Presne po 542 dňoch od finále slovenskej ligy 15. septembra 2021 v Trnave sa Marcel Lomnický znova objaví na súťaži v kladivárskom kruhu. Po vynútenej pauze spôsobenej zlomeninou chodidla bude atlét banskobystrickej Dukly štartovať v sobotu 11. marca v Európskom vrhačskom pohári v portugalskej Leirii. O svojom zranení a plánoch do budúcnosti porozprával trojnásobný olympionik v rozhovore pre www.atletika.sk.

■ Po 18-mesačnej nútenej pauze sa znova postavíte na súťaži do kladivárskeho kruhu. Tešíte sa?

„Samozrejme, že sa teším! Minulý rok som celý pre zranenie vynechal, súťaženie mi už chýba.“

■ Európsky pohár v Leirii pre vás budú prvé vážnejšie preteky od olympiády v Tokiu, ktorá vám, žiaľ, nevyšla. Cítite nervozitu, ako váš návrat na kladivársku scénu dopadne?

„Nie, nie, vôbec… Len sa po dlhom čase teším na preteky. Síce som na konci minulého roka štartoval na Silvestrovskom hode bremenom v Trnave, ale to bola iba malá domáca súťaž a ani nie klasická kladivárska. Som veľmi zvedavý, aké pocity zažijem teraz v Leirii. Dúfam, že budú prevažovať pozitíva…“

■ Čo naznačujú tréningy? Ako sa cítite pred návratom?

„Fyzicky som pripravený dobre. Operovaná noha ma už, našťastie, nebolí a nič ma neobmedzuje. Čo sa týka výkonu, uvidíme, čo predvediem. Sám som veľmi zvedavý. odhadujem to päťdesiat ku päťdesiat, že to dopadne dobre. S trénerom Liborom Charfreitagom sme ešte pred mojím zranením menili techniku. Uvidíme, ako tieto zmeny pretavím do výkonov na súťažiach. Keď som sa v minulosti pripravoval s päťnásobným majstrom sveta Pawlom Fajdekom, na tréningoch som hádzal výborne, no na súťažiach sa mi nedarilo. Keď som chcel predviesť 120-percentný hod, takmer vôbec nič mi vtedy nevychádzalo. Teraz sme robili na tom, aby sa mi darilo vtedy, keď to bude najviac potrebné – na pretekoch.”

■ Vlani ste celý rok absentovali, čo sa vlastne stalo?

„Minulý rok 4. januára som si na tréningu v jednom z pokusov v druhej otočke zlomil kosť v chodidle, ktorá  ide na ľavej strane od malíčka. Pri hádzaní je dosť zaťažovaná, zlomila sa v polovici. Išlo o únavovú zlomeninu. Roky som ju v príprave zaťažoval, nestíhala sa regenerovať a – praskla. Už pred olympiádou v Tokiu, možno aj trochu skôr, som pociťoval bolesť. Zrejme už vtedy som tam mal vlásočnicovú prasklinku. Počas operácie mi zlomenú kosť spojili skrutkou – vyzerala ako taká samorezná skrutka do dreva. Rana sa dlho hojila, nemohol som poriadne chodiť. Často sa vraj stáva, že sa v takomto prípade kosť dôkladne nezrastie. Našťastie, nebol to môj prípad. Liečba a rekonvalescencia však trvali dlho, až do októbra som nemohol nohu naplno zaťažovať.“

■ Bolo mentálne náročné zmieriť sa s tým, že si celý rok nezahádžete a vynecháte MS v Eugene a aj ME v Mníchove?

„V čase, keď som sa zranil, som sa cítil vo vynikajúcej forme. Na tréningoch som si zlepšoval osobáky v rôznych ukazovateľoch. Predstavte si situáciu: na tréningu si 10-kilovým kladivom hodíte osobák, veľmi sa tešíte, a vzápätí si v ďalšom pokuse zlomíte nohu… To je na šľaktrafenie… Nesmierne ma to mrzelo. Roky zje človek zvyknutý denne trénovať a zrazu tri mesiace nemôže nič… Bolo to naozaj veľmi zvláštne.“

■ Na druhej strane, po dlhých rokoch v atletickom kolotoči takáto pauza môže padnúť vhod, či nie?

„Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. S odstupom času sme sa trénerom Liborom Charfreitagom zhodli, že by mi prestávka mohla pomôcť. Nik odo mňa nič neočakával, nebol som pod tlakom, nezažíval som stres z naháňania limitov. Uvidíme, ako sa dlhá pauza prejaví. Chuť trénovať mám stále veľkú, silovo som na tom veľmi dobre a teraz som zvedavý, či EP v Leirii bude impulz, aby som dostal ešte väčšiu chuť súťažiť. Vyskytli sa totiž roky, že som sa na pretekoch cítil ako na pohrebe, bez energie a chcelo sa mi menej ako na tréningu. Bolo to to zvláštne a vôbec sa mi to nepáčilo.“

■ Kedy ste sa vlastne po zranení pustili do plnohodnotného kladivárskeho tréningu?

„Tri či štyri mesiace po operácii som pomaly začal s prípravou, ale hádzanie prišlo na rad až niekedy v októbri. Dôvod: otočka bola pre zranenú a operovanú kosť najhorší možný pohyb, ktorý ju veľmi oslaboval. S návratom som sa radšej ani veľmi neponáhľal. Dal som si záležať na tom, aby bola kosť úplne v poriadku, keďže som túžil hádzať ešte zopár rôčkov. Nič som neurýchľoval. Riziko, že sa kosť znova zlomí, bolo veľké. Ak by sa to stalo, znamenalo by to pravdepodobne koniec mojej kariéry.“

■ Akými aktivitami ste si vypĺňali nechcené voľno?

„Spočiatku som nemohol nič robiť. Keďže som sa zranil v zime a používal som aj barly, nikam som radšej nechodil, nechcel som sa pošmyknúť na ľade či snehu. Venoval som sa predovšetkým rodine.”

■ Späť k vášmu sobotnému návratu na scénu na Európskom pohári v Leirii. V Portugalsku ste s trénerom Liborom Charfreitagom a kladivárkou Veronikou Kaňuchovou už od 10. februára. Ako dopadla príprava na sústredení v Monte Gordo?

„Pripravovali sme sa tu tri týždne, ale ako som už spomenul, nemali sme úplne ideálne možnosti na tréning, lebo vrhačské sektory práve rekonštruovali. Žiaľ, o podmienkach na hádzanie sme mali trochu inú predstavu.“

■ Čo očakávate od sobotňajšieho návratu na kladivársku scénu? Aký výsledok by vás potešil?

„Neviem! Mám síce natrénované na dobrý výkon, ale uvidíme, ako sa mi bude dariť technicky. Bude to však dlhá súťaž, je nás prihlásených až 37, a aj keď nás rozdelia na dve skupiny, preteky potrvajú aj vyše dve hodiny, keďže každý má šesť pokusov.“

■ V Leirii vás čaká silná konkurencia, hádže päťnásobný majster sveta Fajdek, vlaňajší vicemajster Európy Halász, výborný Cienfuegos zo Španielska i ďalší. Je reálne, že by ste mohli zopakovať striebro spred piatich rokov?

„Neviem, naozaj neviem. Vôbec netuším, v akej forme sú súperi a dokonca poriadne ani neviem, v akej som ja, keďže v posledných týždňoch som podmienky na hádzanie nemal ideálne. Uvidíme v sobotu. Môže to dopadnúť veľmi dobre, ale aj presne opačne.“

■ Vrchol atletického roka 2023 budú augustové MS v Budapešti. Veríte, že sa dostanete medzi 36 kladivárov s právom štartovať na šampionáte? Limit je veľmi prísny – až 78 metrov…

„Urobím všetko pre to, aby som limit splnil. Verím si naň. Myslím si, že na šampionáte v Budapešti nebudem chýbať.“

■ V júli oslávite 36. narodeniny. Neskrsla vám v hlave počas vlaňajšej nútenej pauzy myšlienka, či to ešte má zmysel a nezavesiť radšej kladivo na klinec?

„Nie! Stále ma baví hádzať, koniec kariéry zatiaľ neprichádza do úvahy. Prečo by som mal končiť, keď sa mi darí? Pol roka pred zranením som si zlepšil osobák na 79,19 m a pred zranením som si na tréningu posunul svojej maximum v hode 10-kilovým kladivom. Vzdať sa by bolo veľmi jednoduché. Cítim, že stále môžem ešte hádzať ďaleko.“

■ Marcel, čo vás drží pri atletike? Máte nejaký nesplnený sen?

„Jedna túžba je určite prekonanie méty 80 metrov, o čo sa už dlho snažím. Okrem toho, tréningový proces hodu kladivom ma strašne baví, stále v ňom nachádzam niečo nové, inšpirujúce. Milujem pocit, keď sa mi vydarí hod. Vo všeobecnosti sa rád hýbem, každý deň sa teším na tréning. Dopredu ma už neženú medaily či výkony, ale dobré pocity z tréningov.“

UVIEDLI HO DO SIENE SLÁVY

Marcel Lomnický sa vlani v októbri vybral do USA. Nie za turistickými atrakciami, ale ako jeden zo siedmich športovcov univerzity Virgina Tech v Blacksburgu, ktorých za rok 2022 uviedli do športovej Siene  slávy (The Virginia Tech Sports Hall of Fame).

Marcel počas štúdia biznis manažmentu a marketingu vyhral v hode kladivom v roku 2009 prestížny univerzitný šampionát USA NCAA (2010 – 3., 2011 – 2.). Do Siene slávy Virginia Tech, ktorú založili v roku 1982, uvádzajú športovcov 10 rokov po skončení univerzity. Musia spĺňať viaceré kritériá – napríklad so zaradením musí súhlasiť 6 z 8 členov výberovej komisie. V sieni je aktuálne 13 atlétov. Lomnický je v nej zo všetkých športovcov jediný trojnásobný olympionik.

LOMNICKÉHO NAJVÄČŠIE ÚSPECHY
2. na Svetovej univerziáde 2011 (Kwangdžu) a 2013 (Kazaň)
2. v Európskom pohári vo vrhoch 2018 (Leiria)
3. na MSJ 2006 (Peking)
3. na ME 2007 do 23 rokov (Debrecín)
4. v Európskom pohári vo vrhoch 2019 (Šamorín)
5. na OH 2016 (Rio de Janeiro)
5. na ME 2016 (Amsterdam)
6. na ME 2009 do 23 rokov (Kaunas)
6. na ME 2014 (Zürich)
7. na MS 2013 (Moskva)
7. na MS 2015 (Peking)
8. na MEJ 2005 (Kaunas)