Chodecký titul majstra sveta na 50km trati na šampionáte v Pekingu priniesol Matejovi Tóthovi nielen veľké športové a morálne ocenenie, ale i finančné. Od Medzinárodnej atletickej federácie zinkasuje 60 tisíc dolárov a ďalších takmer sedem tisíc dostane od slovenského ministerstva školstva. Píšu o tom pondelkové Hospodárske noviny.

Rodák z Nitry žujúci v Banskej Bystrici a pretekár našej armádnej Dukly Matej Tóth sa stal prvým Slovákom v histórii, ktorý získal zlatú medailu na atletických majstrovstvách sveta. Pred ním to nedokázal žiadny atlét, ak nepočítame z čias Československa diskára Imricha Bugára, ktorý sa síce narodil v obci Ohrady pri Dunajskej Strede, avšak v čase keď v Helsinkách 1983 získal majstrovský svetový titul, žil už v Česku, kde pôsobí aj doteraz. Pekingská cesta Tótha za cenným kovom bola v sobotu ráno ojedinelá. Už od štvrtého kilometra ukazoval všetkým svojim konkurentom chrbát a vpredu bol neuveriteľných 46 kilometrov sám. „Mne vyhovujú takto rozbehnuté preteky, som na to zvyknutý aj z tréningu. Celý život trénujem väčšinou sám v podobnom rytme. Viac mi vyhovuje ísť si svoj rytmus, ako sa prispôsobovať skupine. Ja si kontrolujem časy na hodinkách každých päť kilometrov, aby som išiel rovnomerným tempom,“ prezradil Hospodárskym novinám Matej Tóth, ktorý si najviac užíval okamihy, keď prišiel na štadión Vtáčie hniezdo v Pekingu. „Bola to prvá obrovská emócia, ďalšia sa vo mne odohrala, keď som prešiel cieľovou páskou, vtedy už bolo jasné že „je to tam“. Potom to pokračovalo objatím s otcom, trénerom, čestné kolo, vyhlásenie víťazov, hymna… To bol kolobeh radostných udalostí – medzitým ešte telefonáty s manželkou a deťmi. Všetko to len znásobovalo a zvýrazňovalo pocity šťastia a radosti,“ dodal náš elitný chodec.

S úspechom športovca prichádzajú aj financie. Matej Tóth vie, koľko mu tento titul vynesie peňazí. Na hnonline.sk sa píše, že zinkasuje 60 tisíc dolárov od Medzinárodnej atletickej federácie a ďalších takmer sedem tisíc eur od ministerstva školstva SR. Tlačová agentúra SITA uverejnila v nedeľu správu, že náš chodec si vybojoval zároveň aj celkové prvenstvo v prestížnom chodeckom seriáli IAAF Race walking Challenge. Vďaka pekinskému triumfu sa dostal na prvú priečku so ziskom 29 bodov a zinkasuje prémiu 25 000 amerických dolárov.

„Keďže chôdza nie je nejaký komerčný šport, tak žijem z normálnej výplaty ako bežný zamestnanec – profesionálny vojak. Viem, že teraz sú to pre mňa ako chodca obrovské peniaze. Ale sme mladá rodina, všetko pôjde na splatenie dlhov za bývanie a môžeme začať s čistým štítom. Nezabezpečím sa do konca života ako niektorí futbalisti, hokejisti či tenisti. Túžil som mať „vystarané“ všetky tieto veci, aby som mohol ísť do bežného života po skončení kariéry bez dlhov. O tom som vždy sníval a som rád, že sa mi to podarilo. Týmto definitívne,“

prezradil v rozhovore pre spomínaný denník Matej Tóth a pokračoval:

„Určite to neberiem tak, že teraz sa mi začnú hrnúť sponzorské zmluvy. Stále to bude o zháňaní, o žiadostiach, o behačkách. Ale verím, že niečo sa podarí a nejaká tá nová zmluva pomôže aj mne a mojej rodine. Verím, že moja cena teraz vzrástla. Samozrejme, už v minulosti som mal úspechy – som vicemajster Európy, víťaz Svetového pohára. Mám a mal som reklamné zmluvy. Ale rádovo sú to mnohonásobne nižšie sumy, ako je tá odmena od Medzinárodnej atletickej federácie. Máme tzv. Svetový chodecký challenge, ktorý som vlastne tiež v tejto sezóne vyhral. Je to pre mňa výnimočný rok a tie odmeny sú pre mňa tak ako pre každého bežného Slováka obrovskými peniazmi. Zamýšľal som sa nad tým a povedal som si: ktorý rok si mám svojím športom zarobiť, keď nie v ten, keď sa stanem majstrom sveta?“

Pred Matejom Tóthom je však ešte jedna výzva. Chce sa stať olympijským víťazom podobne ako ním bol Jozef Pribilinec v roku 1988 v kórejskom Soule. Ten však išiel preteky na 20km, pričom náš súčasný 32-ročný Banskobystričan sa zameria o rok v brazílskom Riu pod piatimi kruhmi na dlhšiu 50-ku. „Určite si trúfam na olympiáde v Riu vyhrať túto disciplínu a budem patriť medzi favoritov. No v prvom rade si želám, aby som bol zdravý, aby mi vyšla príprava tak ako tento rok. Aj teraz som bol síce topfavoritom, no 50 kilometrov chôdze je v mnohom zradná disciplína. Musím ísť do každých pretekov s pokorou a nemať veľkohubé vyhlásenia,“ prezradil Hospodárskym novinám Matej Tóth.