Grécko patrí už tradične k najobľúbenejším dovolenkovým krajinám. A napriek tomu, že grécky ostrov Rodos obsadzujú slovenské cestovné kancelárie už takmer 20 rokov, neustále ostáva lákadlom, ktoré nepodlieha módnym výkyvom.

Ibaže Rodos je súčasťou krajiny, ktorú dnes zmietajú politické otrasy. Alebo skôr ekonomické? Z hľadiska našich dovolenkárov je to vlastne jedno. Oni chcú ísť na dovolenku tam, kde sa cítia dobre.

Môžu sa na Rodose cítiť dobre aj v súčasnosti? Po otvorení bánk sa odtiaľ vrátil Mikuláš Milko, riaditeľ CK Hydrotour. Odborník na cestovný ruch a poslanec z Banskej Bystrice Ľubomír Motyčka mu položil niekoľko otázok. Tu je ich krátky rozhovor pre dovolenkárov:

Tak teda aká je v súčasnosti na ostrove atmosféra?

Identická s predchádzajúcimi rokmi – v dovolenkových destináciách majú ľudia plné ruky práce a snažia sa robiť všetko pre spokojnosť zahraničných návštevníkov. A často musia zavolať aj tých, ktorým sa nedarí v mestách.

Ako tvoji známi a obchodní partneri prijali tvrdé opatrenia, ktoré sa stali súčasťou dohody o novom balíku pomoci?

Zodpovední ľudia vedia, že bez opatrení sa krajina nepohne dopredu. Na druhej strane je logické, že sa snažia optimalizovať náklady tak, aby sa vyhli väčšiemu zvyšovaniu najmä cien hotelov.

Veľa sa hovorí aj o utečencoch. U nás najmä v súvislosti s ostrovom Kos. Ako je to vlastne? Ovplyvňujú niečo?

Pravda je, že sa o utečencoch  veľa hovorí – nevidel som však ani na Kose ani na Rodose. A podobné sú vyjadrenia našich turistov.

Ešte pred niekoľkými rokmi som si všimol prázdne a zaburinené skleníky. Lebo sa vraj neoplatilo nič pestovať. Zmenilo sa na ostrove v tomto smere niečo? Na Kréte bola vlani intenzívnejšia pracovná aktivita. Vidiek sa snažil viac si dorobiť. A Rodos?

Prázdne skleníky spred niekoľkých rokov boli dôsledok agresívnej politiky Európskej únie – taká tradičná pestovateľská krajina ako Grécko začala dovážať zeleninu napr. zo Španielska.  Dnes sa situácia mení. Gréci sa snažia výrazne zvyšovať pracovnú aktivitu, pretože vedia, že to je jediná cesta, ako uživiť svoje rodiny a ochrániť štát.

Opäť sa vráťme k dovolenkárom. Môžu sa reálne stretnúť s nejakými problémami, ktoré súvisia s ekonomickými ťažkosťami krajiny? Čo už len so zamračenými tvárami?

Dovolenkári nepociťujú žiadne obmedzenia – ani pri výbere hotovosti platobnými kartami a už vôbec nie pri čerpaní služieb v hoteloch, reštauráciách, tavernách, obchodoch. Doposiaľ sme nezaznamenali žiaden negatívny jav.

Do služieb sa dostáva vyššie DPH. Už sa to prejavuje, napríklad v reštauráciách, v cenách pobytov sa to možno prejaví až o rok. Je to tak?

DPH na ubytovanie by mala zostať na výške 5%, ostatné služby pôjdu na 23%. Už dnes poskytovatelia služieb rozmýšľajú ako optimálne nastaviť kalkulácie tak, aby sa zmena DHP minimálne dotkla výsledných cien služieb.