Vo štvrtok 25.júna som sa na Radnici zúčastnil verejnej diskusie k Plánu rozvoja mesta. V prvom rade sa o to zaujímam ako každý občan tohto mesta. Veľmi veľa času tu trávim súkromne aj pracovne. Ako poslanec mesta som bol zase zvedavý, aké budú všeobecné reakcie na tento dokument, ktorý by si mal naštudovať asi každý z nás.

Naše mesto má bohatú históriu. Potrebuje mať aj do budúcnosti vlastné dlhodobé ciele. PHSR je dokument na obdobie rokov 2015-2023, ktorý bude naše mesto používať ako šablónu pre rozhodnutia ovplyvňujúce každodenný život všetkých nás – Banskobystričanov. Venuje sa všetkým oblastiam života v Banskej Bystrici, a to od ekonomického rozvoja, dopravy, životného prostredia, školstva až po kultúru a šport. Nielen vedenie mesta, ale aj ostatné inštitúcie sa budú musieť prispôsobiť týmto cieľom.

Osobne si myslím, že naše mesto sa malo riadiť takýmto „plánom práce“ už pred niekoľkými rokmi. Je to pre mesto mimoriadne dôležité. Čím skôr by sme to mali, tým lepšie pre samotných obyvateľov. Dlhodobé ciele pre skutočné skvalitnenie života je možné dosiahnuť ľahšie ako rôzne iné krátkodobé, hoci aj politické ciele. Obyvatelia Banskej Bystrice tu žijú predsa nepretržite, celý svoj život, nielen jedno volebné obdobie. Preto by podľa tohto dokumentu malo rozhodovať každé vedenie mesta, a to najmä v dôležitých otázkach s cieľom vytvoriť a udržať podmienky pre zdravý a pokojný život jeho obyvateľov.

Banská Bystrica je krajským mestom, no stále počet jej obyvateľov mierne klesá. Ľudia tu chcú žiť, ale jedna skupina sa odchádza z nutnosti kvôli lákavým pracovným príležitostiam smerom na západ, druhá skupina je Bystrici „verná“ naďalej, no usídľujú sa v rodinných domoch v okolitých obciach. Tento fakt by mal byť pre nás výzvou, že je potrebná v meste nová strategická zmena, aby Banská Bystrica bola znovu atraktívnym miestom pre život.

Vo svojej odbornej praxi pôsobím ako dopravný expert pre sektor verejnej dopravy a zastupujem Slovensko v tomto odvetví aj priamo v Bruseli v rámci prestížneho celosvetového združenia UITP. Začiatkom júna tohto roku som sa zúčastnil svetového kongresu v talianskom Miláne a priniesol som si odtiaľ ďalšie veľmi cenné poznatky. V súčasnosti aj Európska komisia preferuje, aby sa mestá riadili v prvom rade dlhodobými stratégiami. Podľa doterajších skúseností z rôznych miest vo svete len takýto prístup k závažným veciam môže byť pre vývoj mesta a zlepšenie životných podmienok pre jeho obyvateľov prospešný a skutočne kontinuálny. A to aj bez ohľadu na konkrétne volebné obdobie, ktoré je často príliš krátke na to, aby sme po rozhodnutí toho-ktorého vedenia mesta dosiahli už prvé hmatateľné výsledky v tomto istom období.

Mám za to, ľudia potrebujú mať garancie, že sa v tomto meste podmienky pre život budú rozvíjať tým správnym smerom. Pre príklad môžeme uviesť kanadský Montreal, ktorý má podobný dokument prijatý s platnosťou až do roku 2040 a dodržuje ho každé vedenie mesta a dotknuté subjekty. Mesto by malo robiť rozhodnutia v prvom rade prospešné pre ľudí, ktorí tu žijú, a žijú tu každý jeden deň. Až potom sa sústrediť na turistov a ostatných návštevníkov mesta. Preto budem podporovať súčasné vedenie mesta, aby postupne rozvíjalo tie oblasti, kvôli ktorým niektorí obyvatelia mesto opúšťajú, a to je nedostatok pracovných príležitostí a znížený komfort bývania v porovnaní s pohodou poskytnutou v okolitých obciach a nákladov na bývanie.  A presne o tomto je Plán rozvoja mesta (PHSR) – o pomenovaní cieľov a postupných krokoch ako dosiahnuť lepšie podmienky pre život v našom meste.