Na utorkovom mestskom zastupiteľstve trónila za rečníckym pultom busta panovníka Bela IV. – zakladateľa mesta Banská Bystrica pred 760 rokmi. Priniesol ju poslanec Stanislav Mičev, generálny riaditeľ Múzea SNP.

Práve tohto roku si mesto pod Urpínom pripomína 760.výroičie udelenia mestských výsad Belom IV. To inšpirovalo Stanislava Mičeva k originálnemu návrhu:

„Banská Bystrica je jedným z mála miest, ktoré disponuje originálom zakladacej listiny, čo je vzácnosť, veľa miest ju nemá. Dohodol som sa so sochárom, že vypracoval model v tretinovej veľkosti. Socha mohla byť umiestnená. Ja by som to videl niekde pri Barbakane alebo bývalej starej Radnici, aby k soche mala prístup široká verejnosť a návštevníci mesta.“

V tomto roku by sa mohlo začať s návrhovou štúdiou a verejnou zbierkou. Podobne postupovalo mesto Banská Bystrica v prvej polovici minulého storočia, keď sa obyvatelia dokázali vyzbierať na stavbu Robotníckeho i Národného  domu.

„Samozrejme vec treba dotvoriť a. Preto chcem poprosiť mestský úrad, aby sa ujal iniciatívy smerom k vypísaniu verejnej zbierky. Občania by sa takto mali prihlásiť k vlastným dejinám, lebo uhorské dejiny sú aj naše dejiny a nemáme sa za čo hanbiť. Dávam verejný prísľub, že prispejem minimálne vo výške jednej poslaneckej odmeny. K tomu chcem vyzvať aj ostaných poslancov, pán primátor by mohol osloviť podnikateľskú sféru,“

predniesol svoju výzvu poslanec Mičev na zastupiteľstve.

Náklady vytvorenia a osadenia  sochu Belu IV. sa odhadujú na 25 – 35.000 eur. Primátor Ján Nosko reagoval na výzvu pozitívne. Prisľúbil, že mesto iniciuje verejnú zbierku na sochu Bela IV. a samospráva nájde financie, ktorými na toto dielo prispeje.

Belo IV. (* 1206 – † 3. máj 1270 Zajačí ostrov)

Bol slavónskym údelným vojvodom v rokoch 1220 – 1226, sedmohradským údelným vojvodom v rokoch 1226 – 1235 a uhorským kráľom v rokoch 1235 – 1270 z rodu Arpádovcov. Jeho syn Štefan sa neskôr stal uhorským kráľom Štefanom V. Po dcére Margite  je pomenovaný ostrov na Dunaji v Budapešti),

Nástup na trón

Belo IV. bol za kráľa korunovaný už ako 8-ročný. Kým však zasadol na trón, musel prežiť neľahkých 21 rokov. Počas nich zastával postupne funkcie slavónskeho a  sedmohradského údelného vojvodu. Jeho vzťahy s otcom boli vždy veľmi napäté. Príčinou sporov bolo jednak manželstvo, ktoré uzavrel otec po zavraždení kráľovnej Gertrúdy, Belovej matky, no predovšetkým otcov spôsob vládnutia. Belo kritizoval najmä bezhlavé rozdávanie kráľovských majetkov. Konflikt medzi otcom a synom musel riešiť samotný pápež.

O svojom nástupe na trón sa Belo rozhodol skoncovať s praktikami zaužívanými za vlády jeho otca. Nechal oslepiť palatína Dionýza, poslal do väzenia niekoľkých najskorumpovanejších veľmožov, autoritu malo zvýšiť aj nariadenie, ktoré zakazovalo v jeho prítomnosti sedieť akémukoľvek smrteľníkovi s výnimkou vlastnej rodiny. Stoličky zo zasadacej miestnosti dal verejne spáliť.

Šiel dokonca tak ďaleko, že mnohé darovacie listiny jeho otca vyhlásil za nepravé a darované majetky šľachticom zhabal. Ich pomsta nedala na seba dlho čakať. Nepriateľstvo, ba až nenávisť medzi kráľom a šľachtou bola čoraz väčšia. A to všetko v čase, keď na hraniciach Uhorska stáli Mongoli, ktorí sa po vyplienení ruských území chystali vpadnúť do strednej Európy.

Vpád Mongolov

Formálnou zámienkou na útok bolo odmietnutie žiadosti Mongolov o vydanie Kumánov, ktorým sa kráľ dovolil usadiť v Uhorsku. Kočovní Mongoli pod vedením Chána Batu vpadli do krajiny cez slabo bránené karpatské priesmyky. Obranu hraníc kráľ i napriek správam prichádzajúcim z Kyjevskej Rusi nedokázal zabezpečiť. V bitke, ktorá sa odohrala 11. 4. 1241 pri rieke Slaná utrpelo kráľovské vojsko katastrofálnu porážku. Belovi sa len s vypätím posledných síl a vďaka nezištnej pomoci niekoľkých mladých rytierov z jeho družiny podarilo utiecť.

Obnova Uhorska

Po odchode Mongolov zostalo Uhorsko v zúboženom stave. Hlad, hladomor boli na dennom poriadku, dediny a mestá boli vyľudnené, ľudia poskrývaní v horách. Z hradov sa na území Slovenska uchránili iba kamenná Nitra, Bratislava, Fiľakovo a Komárno. Hlavnou úlohou Bela sa stala obnova zničenej krajiny. Kráľ sa pomeril so šľachtou, dokonca niektorých hrdinov obdaroval značnými majetkami, dal vybudovať kamenné hrady, podporoval rozvoj miest, ktorým udeľoval nové, alebo obnovoval staré privilégiá, do krajiny pozýval hostí, prevažne zo západnej Európy.

Banská Bystrica

Z pôvodne Slovenskej osady Bystrice – zásluhou niekoľkých rodín saských kolonistov, ktorí na území dnešného mesta prirodzene vytvorili hospodársko-správnu a remeselnícku základňu banskej výroby v tejto oblasti, stúpol význam osady natoľko, že ju kráľ Belo IV. v roku 1255 povýšil na mesto.

Ďalšie vojny a koniec Bela IV.

Ani potom však Belo IV. nemohol robiť to, čo ho najviac bavilo – venovať sa budovaniu krajiny. Zaplietol sa do niekoľkých konfliktov, z ktorých sa pre neho víťazne skončil iba jeden. V bitke pri Lajte bol totiž zabitý zradný Fridrich Babenberský, i keď výsledok bitky bol otázny. Jednoznačne za kratší povraz ťahal vo vojne s Přemyslom Otakarom II. o rakúske dedičstvo po vymretých Babenbergovcoch. Po porážke pri Kressenbrunne sa obaja panovníci pomerili.

Šťastným nebol ani vzťah Bela so synom Štefanom. Ten sa nemohol dočkať, kedy zasadne na trón, no hlavne nesúhlasil s otcovou politikou priateľstva s českým kráľom. Medzi otcom a synom vznikla dokonca vojna, v bitke pri Isaszegu bol Belo porazený a krajina sa fakticky rozpadla na dve časti. V závere života musel Belo pretrpieť i smrť milovaného syna Bela, chorvátsko-slavónskeho vojvodu.