Ukrajina a svet si v nedeľu 26.apríla 2015 pripomenuli 29. výročie havárie v jadrovej elektrárni Černobyľ. Prezident Petro Porošenko pripomenul, že Ukrajina ponesie následky tejto udalosti ešte mnoho rokov a súčasne požiadal medzinárodné spoločenstvo o finančnú pomoc na dokončenie ochranného plášťa reaktora.

Atómová tragédia

26.apríla 1986 v čase 01:23 hod. došlo na 4. bloku ukrajinskej jadrovej elektrárne Černobyľ k ťažkej havárii reaktora. Tesne po výbuchu zomrelo zo štyristo zamestnancov  elektrárne 31 vrátane  hasičov, viac ako 140 ľudí bolo zranených a vyše 116.000 evakuovaných z okruhu tridsať kilometrov. Skutočný rozsah havárie zverejnil vtedajší Sovietsky zväz až po niekoľkých dňoch.

Od roku 1986 poznajú slovo Černobyľ ľudia na celom svete. Tak, ako od roku 2011 iné slovo Fukušima, aj keď príčiny týchto dvoch jadrových havárií sú úplne odlišné. V Černobyle pred experimentovaním s bezpečnostným testom turbíny vypli zdroje energie pre chladenie reaktora, následkom čoho sa tento nekontrolovateľne prehrial a vybuchol. Vo Fukušime  o 25 rokov neskôr haváriu reaktora spôsobili prírodné živly – vlna cunami v dôsledku zemetrasenia. V Japonsku v porovnaní s Černobyľom unikla do ovzdušia desatina rádioaktívnych látok.

Milióny postihnutých ľudí

Černobyľská katastrofa bola najväčšia svojho druhu v histórii jadrovej energetiky. V dôsledku podcenenia situácie pri experimente zlyhal ľudský faktor. Došlo k prehriatiu a následnej explózii štvrtého reaktora, do vzduchu sa uvoľnil rádioaktívny mrak, ktorý postupoval takmer celou Európu, vrátane bývalého Československa. Po tragédii zomreli stovky ľudí, tisícky ďalších výbuch zdravotne natrvalo poškodil a rádioaktivitou zamoril celé okolie elektrárne. Mesto Pripjať zostalo mŕtve dodnes. V jeho okolí žije na vlastnú zodpovednosť asi 600 starých ľudí.

Na Ukrajine postihla havária 1,5 milióna ľudí vrátane 250.000 detí. Akútnou chorobou z ožiarenia bolo postihnutých 203 ľudí. Viac ako 40.000 detí trpí chorobou štítnej žľazy, dvanásťkrát sa zvýšila  anémia, výrazne narástol výskyt leukémie. V Bielorusku žije 1,2 milióna ľudí na zamorenom území a asi 3,5 milióna osôb v oblastiach so zamorenou pôdou s dlhým polčasom rozpadu rádioaktívnych častíc.

Až koncom roka 2000  bol odstavený posledný reaktor černobyľskej elektrárne. Výbuchom zničený reaktor v 4.bloku sa skrýva pod mohutným železobetónovým sarkofágom. Uvažuje sa o tom, že celá časť sa prekryje novým špeciálnym železobetónovým krytom, na ktorý prispeje aj Európska únia.

Na rozdiel od ľudí sa príroda dokáže s Černobyľom vyrovnať

Kým ľudia sa s černobyľskou katastrofou asi ťažko dokážu vyrovnať, príroda a zvieratá s tým až taký problém nemajú. Tridsaťkilometrové ochranné pásmo elektrárne sa stalo divočinou. Dnes tu žijú divé prasce, vlci, jelene, bobry, líšky a aj rys s losom. Hniezdia tu bociany, žeriavy a morské orly. U týchto živočíchov sa zatiaľ nepodarilo dokázať výskyt mutácií.

Ako memento pre nás ľudí nech znejú slová vedúceho vyšetrovania príčin tragédie  Valerija A. Legasova, ktoré vyriekol po svojom prvom návrate zo zamorenej oblasti:

„Celý život som bojoval za to, aby sme elektrickú energiu získavali pomocou jadrovej reakcie. Teraz si myslím, že sme to nemali robiť. Nepriateľ nie je ukrytý v technike. Nepriateľom nie je typ lietadla, jadrového reaktora či energetiky. Hlavným nepriateľom je samotný spôsob vytvárania a riadenia energetických procesov, ktorý úplne závisí od človeka.

Ďalej Legasov, ktorý pri druhom výročí černobyľskej havárie spáchal samovraždu, povedal:

„Najdôležitejší je teda ľudský faktor. Ak sme sa predtým pozerali  na bezpečnosť  ako ochranu človeka pred vplyvmi techniky, dnes je situácia celkom iná. Dnes musíme techniku chrániť pred človekom.”

29 rokov po Černobyle a štyri roky po 11.marci 2011 v súvislosti s ďalšou jadrovou tragédiou vo Fukušime mnohé krajiny prehodnocujú svoj jadrový program. Aká je cena ľudského pokroku? Dokážu obnoviteľné zdroje energie niekedy v budúcnosti nahradiť tú  atómovú?