Veľkonočné sviatky sú najvýznamnejším sviatkom, ktorým si kresťania pripomínajú ukrižovanie a následné zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.

Veľký týždeň, v ktorom sa odohrali udalosti spásy, sa začal uplynulou Kvetnou nedeľou. Počas Kvetnej nedele sa pripomína vstup Ježiša do Jeruzalema, aby tu oslávil veľkonočné sviatky. Slávnosť veľkonočného baránka sa vtedy mohla konať jedine v Jeruzaleme – hlavnom meste Židov. Zástupy ľudí nadšene vítali Ježiša a pod nohy mu hádzali palmové ratolesti, preto sa táto nedeľa nazýva nedeľa paliem. Pomenovanie Kvetná nedeľa zrejme vzniklo u nás podľa toho, že významné osobnosti sa vítajú kvetmi. Snáď aj podľa toho, že tento deň spadá do skorého jarného obdobia, kedy sa začínajú objavovať prvé jarné kvety.

Zelený štvrtok

Tento deň je pomenovaný pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Pán Ježiš modlil a bol zatknutý vojakmi. Hlavným dôvodom svätenia tohto dňa je ustanovenie Večere Pánovej Pánom Ježišom Kristom.

Veľký piatok

Kresťania si na Veľký piatok pripomínajú smrť Ježiša Krista na kríži. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. V rímsko-katolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži omša, oltáre sú bez chrámového rúcha, bez kríža a svietnikov. Na niektorých miestach sa nezvoní, len rapká od štvrtku do soboty večera. Zachováva sa pôst – nejedáva sa mäso.

Biela sobota

Ježiš bol v tento deň pochovaný do hrobu. V sobotu sa v chrámoch nekonajú služby Božie. Len večer bývajú v niektorých cirkevných zboroch služby Božie, ktoré sa začínajú v pôstnom duchu a končia sa už radosťou z Pánovho vzkriesenia. Sobota je prípravným dňom pred veľkonočnými sviatkami. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia a znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtku večera nezvonili.

Veľkonočná nedeľa

Každý rok na jar sa odohráva zápas života so smrťou. Zo zamrznutej zeme vyrastá tráva, rozkvitá zasnežená lúka, na zamrznutom strome vypučia listy… Raz na jar pred 2000 rokmi na Veľkú noc sa však odohral aj iný zápas so smrťou. Veľká noc nie je len sviatkom jari. Ježiš Kristus, ktorý bol mŕtvy, prekonal smrť a vstal k novému životu. Neostal v hrobe, pretože Ho Boh vzkriesil. Po Jeho smrti Ho stovky ľudí opäť videli živého. Mnohí s Ním hovorili, dotýkali sa Ho a dokonca s Ním jedli a pili. Ježiš Kristus nebol obyčajným človekom, ale bol Božím Synom. Ježišove vzkriesenie dáva jedinečnú nádej na večný život každému, kto v Neho uverí. Nádej na život, proti ktorému je smrť už navždy bezmocná.

Veľkonočný pondelok

Deň, ktorý vo všeobecnosti obľubujú viac páni, je vyvrcholením veľkonočných sviatkov. Tradičnými zvykmi sú oblievanie vodou, šibanie prútikmi, maľovanie veľkonočných vajíčok, rozdávanie čokoládových zajačikov a kuriatok – nemajú kresťanský pôvod.

Polievanie čerstvou potočnou vodou súvisí predovšetkým s očistnými obradmi. V rámci týchto obradov muži šibú ženy zeleným prútom, ktorého mladá sila rastu má vyhnať negatívne sily, choroby a má priniesť zdravie, plodnosť, omladenie práve vďaka svojej vegetačnej sile, ktorá je kontaktom prenášaná aj na mladé plodné ženy. Obyvatelia západného Slovenska preferujú najviac šibanie, pričom na východe našej krajiny sa viac polieva. Stredoslováci kombinujú oba spôsoby, tak polievanie, ako aj šibanie. 

Takže či už patríte do skupiny šibačov, oblievačov alebo tieto spôsoby kombinujete, dôležité je, aby ste navštívili dievčatá a ženy, na ktorých vám zaleží, aby sa im počas celého roka vyhýbali choroby. Ony vás na oplátku určite radi pohostia a obdarujú vajíčkom.