Dlhodobo zlá ekonomická situácia v slovenskom školstve a minuloročné štrajky učiteľov viedli vládu k 5-percentnému navýšeniu platov školských pracovníkov, pričom odborári chceli dvojnásobok. Zvýšené náklady na pokrytie miezd však budú v Banskej Bystrici znamenať presunutie financií v mestskom rozpočte z prevádzky škôl.

Mesto Banská Bystrica tak v rámci dohodovacieho konania musí žiadať ministerstvo školstva o dofinancovanie osobných nákladov učiteľov na školách v zriaďovateľskej pôsobnosti mestskej samosprávy. Dovtedy musí mesto riešiť zložitú ekonomickú situáciu na 12 základných školách presunom časti ich prevádzkových nákladov.

Problém s financovaním mestských základných škôl sa prejavil už koncom minulého roka, keď aj po zrušení dvoch zo 14 škôl bolo hospodárenie zvyšných dvanástich ZŠ značne nevyrovnané. Iba tri z nich dosahovali plusové výsledky a ostatné boli v deficite, ktorý sa musel účtovne dorovnávať. To platí aj teraz pri zvýšených nákladoch na mzdy a odvody.

Viacerí mestskí poslanci poukazovali na potrebu vypracovať komplexnú ekonomickú analýzu, ktorá by poskytla objektívny obraz fungovania mestských škôl s dôrazom na hľadanie možných rezerv. Analýza je hotová a malo by o nej rokovať riadne marcové zastupiteľstvo. Aj keď primátor Peter Gogola ešte predtým vyšiel s verejným vyhlásením, že ďalšie školy v meste sa rušiť nebudú, v tejto komplikovanej situácii je veľmi predčasné vyvodzovať akékoľvek odborné závery (okrem politických). Jednoducho ani mestské školstvo sa z ekonomických dôvodov nevyhne potrebným zmenám.

Je dokonca možné, že pri nedostatku financií na zvýšené mzdy učiteľov by musela samospráva pristúpiť aj k znižovaniu počtu školských pracovníkov. Podľa vedúceho banskobystrického Školského úradu Stanislava Kútika by to bolo krajné riešenie. „Z tohto pohľadu na niektorých školách sú rezervy, že môžu znížiť počet zamestnancov. Ale to je otázka možno jedného zamestnanca a na pár školách. Počty zamestnancov sme porovnávali s platnou legislatívou a zistili sme, že v znižovaní ich počtu nemáme veľa možností. Žiadna škola nemá nadbytok zamestnancov, že by tam bola prezamestnanosť, na niektorých by dali pospájať niektoré triedy,“ povedal Kútik pre TASR.

Financovanie školstva sa zabezpečuje z dvoch zdrojov – originálnych kompetencií samospráv a prenesených kompetencií zo štátu. Z prenesených kompetencií dostalo mesto z ministerstva na každú školu vypočítanú sumu, ktorá pokrýva všetky zvýšené mzdové a odvodové náklady iba u troch z nich. U ostatných deviatich sa musia tieto náklady pokryť zo samotnej prevádzky škôl, ale pri dodržaní všetkých technických a hygienických noriem (kúrenie, svietenie, voda a pod.), čo nebude jednoduché. Ak by dohodovacie konanie s ministerstvom školstva skončilo neúspešne alebo len s čiastočnou náhradou, bude si musieť mesto poradiť z vlastného rozpočtu, ktorého návrh prerokujú poslanci po dvoch stiahnutiach primátorom 5.marca na mimoriadnom zastupiteľstve.

Problematické bude aj financovanie materských škôl, školských klubov, jedální a centier voľného času, na ktoré idú zdroje z tzv. originálnych kompetencií mesta teda z podielových daní. Ministerstvo financií už oznámilo nižšie rozdelenie týchto daní pre samosprávy, ako v minulom roku, čo pre Banskú Bystricu znamená mínus 500 000 eur. Ak s niektorými položkami nepomôže štát, tieto zdroje bude musieť zabezpečiť mesto zo svojho už beztak napätého rozpočtu.

Nemali by sme zabudnúť ani na podkapitalizované investičné náklady na opravu a údržbu školských budov, z ktorých niektoré sú vo veľmi zlom technickom stave. Vlani sa tento investičný deficit vyšplhal na úroveň zhruba 7 miliónov eur, pričom 5 miliónov mohlo prísť z eurofondov na komplexnú rekonštrukciu štyroch škôl. To žiaľ nevyšlo a tak všetko zostáva na ťarchu mestskej kasy, ktorá v šetriacom roku 2013 zíva prázdnotou pre akékoľvek väčšie kapitálové výdavky. Keďže investori sa do Banskej Bystrice nehrnú, budeme sa modliť, aby školské budovy ešte nejaký čas vydržali a nezačali nám postupne padať na hlavy…

Pre zaujímavosť uvádzame, že v návrhu bežného rozpočtu na rok 2013 uvažuje banskobystrická samospráva s nákladmi na školstvo vo výške viac ako 18,8 milióna eur, čo je 44% všetkých bežných nákladov mesta. Nepochybne je to najväčšia položka z verejných výdavkov, ktoré potrebuje mesto pokryť.