Paradoxné zrušenie pracovného pomeru sa udialo na banskobystrickom mestskom  úrade. Vedenie mesta prepustilo doterajšieho predsedu miestnych odborov z práce, ale ten ním naďalej zostáva.

V poradí už šiesta septembrová zmena organizačnej štruktúry MsÚ v tomto volebnom období okrem toho, že sa obnovovalo viacero pracovných pozícií zrušených piatou organizačnou zmenou z 1.apríla,  priniesla aj  jednu takpovediac očakávanú zmenu. Na  referáte krízového riadenia sa zrušilo jedno pracovné miesto, zhodou okolností práve to, ktoré zastával predseda odborov MsÚ. Keďže prepustiť ho podľa Zákonníka práce nie je také jednoduché, vymyslela sa „obezlička“.

Presne v štýle, ako mu to podľa našich informácií predtým avizoval jeho budúci vedúci. Keď bude „vyskakovať“ proti zámerom vedenia, zrušia jeho pracovné miesto a ponúknu mu flek na oddelení investičnej výstavby, odkiaľ ho neskôr vyhodia alebo odíde sám. To sa 15.septembra aj stalo. Azda iba čarom nechceného je, že miesto, ktoré teraz účelovo zrušili, predtým sami vytvorili. Zrejme po zrelej úvahe…

Primátor Peter Gogola odôvodňoval zatiaľ poslednú organizačnú zmenu aj tým, že od apríla sa na tomto oddelení nakopilo množstvo práce s rôznorodými činnosťami vrátane kontroly, ktoré je potrebné zabezpečiť väčším počtom pracovníkov. Asi preto prijali aj konateľku spoločnosti RESSAN s.r.o., ktorá získala od mesta pred prázdninami tri stavebné zákazky. Zvláštne je iba to, že mesto nemá dostatok financií na vlastné investície, keďže z tohoročných kapitálových príjmov vo výške 1,2 milióna eur za prvých 7 mesiacov iba 191 tisíc eur.

Predseda základnej odborovej organizácie SLOVES však túto hru „na mačku a myš“ nepristúpil. Ponúkané nové „vymyslené“ miesto na oddelení investičnej výstavby z pochopiteľných dôvodov odmietol a z organizačných dôvodov sa tak stal nadbytočným. K 1.októbru so súhlasom závodného výboru odborov z úradu odišiel.

S čím však asi vedenie mesta nepočítalo resp. niekto si neprečítal Zákonník práce do konca, je § 230 tohto zákona. Ten hovorí: „Odborová organizácia je občianske združenie podľa osobitného predpisu. Zamestnávateľ je povinný po dohode so zástupcami zamestnancov umožniť vstup do priestorov zamestnávateľa, súvisiacich s účelom vstupu, aj osobe, ktorá nie je zamestnancom zamestnávateľa, ak táto osoba koná v mene odborovej organizácie, v ktorej je združený.“

Keďže doterajší predseda dostal dôveru viesť odbory na MsÚ aj po svojom odchode zo zamestnania, bude zastupovať práva mestských úradníkov aj ďalej. S určitou dávkou irónie by sa  dalo povedať, že „vyhodili ho oknom, vrátil sa dverami“. Drvivá väčšina radových mestských úradníkov je presvedčená o tom, že zo strany vedenia to bolo účelové konanie so snahou zbaviť sa nepohodlného šéfa odborov, ktorý spoločne so závodným výborom „robil“ problémy pri dobrodružstvách dvoch lodivodov mesta  a úradu na úkor zamestnancov a kvality ich práce.

K jeho najväčším „previneniam“ patrilo to, že pri predkladaných návrhoch nikdy nekončiacich zmien organizačnej štruktúry úradu si dovolil žiadať od vedenie mesta aj také „nezmysly“, ako je uvedenie celkovej filozofie a účelu navrhovaných zmien, spolu s finančným dopadom na rozpočet mesta. Predseda odborov si dovoľoval tlmočiť vedeniu mesta nesúhlasné názory závodného výboru zastupujúceho zamestnancov napríklad s návrhom novej kolektívnej zmluvy či etického kódexu  zamestnanca. To je v dnešnej modernej dobe niečo nevídané, ešte k tomu v samospráve…

Každý manažér-podnikateľ vie, čo v takomto prípade robiť. Vo vlastnom záujme takéhoto odborára treba „neutralizovať“ alebo  sa ho zbaviť. Treba povedať,  že od myšlienky k činom, aspoň čo sa týka úradu, stačí súčasnému vedeniu mesta naozaj krátky čas. Keďže sa jedná o „samosprávnych amatérov“, (ne)kvalita realizovaných riešení je priamo úmerná rýchlosti ich často bezhlavého uplatňovania. Mali by si to asi pozornejšie všímať i poslanci mestského zastupiteľstva, lebo aj takýmto spôsobom zbytočne utekajú peniaze z mestskej kasy, nehovoriac o postupnom rozklade celého mestského úradu, ktorý má kvalitne slúžiť občanom.

Keby rovnako rýchlo konali primátor s prednostom napríklad pri vybavovaní eurofondov či získavaní investorov a investícií do mesta, asi by sme takí kritickí neboli. Ibaže aj táto náročná práca si vyžaduje potrebnú dávku profesionality a dobrej vôle vo verejnom záujme…