Povodeň, ktorá dostala prívlastok „historická“, zasiahla Banskú Bystricu v roku 1974. Tunel popod Urpín mal byť jedným z protipovodňových opatrení. Podarí sa ho niekedy zrealizovať?

Povodie Hrona bolo vystavené ničivosti povodní už od dávnej minulosti, no historické záznamy o nich chýbajú. Zachovali sa doklady o povodni na Hrone z marca 1784, najvyšší vodný stav povodne z roku 1813 zachytáva značka na mestskom múre v Banskej Bystrici. Prvá komplexná informácia je až o povodni v roku 1960 a ako najrozsiahlejšia povodeň v 20. storočí zostane v historických análoch tá z októbra 1974.

Október 1974 bol mimoriadne daždivý, od začiatku mesiaca do 19. októbra spadlo v povodí Hrona takmer 170 mm zrážok. Výška hladiny v meste Banská Bystrica dosiahla 19. októbra hranicu 210 cm s prietokom 114 m3/s a bol vyhlásený druhý stupeň povodňovej aktivity. V ďalších dvoch dňoch, 20. a 21. októbra napršalo ďalších 80 až 120 mm zrážok a spôsobili ďalší výrazný vzostup hladiny.

20. októbra dosiahla hladina Hrona v Banskej Bystrici 494 cm. V nasledujúcich hodinách mala povodeň prudký priebeh a v priebehu ďalších 48 hodín stúpol prietok o 360 metrov kubických za sekundu a úmerne s ním prudko stúpla aj hladina rieky v centre mesta. Povodeň v roku 1974 kulminovala 22.októbra, kedy prietok v Banskej Bystrici dosahoval 560 m3/s. (Len pre porovnanie, 30. júna 2009 o 6.00 hod. bol podľa meraní SHMÚ prietok Hrona v Banskej Bystrici v meracej stanici pri Drukose 28 m3/s, hladina dosiahla výšku 79 cm). V uliciach musela zasahovať aj armáda a bojová technika a úroveň hladiny si môžu čitatelia Bystricoviny.sk prezrieť na priložených dobových fotografiách.

Ďalším povodniam by mal zabrániť tunel

V 90. rokoch 20. storočia sa začalo intenzívnejšie hovoriť o preventívnych opatreniach, ktoré by zabránili ďalšej podobnej, „historickej“ povodni. Jedným z nich mal byť tunel popod vrch Urpín, ale hovorilo aj o možnosti zahĺbenia koryta rieky Hron pod cestu I/66 v úseku od železničnej stanice po Hušták. Zahĺbená komunikácia by v prípade potreby poslúžila ako kanál, ktorý by previedol podstatnú časť povodňovej vlny priestorom nábrežia Hrona a išlo by o omnoho lacnejšie riešenie bez možného negatívneho dopadu na minerálne pramene v okolí Banskej Bystrice.

Napokon zvíťazil variant tunela. Na základe tohto odvážneho projektu by mal tunel v prípade potreby odvádzať časť prívalových vôd. Na Hron by sa mal napájať v časti Srnková a po 2 500 metroch ústiť naspäť do Hrona v Radvani ( hovorilo sa dokonca aj napojení tunela pred Šalkovou a vyústení až za mestom). Prívalové vody by tak tunelom obišli centrum mesta, kde koryto rieky nie je v prípade povodní postačujúce. Malo by ísť o najdrahší a najnáročnejší vodohospodársky projekt v Banskej Bystrici. Uvažovalo sa aj s možnosťou raziť väčší profil tunela ako potrebných 35 metrov zabezpečujúci prietok až 540 m3 vody, ktorý by sa využil na cestnú dopravu, ale technická štúdia túto možnosť nepotvrdila. Potrebný by bol druhý súbežný tunel.

Projekt tunela pod Urpínom dlho brzdil nedostatok finančných prostriedkov a chýbajúce odborné stanoviská k možným dopadom na minerálne pramene pre Sliač, Kováčovú a Čerín.

Až po roku 2000 sa podarilo Slovenskému vodohospodárskemu podniku ako investorovi naštartovať projekt protipovodňového obtokového tunela s podporou Európskej únie. Tá zaradila Banskú Bystricu spolu s Bratislavou a Prešovom medzi lokality najviac ohrozené povodňami a dala zelenú príprave projektu tunela pod Urpínom. Celkové náklady na výstavbu sa odhadujú až do výšky 3 miliardy korún (100 miliónov eur).

V súčasnosti pracuje investor na štúdii realizovateľnosti projektu a zároveň prebieha schvaľovací proces pre územné rozhodnutie o stavbe. Mesto Banská Bystrica zaradilo odvodňovací hydraulický tunel pod Urpínom do svojho nového územného plánu.