Koniec augusta a s ním koniec prázdnin, hlásiaca sa jeseň a paradoxne okolo našich príbytkov, ihrísk aj ciest stále kvitnúce, oku lahodiace žlté more zlatobyľu. V súvislosti s touto rastlinou sa hovorí o inváznom (cudzom, nepôvodnom) druhu. Invázne rastliny, medzi ktoré odborníci zaraďujú okrem zlatobyle aj krídlatky, netýkavky, boľševníky, ale postupne aj pribúdajúce ostatné invázne druhy, majú vysoký reprodukčný potenciál. Dokážu sa rýchlo šíriť vegetatívnym spôsobom (napr. podzemkam), alebo vytvárajú každoročne veľké množstvo semien s vysokou klíčivosťou.

Viaceré z týchto druhov v súčasnosti vytvárajú rozsiahle porasty na území Slovenska, najčastejšie popri vodných tokoch, cestách, železniciach, na opustených priestranstvách, ale zasahujú aj do pôvodných rastlinných spoločenstiev (biotopov). V prípade ich masového rozšírenia významne menia charakter biotopov a ohrozujú pôvodné druhy rastlín a vytvárajú homogénne monocenózy. Niektoré sú známe ako alergény, iné vyvolávajú rôzne kožné poranenia.

„Invázne druhy sú na území Slovenska nepôvodné druhy bol k nám dovezené za rôznym účelom zvyčajne z amerického kontinentu, alebo z Ázie. Najčastejšie sa doviezli ako okrasné alebo medonosné rastliny, ktoré sa z parkov a výsadieb začali rýchlo šíriť do okolia a obsadzovať nové plochy. V súčasnom období sa podľa platnej legislatívy za invázne druhy rastlín na území Slovenskej republiky považujú pohánkovec japonsk, pohánkovec český, pohánkovec sachalinský , boľševník, netýkavka žliazkatá, zlatobyľ kanadská a zlatobyľ obrovská. Tie „oku lahodiace“ obrovské žlté plochy sú práve kvitnúce zlatobyle„, konštatuje RNDr. Janka Lefférsová z odboru lekárskej mikrobiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Banská Bystrica.

Invázne druhy rastlín môžu priamo ovplyvňovať aj ľudské zdravie. Spôsobujú napríklad alergické kontaktné, či polinózne prejavy. Nepriame účinky inváznych druhov na zdravie človeka vznikajú pri ich odstraňovaní v dôsledku používania pesticídov, herbicídov a ich prieniku do vody či pôdy. Zlatobyle z alergologického hľadiska patria do čeľade astrovitých, podobne ako najsilnejšie alergény neskorého leta – palina a ambrózia. Zlatobyle majú síce vysokú produkciu peľu, ale sú opelivé hmyzom, preto je ich peľ ťažší, lepivý a voľne v ovzduší sa nevyskytuje vo vyšších koncentráciách. Treba však počítať s tým, že v blízkosti súvislejších rastlinných porastov sa vyskytuje väčšie množstvo peľu, ktoré môže byť rizikom pre senzitívne osoby. Navyše sa vyskytujú prípady, keď túto rastlinu nájdeme aj v kytici z kvetinárstva. V štatistikách sa uvádza, že viac ako 15 percent alergikov vykazuje zvýšenú citlivosť na peľ zlatobyle, dokonca sú známe aj kožné alergické prejavy po kontakte s touto rastlinou.

Podľa RNDr. Lafférsovej je preto dôležitá likvidácia porastov zlatobyle. „Vzhľadom na tvorbu veľkého množstva plodov a semien a na ich prevažné rozširovanie sa pomocou vetra, je potrebné rastliny ničiť pred vytvorením plodov. Najjednoduchšie odstraňovanie je mechanické, oodporúča sa ostrihať, orezať súkvetia, prípadne kosiť plochy s rastlinami pred rozkvitnutím. Najúčinnejšie odstraňovanie spočíva vo vytrhaní rastlín zo zeme aj s koreňmi. V prípade plošného výskytu je účinné skosenie pred zakvitnutím rastlín“ dodáva. Celkové ročné náklady spojené s likvidáciou inváznych druhov , vrátane strát na úrode, pasienkov, lesov ako aj environmentálne škody boli celosvetovo vyčíslené na stovky miliárd dolárov. V tomto však nie je zahrnuté ocenenie vymierajúcich druhov, straty biodiverzity či estetiky

Doplňujúce informácie:

Zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea). Ide o trvácu bylinu pôvodom zo Severnej Ameriky. Dostala sa k nám ako okrasná a medonosná rastliny. Dorastá do výšky 50- 250cm. Súkvetie tvoria úbory drobných žltých kvetov, usporiadaných do hustých chocholikatých metlín. Kvitne od konca augusta do septembra. Rýchlo a ľahko osídľuje nevyužívané plochy alebo plochy vytvorené človekom.

Príbuznými drumi sú zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis) a zlatobyľ najvyššia (S. altissimus), pochádzajúce tiež zo Severnej Ameriky. K nám sa dostali ako okrasné rastliny. Od zlatobyle obrovskej sa líšia tvarom listov a ich usporiadaním na byli, chlpatosťou byle aj rubovej strany listov. Vo voľnej prírode osídľuje najmä synantropné stanovištia, nevyužívané plochy, násypy, železničných tratí, skládky dom. odpadu. Častá je na poľných cestách medziach, či krajoch polí.

Invázne teda nepôvodné druhy sú druhy, ktorých prenikanie alebo šírenie mimo ich pôvodné stanovište ohrozuje biodiverzitu. Vyskytujú sa vo všetkých skupinách vrátane zvierat, rastlín, húb i mikroorganizmov a môžu teda ovplyvňovať všetky typy ekosystémov. Invázne druhy ovplyvnili pôvodné spoločenstvá v takmer každom ekosystéme na Zemi. Aj z ekonomického hľadiska sú vplyvy inváznych druhov značné. Nepôvodný druh aby sa stal invazívnym musí prísť , prežiť a prosperovať. Spoločné vlastnosti invazívnych druhov sú teda schopnosť rýchlej reprodukcie, rastu a šírenia sa, schopnosť prispôsobiť sa novým podmienkam. V novom prostredí nemajú prirodzených nepriateľov, rýchlo sa šíria a zvlášť sa im darí v prostredí ktoré bolo ovplyvnené ľudskou činnosťou.