Najpoužívanejším slovom posledných rokov na Slovensku sú zrejme slová „korupcia a transparentnosť“. Tie sa skloňujú vo všetkých pádoch aj v Banskej Bystrici, pred a najmä po posledných komunálnych voľbách. Po vzore mesta Martin má nezávislá organizácia Transparency International Slovensko (TIS) vypracovať aj pre mesto pod Urpínom projekt „Audit a príprava vybraných protikorupčných opatrení“.

Banskobystrický primátor Petra Gogola sa už dohodol s TIS, ktorá to pre Banskú Bystricu urobí z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Mesto Martin v roku 2008 za protikorupčný projekt „Transparentné mesto“ zaplatilo z rozpočtu 23 tisíc eur. Aj keď ide o podobné projekty, predsa len sa líšia vo svojich východiskách.

Tým azda najpodstatnejším je fakt, že kým mesto Martin postupuje od roku 2008 podľa protikorupčného projektu TIS, mesto Banská Bystrica za ten čas prijímalo sériu vlastných protikorupčných opatrení na úrovni primátora, mestského zastupiteľstva a vedenia MsÚ. Výsledkom komplexného porovnania úrovne transparentnosti stovky najväčších slovenských miest za rok 2009 zo strany TIS bolo prekvapujúce zistenie. Banská Bystrica je druhým najotvorenejším mestom na Slovensku, za Šaľou a pred Martinom.

Znamená to asi toľko, že hoci Martin a Banská Bystrica pristupujú k zvýšeniu transparentnosti komunálnej samosprávy rozdielne z hľadiska prijatej stratégie, dosahujú v odbornom vyhodnotení veľmi dobré výsledky, dokonca v našom meste lepšie ako v Martine. Nechceme teraz riešiť otázku, kto mal na tomto dobrom výsledku väčší či menší podiel (primátor, poslanci, mestskí úradníci, alebo to bol tlak médií a občianskej verejnosti). Skôr nás zaujíma, ako chce postupovať nové vedenie mesta pri udržaní alebo ďalšom zlepšení existujúcej úrovne otvorenosti mesta smerom k občanom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa môže zdať zámer primátora Gogolu nechať si dodatočne vypracovať od TIS protikorupčný projekt tak trochu nadbytočný (aj keď bude financovaný z mimorozpočtových zdrojov). Keď si totiž pozriete obsah podobného projektu v Martine zistíte, že mnohé navrhované opatrenia z neho už v Banskej Bystrici úspešne fungujú. Od klientskeho centra, cez zverejňovanie faktúr, verejné obstarávanie a elektronické aukcie na predaj mestského majetku, až po slobodný prístup občanov k prakticky k všetkým informáciám o meste na internete.

A to je ešte pripravený projekt e-government z operačného programu Informatizácia spoločnosti za tri milióny eur z eurofondov. Po jeho realizácii budú môcť Banskobystričania nielen získavať všetky informácie o meste a komunikovať s mestským úradom cez internet, ale si online vybaviť z domu alebo z bezplatných internetových kioskov svoje úradné záležitosti. To sa bude týkať aj úradného podávania elektronických žiadostí a rôznych tlačív.

V poslednom čase zaujali aj pripravované organizačné zmeny na mestskom úrade, o ktorých sa zatiaľ verejne nediskutuje, iba ak klebetí. Kým v Martine najskôr TIS analyzovala situáciu na MsÚ a pre mesto navrhla transparentný projekt komplexných zmien podporený auditom, ktorý realizovalo vedenie mesta, v Banskej Bystrici sa na to ide takpovediac od konca.

Hoci podstatné protikorupčné systémové zmeny na úrade sú už hotové, až dodatočne sa ide robiť projekt. Kým napríklad v Martine majú na mestskom úrade už dlhšie presklené kancelárske dvere v rámci realizácie protikorupčného projektu, v Banskej Bystrici to isté opatrenie vyzerá akoby vytrhnuté z kontextu, skôr ako súčasť osobného pozitívneho „PR“ (public relations) nového primátora.

Nedávno povedal nový prednosta banskobystrického MsÚ, že sa na jeho úrade chystá zmena organizačnej štruktúry. Má pribudnúť jedno či dve nové oddelenia, niečo sa rozdelí, iné zlúči a možno bude menej úradníkov. K tomu však najvyšší mestský úradník nepotrebuje žiadne odborné analýzy či audity. Hoci ich už predtým pre mesto vypracovali profesionálne firmy, zostanú v šuplíku. Veď prednosta najlepšie vie, ako sa riadi súkromná firma, tak prečo by tak nemohol fungovať aj úrad? O nejakej verejnej diskusii nemôže byť ani reči….

Rovnako nikto z vedenia nášho mesta vopred nediskutuje o úlohe a poslaní samostatného hlavného architekta mesta s jeho odborným útvarom ÚHA, ktorý sa podľa všetkého má dostať do štruktúry mestského úradu. Mimochodom v Martine po realizácii projektu „Transparentné mesto“ funguje hlavný architekt s ÚHA presne tak, ako teraz v Banskej Bystrici. Zatiaľ čo tam je to transparentné a protikorupčné opatrenie, tu sa chce diať pravý opak. Vyzerá to ako hra na slepú babu, ktorú režírujú akýsi neznámi externí poradcovia vedenia mesta.

Nebyť toho, že na rozdiel od ostatných zmien na MsÚ zrušenie ÚHA podlieha schváleniu v mestskom zastupiteľstve, tak táto dôležitá nová vec vypláva na povrch iba tesne pred konečným rozhodnutím. Bez akejkoľvek predchádzajúcej odbornej či laickej diskusie s tými, ktorým majú všetky zmeny na úrade slúžiť k lepšiemu, teda s občanmi…

Nechceme spochybňovať úprimnú snahu primátora o väčšiu transparentnosť v meste Banská Bystrica. Naopak, vždy je čo zlepšovať a boj s korupciou, rovnako ako s ľudskou hlúposťou, nikdy nekončí. Ibaže transparentne nestačí len myslieť či tváriť sa tak, ale transparentne treba aj konať.

To, čo sa teraz deje na banskobystrickom mestskom úrade, pri všetkej úcte k nositeľom zmeny, je zatiaľ dosť vzdialené od vytýčeného cieľa väčšej transparentnosti v meste. Ide o to, aby v porovnaní s transparentným Martinom u nás naozaj neplatilo to staré známe: „Keď dvaja robia to isté, nemusí ísť o to isté.“