Do jednej z nocí neskorej jesene zneli banskobystrickým Tirish pubom skladby undergroundovej instrumentaldarkmetalovej kapely Abstract, ale nielen nej samotnej. Svojou účasťou našu čerstvú adolescentku podporilo šesť ďalších hudobných zoskupení využívajúcich deathmetalový, trashmetalový, blackmetalový, rockmetalový či bluesmetalový štýl.

A tak okrem Abstractu ucho hudobného konzumenta šteklili Gazdasgrind, Maria Chuana, Surgical Dissection, Pathology Stench, Hecate a Proscribed. Pojem „playback“ je týmto tvorcom vlastnej, pritom mimoriadne náročnej hudby viac než cudzí, z čoho by si príklad mohla vziať nejedna z našich preslávených hviezd.

Ako prežíva deň D a vníma svoju pätnásťročnú tvorivú činnosť jubilujúca formácia? To nám už prezradia dvaja jej členovia – Lego a Julo.

Kedy a čím ste začali?
LEGO: „Abstrakt začal v deväťdesiatom roku, začiatkom roka. Prvá myšlienka, ktorá vznikla, bola jednoznačne tá, že budeme hrať inštrumentálnu hudbu, ale metalovú. Chceli sme sa jednoznačne odlíšiť od ostatných kapiel, ktoré spievajú, chceli sme ísť vlastnou cestou. To sa pätnásť rokov, myslím si, darí, a mať vlastnú tvár, je pre mňa ako pre lídra kapely určite priorita: vlastná tvár a vlastná cesta.“

Keď sme už pri začiatkoch, aké boli?
LEGO: „Začiatky boli ťažké, zháňanie aparatúry… Sme slovenská kapela a nikto nám nič nedal zadarmo, všetko sme si museli vybojovať sami. Začali sme ako trojčlenná zostava, dve gitary a bicie; kapelu sme založili ja a Paľo Gáblik. Bubeník Ľudo Balog po desiatich rokoch odišiel a nahradil ho Peter Gáblik. V tej zostave sme nahrali prvé demo, vyšlo v roku 1996, dá sa povedať, že to bola na undergroundovej scéne prvá inštrumentálna metalová nahrávka, ktorá tu bola. O dva roky neskôr sme zobrali basáka a klávesistu; jednoducho tam tú basgitaru a klávesy bolo treba.“
JULO: „My sme sa s Legom stretli v jednom nemenovanom pube, ktorý vtedy existoval, Dvadsaťjednotka, a to bolo stretnutie – že – ,Ty hráš na base?‘ ,Hej.‘ ,Tak dobre, zajtra máme skúšku, tam v tom dome skúšame (bolo to v Podlaviciach), príď‘. Mal som vtedy štrnásť rokov, bola strašná kosa, hrali sme v starom dome, ktorý nemal ani podlahu ani nič, bola tam jedna bedňa, moja Vermona krásna, Lego hral na gitare a ja na bicích. A na jar sme vydali prvé demo – INSTRUMENTAL EMOTIONS“ (1996, obsahovalo 4 skladby).“
LEGO: „V apríli 1998 sa vydalo druhé demo – AESTUUM II so siedmimi skladbami. Zámer v roku 2000 bol, že ideme pripraviť nový album. Tak sme šli nahrávať do štúdia Exponent, ale ten zámer sa z jednej strany vydavateľstvu nepodaril. Takže prvá nahrávka FRAGMENTHEA vyšla ako demo CD a svetlo sveta uzrela až v roku 2005. Čiže stále sme pracovali, snažili sme sa nezastať… na albume je sedem skladieb plus videoklip. Aj na prvom albume máme videoklip; obrazovú vec považujeme za štandard.“

Ako dlho fungujete v súčasnom zložení?
LEGO: „Zloženie sa mení. Tri roky.“

Julo, od začiatku hráš na päťstrunovej basgitare?
„Začiatky boli také, že som hral na štvorstrunovej Jolane. Nehral som ešte v Abstracte, ale chodili sme s kamarátmi počúvať do garáže jednu kapelu. A oni mi povedali, že ,chlapci, poďte si zahrať, ak chcete‘. A tak sme si zahrali. Ja som hral najskôr na bicích, a potom pozerám – tamtá škaredá červená basa v tom rohu sa mi páči! Tak som si ju požičal a začal som na nej hrať. Potom som šiel na brigádu, tvrdo som pracoval, tvrdo, vo veľkosklade zeleniny, hrabal som sa v špinavých zemiakoch… a za tie prvé peniaze som si kúpil tú basu.“

Koľko si mal rokov, keď si si kúpil prvú basgitaru?
„Štrnásť.“
Odvtedy hráš?
„Odvtedy hrám.“

A dovtedy si sa gitary nechytil?
„Nie, ja som nepoznal hudbu do štrnástich. No, do trinástich. Poviem ti moje prvé začiatky s hudbou: Dostal som na Vianoce krásny magič, so svetielkami, a dostal som dve kazety – Dr. Alban a Queen. A z Queenu som bol totálne hotový. To bolo niečo krásne, to bolo nádherné, to detstvo, to nezabudnem, tie svetielka blikali a tá hudba do toho… strašne veľa večerov som s tým prežil. Vlastne Queen-i ma nakopli k hudbe. Potom prišiel za mnou kamarát, priniesol Metalicu – to bola druhá kapela, ktorá ma inšpirovala.“

Tak Tvoje vzory z minulosti by sme už mali. Komu fandíš teraz?
„Teraz fandím sebe, Abstractu, a potom fandím ešte kamarátovi, je to Devin Townsend z Kanady, šialený umelec, on hral s takými muzikantmi ako napríklad Steve Vai.“

Čo vám, chlapci, prináša hudba?
JULO: „Mne osobne prináša slobodu, zabudnutie na prácu, na všedný život, proste je to niečo, čo človek môže urobiť pre seba, uspokojiť sám seba v svojej tvorivej činnosti.“
LEGO: „Myslím, že Julo to povedal úplne super, je to pravda, nemám k tomu čo dodať. Vážne. Je to o tom, že sa stretne dobrá partia ľudí, ktorí si rozumejú a tvoria niečo, čo ich baví. To je celé.“

Dajte si nejakú otázku navzájom, týkajúcu sa vašej kapely.
JULO: „Kedy končí Abstract, Lego?“
LEGO: (smiech) „Kedy končí Abstract? Keď Lego zomrie, asi.“
JULO: „Tak to máme ešte čo robiť, kým skončí.“

A Tebe kedy končí kapela, Julo?
(povzdych) „Neviem, život sa mení každým dňom…“

Čo plánujete do budúcnosti? Zostanete pri pôvodnom štýle?
JULO: „Pri ňom zostaneme, ale chceme ísť svojím smerom, novým, nevieme ešte presne, čo to bude, ale chceme ísť svojou vlastnou cestou a uspokojiť poslucháča niečím špecifickým. Proste nič také zaužívané. Nový album bude o tom, že sa bude prelínať množstvo stý…stýl…sty… povedz to ty, Lego.“
LEGO: „Množstvo čoho?“
JULO: „Štý-lov!“
LEGO: „Áno, to bude. Množstvo štýlov. To je jasné.“
JULO: „Množstvo štýlov a bude to mať svoj špecifický zvuk, a to chceme dosiahnuť predovšetkým. Špecifický zvuk a špecifickú muziku.“

Zostanete pri výlučne inštrumentálnej hudbe, alebo plánujete sem-tam zaradiť aj vokál?

LEGO: „Pri inštrumentálnej hudbe, samozrejme, lebo ten nápad vznikol hneď na začiatku, a my, ako kapela, ako Abstract sme v tomto tu kvázi výnimoční. Nie sme výnimoční hudobníci, nikdy sme sa za nich nepovažovali, ja nehovorím, že som Steve Vai alebo Joe Satriani, ani nikdy nimi nebudem. Ale je to naša značka, s týmto ideme do boja a bojujeme pätnásť rokov, myslím, že ľudia si nás zapamätali tak, ako sme, a spev – proste to by bolo ako kebyže deathmetalová kapela sa úplne otočí.“

Nemáš rád zmeny?
„Nehovorím, že nemám rád zmeny, ale tie zmeny musia kapele prospieť. Budeme sa vyvíjať ďalej, nechceme zastať na jednom mieste, ale v rámci vlastného štýlu. My prekvapíme možno niečím novým, ale v rámci toho, že nebudeme spievať. Ja neviem, vokály tam možno budú, ale texty určite nie.“

[youtube WxlnK5tTD-c]

V súčasnosti kvinteto tvoria: Lego (gitara), Julo (basgitara), Freedom (klávesy), Sloso (bicie), Paľo (sólová gitara). Ku cti tejto, ale aj ostatných im podobných metalových kapiel slúži to, čo Julo za všetkých vystihol stručnou, no veľavýznamnou vetou: „Táto naša činnosť nie je o peniazoch, ale o priateľstve.“