Tento medzinárodný sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách príchodu jari. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia a prebiehajúcu diskusiu o možných riešeniach problémov našej planéty.

Svetový deň Zeme

História vyhlásenia Svetového dňa Zeme siaha do roku 1969, keď predovšetkým John McConell začal volať po vzniku medzinárodného dňa Zeme a v rámci týchto snáh vytvoril i vlajku Dňa Zeme.

John McConell

Prvý Deň Zeme bol v San Franciscu. Táto oslava bola pravdepodobne myslená nielen ako ekologicky zameraný sviatok, ale aj ako ľavicovo orientovaný happening bojovníkov proti vojne vo Vietname. Kampaň spojená s týmto sviatkom si kládla za cieľ preniesť otázku ekológie do politických kruhov. Táto akcia mala veľký ohlas medzi študentmi.

V deň 22. apríla 1970 ekológovia v USA, ovplyvnení snímkami z kozmu, dokumentujúcimi krehkosť a zraniteľnosť Zeme, vyzvali k spoločnému celosvetovému úsiliu na ochranu Zeme. Iniciátorom bol environmentálny aktivista Gaylord Nelson.

Gaylord Nelson

Z jeho podnetu sa v USA uskutočnili podujatia podporujúce environmentálne hnutie. Neskôr sa táto iniciatíva rozšírila po celom svete, pripája sa k nej stále viac ľudí a Deň zeme nadobudol celosvetový rozmer. Jeho cieľom je pripomenúť si našu závislosť na cenných daroch Zeme.

Zemské zdroje nie sú nevyčerpateľné. Preto je potrebné venovať sa otázkam životného prostredia a prostredníctvom spoločného celosvetového úsilia chrániť poklady Zeme pre budúce generácie ľudí a ostatných tvorov žijúcich na našej planéte.

Význam Dňa Zeme

Environmentalista RNDr. Peter Brunovský, PhD. o Dni Zeme hovorí:  

„Tento významný deň má v sebe prínos pre nás všetkých hlavne v tom, že nás učí zamyslieť sa nad všeobecnými zásadami. Tie spočívajú v ochrane zdravia okolitej prírody a šetreniu prírodných zdrojov.“ 

Peter Brunovský

Podľa neho existuje niekoľko kľúčových zásad:

Múdra strava ˗ ryby, avokádo, čučoriedky alebo kofeín môžeme zaradiť medzi „múdre“ potraviny. Tieto nám zlepšia zrak, posilnia pamäť či funkciu mozgu.

Výsadba stromov – je taká jednoduchá. Stromy sú užitočné a krásne. Preto ich vysádzame. Uvedomujeme si ich význam v širšej spojitosti s prevládajúcimi zmenami klímy.

Ekologické cestovanie ˗ cestovať zodpovedne nepredstavuje niečoho sa vzdať alebo za všetko viacej zaplatiť. Predstavuje to oceniť miesto, ktoré navštevujeme a postupovať spôsobom, ktorý je priateľský k miestnemu životu a jeho budúcim generáciám.

Recyklácia ˗ mnoho ľudí už pochopilo, že vhadzovať všetko do čierneho kontajnera a vyviezť to na skládku nie je ideálne riešenie. Niekto triedi iba sklo, noviny či PET fľaše a niekto rozoberie i obálku z výplatnej pásky, aby plastové okienko vytriedil osobitne.

Inteligentné nakupovanie ˗ tak ako všetko ostatné v živote, tak aj nakupovať s rozumom. Bez emócií, podľa svojich reálnych priorít a potrieb. Pobyt v nákupných centrách býva často ako pochod zamínovaným poľom. Iba málokto dokáže prejsť vedľa obchodov bez zastavenia.

Morálne a etické investovanie ˗ je investovanie finančných prostriedkov, pri ktorom sa nezvažuje iba jediný cieľ a to zisk, ale zvažujú sa tiež etické, environmentálne, spoločenské a ekonomické následky investovania.

Šetrenie vody ˗ má samozrejme väčšie ekologické rozpätie a často úzko súvisí so šetrením elektrickej energie. Voda je významná strategická surovina. Je dosť možné, že popri čiernom zlate sa čoskoro stane práve najdôležitejšou.

Čistá energia ˗ z nevyčerpateľných zdrojov energie pochádza výlučne z prírodných zdrojov Zeme. Ide o slnečné žiarenie, vietor, vodu, geotermálne teplo a biomasu. Ak sa správne využívajú, nikdy sa nevyčerpajú a nespôsobujú nebezpečné zmeny klímy.

Rozumné vykurovanie ˗ pri rozhodovaní sa o najvhodnejšom spôsobe vykurovania, pri stavbe či prestavbe domu je efektívne nechať si vypracovať energetický audit.

Environmentálna osveta ˗ je usmerňovanie hodnotovej orientácie ľudí, viesť ich k tvorivému mysleniu a k racionálnemu vplývaniu na životné prostredie vo všetkých oblastiach spoločenského života.

Green Deal

Európska zelená dohoda alebo Green Deal je súbor politických iniciatív Európskej komisie, schválený v roku 2020, ktorého hlavným cieľom je dosiahnuť stav, aby Európska únia bola v roku 2050 klimaticky neutrálna.

V pláne je preskúmať každý existujúci zákon z hľadiska jeho klimatických zásluh a tiež zaviesť nové legislatívne predpisy týkajúce sa obehového hospodárstva, renovácie budov, biodiverzity, poľnohospodárstva a inovácií.

Prvé náznaky nespokojnosti s podobou Green Dealu, sa začali prejavovať s prehlbujúcimi sa ekonomickými krízami v uplynulých rokoch. Európu potápali najprv problémy dodávateľského reťazca, ktoré spôsobila pandémia koronavírusu, neskôr finančná a energetická kríza.

Tú ešte vyhrotilo spustenie ruskej invázie na Ukrajinu a úplné odstrihávanie od ruského plynu a ropy, čo ďalej zvýšilo náklady priemyselných podnikov na energie. Európski politici sa pod tlakom nového amerického prezidenta Donalda Trumpa a svetových veľmocí zrazu začali predbiehať v tom, kto sa skôr vzdá ambicióznych ekologických cieľov.

Súhlas so základným cieľom Zelenej dohody neznamená, že európsky biznis nebojuje za zmiernenie množstva konkrétnych krokov, ktoré chce EÚ prijať na dosiahnutie klimatickej neutrality. Týka sa to najmä automobilového priemyslu a energetiky. Európska únia vo svetovom meradle postupne stráca konkurencieschopnosť…