Banská Bystrica si v tomto roku pripomína významné jubileum – 770 rokov od udelenia mestských výsad. Pri tejto príležitosti sa v Matejovom dome uskutoční ďalšia beseda venovaná tomuto významnému výročiu s názvom Vzácne návštevy v Banskej Bystrici. Tá priblíži dôležité historické osobnosti, ktoré v priebehu storočí zavítali do mesta pod Urpínom.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravila aj v mesiaci apríl besedu venovanú 770. výročiu získania práv Banskej Bystrice. Historik Peter Račko sa vo svojej prednáškovej besede pozrie na významné návštevy nášho mesta naprieč niekoľkými storočiami.

Pápež Ján Pavol II. v Banskej Bystrici 12. septembra 2003

Vo štvrtok 10. apríla o 17:00 hod. budete môcť v Matejovom dome spomínať nielen na princov a synov Márie Terézie, ale aj na princa Charlesa alebo pápeža Jána Pavla II, ktorí zavítali do mesta pod Urpínom.

„V rámci prednášky sa návštevníci dozvedia cieľ, priebeh a výsledky pobytov uhorských kráľov Ľudovíta I., Žigmunda Luxemburského a Mateja Korvína s manželkou Beatrix Aragónskou, československých, resp. českých a slovenských prezidentov, ale aj bývalého bulharského cára Ferdinanda Coburga, ktorý strávil v meste najviac času od konca februára do Veľkej noci 1941 a dokonca v Národnom dome oslávil svoje 80. narodeniny,“

približuje historik Peter Račko.

Cár Ferdinad Coburg navštívil Banskú Bystricu 19. decembra 1940

Okrem hláv štátov zavítali do mesta napríklad spoluzakladateľ mediarskeho podniku Jakub Fugger, synovia Márie Terézie Jozef a Leopold so svojím nastávajúcim švagrom Albertom, rakúsky arcivojvoda František Karol, otec cisára Františka Jozefa I., palatín Jozef Anton, Ľudovít Štúr či škótsky historik a ochranca práv Slovákov v Rakúsko-Uhorsku Robert William Seton-Watson. Nie každej návšteve sa však Bystričania tešili.

„Pravdepodobne najmenej vítaný bol príchod prezidenta Jozefa Tisa, ktorý po porážke SNP vyznamenával nemeckých vojakov na hlavnom námestí. Práve s oslavami výročia SNP sa spája hustá koncentrácia domácich i zahraničných delegátov. Počas socializmu ich tvorili iba štátnici z východnej Európy. V roku 1964 prvý a poslednýkrát navštívil Banskú Bystricu najvyšší predstaviteľ ZSSR Nikita Sergejevič Chruščov. Málokto vie, že práve pri tejto príležitosti bol mariánsky stĺp z námestia premiestnený do areálu mestského hradu. Socha Panny Márie nemohla byť z ideologických dôvodov za tribúnou,“

prezrádza historik Račko.

1. novembra 2000 zavítal do Banskej Bystrice britský následník trónu princ Charles

Najviac prezidentov sa stretlo v Banskej Bystrici na oslavách 50. výročia SNP a to šesť (slovenský, český, poľský, maďarský, bulharský a slovinský), spolu s veľvyslankyňou USA pri OSN. Do dejín mesta sa navždy zapíše aj návšteva britského kráľa Karol III. (vtedy ešte ako princa Charlesa) v roku 2000, či návšteva pápeža Jána Pavla II. v roku 2003.

Cyklus besied k 770. výročiu mesta bude pokračovať aj v mesiaci apríl. Historička Vladimíra Luptáková pozýva všetkých návštevníkov na terénnu exkurziu s názvom Premeny Bánoša 22. mája 2025 o 17:00 hod.