Viac kompetencií v oblasti zdravotníctva i jasné odpovede na otázky, ako bude ďalej vyzerať rozhodovanie o eurofondových peniazoch. To sú prvé dve témy, ktoré na tlačovej konferencii predstavili členovia novovzniknutej iniciatívnej platformy STRED. V nej sa okrem banskobystrického župana Ondreja Luntera združili zatiaľ siedmi starostovia a primátori, otvorená je aj pre ďalších.

Predstavitelia viacerých samospráv dnes oznámili vznik iniciatívy STRED, iniciatívnej platformy, ktorá sa chce aktívne zasadzovať za riešenie kľúčových otázok verejných služieb. Na tlačovej konferencii v Banskej Bystrici to oznámil predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondrej Lunter spolu so zatiaľ siedmimi starostami a primátormi.

Zakladajúcimi členmi platformy sa okrem banskobystrického župana stali primátor Brezna Tomáš Abel, primátor Fiľakova Attila Agócs, primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal, starosta obce Lenka Marián Habovčík, primátor mesta Hriňová Stanislav Horník, starosta obce Jesenské Gabriel Mihályi a primátorka mesta Lučenec Alexandra Pivková.

STRED: Hlas samospráv vo verejnej diskusii

Predseda BBSK zdôraznil, že iniciatíva STRED vznikla z nespokojnosti s tým, že verejný diskurz je zahltený pseudotémami a zástupnými škandálmi, pričom skutočné problémy verejných služieb ostávajú v úzadí.

„Samosprávy zabezpečujú 80 % verejných služieb, no ich hlas nie je dostatočne vypočutý. Chceme to zmeniť, byť rýchlejší, flexibilnejší a odvážnejší v presadzovaní tém, ktoré sú pre občanov kľúčové,“

vyhlásil Ondrej Lunter.

Iniciatíva sa však podľa jeho slov nebude transformovať na politickú stranu a nebude konkurovať existujúcim združeniam, ako sú ZMOS či SK8.

Prvá téma: Ambulantný sektor

Župan Lunter predstavil aj prvé dve témy, ktorým sa bude STRED venovať a prvou je revitalizácia ambulantnej starostlivosti, ktorá bola dlhodobo zanedbávaná:

„Sieť ambulancií upadá a dostupnosť zdravotnej starostlivosti sa zhoršuje. Navrhujeme konkrétne kroky, ktoré môžu tento stav zmeniť.“

Spoločne s členmi platformy predstavil aj štyri krátkodobé a dva dlhodobé ciele pre zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Pre samosprávy žiada STRED v tejto oblasti viac kompetencií, tiež apeluje na spoluprácu s vládou, zdravotnými poisťovňami a odbornými združeniami.

Krátkodobé ciele (do 1-2 rokov):

1. Podpora vzniku a udržania ambulancií v rizikových regiónoch – presun kompetencií na samosprávne kraje, vrátane financovania z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti (predpokladaná suma 1 milión eur ročne).
2. Rozšírenie kompetencií všeobecných lekárov – umožniť im liečiť stabilizovaných pacientov s niektorými chronickými ochoreniami (napr. cukrovka, vysoký krvný tlak, niektoré srdcové ochorenia, niektoré pľúcne ochorenia) a znížiť ich administratívnu záťaž.
3. Zavedenie telemedicíny – testovanie diaľkového monitorovania pacientov s niektorými chronickými ochoreniami a pacientov po operačných zákrokoch.
4. Úprava katalógu výkonov – spravodlivejšie financovanie lekárskych úkonov na podporu udržateľnosti ambulancií.

Dlhodobé ciele:

1. Reforma postgraduálneho vzdelávania lekárov – zjednodušenie prístupu k špecializácii, aby sa do ambulantnej siete dostalo viac lekárov, vrátane vzniku postgraduálnych centier pre vzdelávanie lekárov a finančného krytia pre nemocnice poskytujúce vzdelávanie.
2. Veľká novela zdravotníckych zákonov – prenos kompetencií a tvorby ambulantnej siete  do kompetencií samosprávnych krajov, vrátane adekvátneho financovania.

Druhá téma: Eurofondy

Druhým problémom sú špekulácie o možnom presune eurofondov zo samospráv do centrálnej správy.

„V kuloároch sa diskutuje o tom, že vláda by mohla časť eurofondov presmerovať na centrálne riadené projekty, čo by ohrozilo rozvoj miest a obcí,“

varoval predseda BBSK Ondrej Lunter.

Dôvodom má byť, že samosprávy údajne nestíhajú robiť projekty, že zdroje na regionálne programy môžu prepadnúť a že jediná záchrana bude centrálny manažment. Podľa banskobystrického župana ide o neopodstatnené obavy, keďže samosprávy v kraji majú už dnes pripravené projekty v hodnote 233 miliónov eur, čo predstavuje 87 % pridelených zdrojov.

„Neexistuje žiadny dôvod, aby v tejto fáze niekto uvažoval o odobratí eurofondov určených na regionálny rozvoj z dôvodu toho, že by katastrofálne meškali. Neberme samosprávam dnes jediný možný zdroj investícií a rozvoja. Po tom, čo zásahy centrálnej vlády a parlamentu narobili z rozpočtov samospráv Titanic, by to bol ďalší úder, ktorý si ľudia v obciach, mestách a krajoch nezaslúžia,“

uzavrel župan Lunter.