Centrum mesta pod Urpínom bude tento rok zdobiť približne 17 metrov vysoký smrek obyčajný zo súkromnej záhrady v Brusne. Cesta vianočného stromu na banskobystrické Námestie SNP sa začala v utorok predpoludním.
Symbol Vianoc na Námestí SNP
Pre zaujímavosť vlaňajšou ozdobou historického centra nášho mesta bol 18-metrový smrek obyčajný, ktorý pochádzal z neďalekej obce Tajov.
„Tento strom sme vybrali aj na základe dohody. Samozrejme, máme vždy štyri minimálne pripravené. Nakoľko pri takomto ťažkom výrube sa môže čokoľvek s drevinou stať, tak máme pripravené vždy stromy do zálohy,“
povedal k darovanému smreku z Brusna vedúci úseku údržby Záhradníckych a rekreačných služieb (ZAaRES) Adrián Kostúr s tým, že po demontáži stromu z námestia sa drevná hmota z neho využije na výrobu lavičiek.
Hlavný symbol Vianoc – vianočný stromček, už zdobí banskobystrické námestie, čo je znak toho, že aj v meste pod Urpínom sa pomaly schyľuje k najkrajším sviatkom v roku.
Stovky svetielok vianočnej výzdoby, ktoré sa zažnú 6. decembra na Mikuláša, prinesú do srdca Banskej Bystrice nezameniteľnú náladu adventného obdobia, ktorú môžete zažiť spolu so svojimi blízkymi.
https://www.facebook.com/noskojan/videos/1608319296560150?locale=sk_SK
Vianočný stromček
Prvý oficiálny vianočný stromček bol postavený v roku 1441 v meste Talin. O čosi neskôr, v roku 1510 je záznam o vianočnom stromčeku aj v meste Riga. Tieto stromčeky boli postavené na námestí, no to, čo sa dialo okolo nich, stále veľmi nepripomínalo naše tradičné vianočné stromčeky. Ľudia okolo nich tancovali a nakoniec ich zapálili.
Prvé zmienky o vianočných stromčekoch v domácnostiach pochádzajú z nemeckého mesta Brémy, približne z roku 1570. Pôvodne išlo o stromček alebo vetvičku zdobenú ovocím, orieškami, sladkosťami alebo len symbolickou ozdobou. Katolícka cirkev vianočným stromčekom spočiatku príliš nefandila – právom ich považovala za pohanský zvyk.
Nakoniec im koncom 16. storočia, však dala kresťanský význam – strom (drevo) sa stal symbolom Kristovho života (do jaslí z dreva uložený, na drevenom kríži umučený), zelené konáre znamenajú večný život, orechy privolávajú lásku a jablká pripomínajú prvotný hriech Adama a Evy, na ktorých sviatok sa slávi Štedrý deň.
Okolo 17. storočia začali stromčeky vo veľkom prenikať do bežných domácností. Do Veľkej Británie zavítal prvý vianočný stromček až okolo roku 1830 a populárnym sa stal až v roku 1841, keď princ Albert (pôvodom z Nemecka) nechal postaviť vianočný stromček na zámku vo Windsore.
V našich končinách sa vianočný stromček rozšíril až v 19. storočí. Najprv sa udomácnil vo väčších mestách a až koncom 19. storočia začal prenikať aj na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až medzi vojnami. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi.
Vianočný stromček teda prešiel dlhou históriou, počas ktorej sa zapísal do ľudských sŕdc ako neodmysliteľná súčasť Vianoc. V Banskej Bystrici aj v iných slovenských mestách či obciach vianočné stromčeky nezdobia len domácnosti, ale aj hlavné námestia.
Zdroj: (tom) a Strom života , Foto: mesto BB a ilustračné