V pondelok 28. októbra 2024 slávia Česká aj Slovenská republika vznik Československa ako štátny sviatok. Na Slovensku je to Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu, ale nie je to deň pracovného pokoja. Pre Slovensko je pamätným dňom aj 30. október na počesť Martinskej deklarácie, ktorou sa Slováci prihlásili k československej štátnosti.

Politici, inštitúcie a občianske združenia kladú vence a kytice na hrob prvého československého prezidenta Tomáša G. Masaryka či Milana R. Štefánika, u našich západných susedov sa udeľujú štátne vyznamenania. V Banskej Bystrici Spoločnosť M. R. Štefánika organizuje spomienkové stretnutie 28. októbra o 15:15 hod. pri buste generála Štefánika v Sásovej a o 16:00 hod. pri Pomníku padlým v I. svetovej vojne v Rudlovej.

Peter Pellegrini

Prezident SR Peter Pellegrini si uctil 106. výročie vzniku Československej republiky spolu s veľvyslancom ČR v SR Rudolfom Jindrákom položením vencov k Pamätníku československej štátnosti v Bratislave.  Pri tejto príležitosti povedal:

„Dnes si pripomíname mimoriadne významný deň v dejinách slovenského i českého národa, vznik Československej republiky, spoločného štátu založeného na princípoch slobody a demokracie. Tento významný deň v histórii oboch národov nebol len formálnym aktom vytvorenia nového štátu na mape Európy. Bol to predovšetkým triumf demokratických hodnôt, nádeje a viery v lepšiu budúcnosť.“

Ďalej prezident pokračoval:

„Československá republika vytvorila prvý raz v histórii Slovákom šancu stať sa štátotvorným národom a rozvíjať sa v demokratickom a modernom štátnom útvare. Nevznikla by však, ak by Slovenky a Slováci po stáročia neukazovali svoju nezdolnosť a vitalitu, spolu s túžbou hovoriť vlastným jazykom a zachovať si svoju národnú identitu. Nevznikla by ani bez viacerých nesmierne dôležitých osobností, medzi ktorými na slovenskej strane žiari predovšetkým Milan Rastislav Štefánik.   Dnešný sviatok nám však nepripomína len zrod našej demokratickej štátnosti, ale aj zväzky s bratským českým národom. Nech ďalej trvá naše výnimočné priateľstvo podmienené históriou, potvrdené súčasnosťou a motivované spoločnými predstavami o slobodnej, demokratickej a prosperujúcej budúcnosti.“

M. R. Štefánik a T. G. Masaryk

Pripomeňme si, čo sa vlastne stalo pred 106 rokmi.

Prvá svetová vojna a legionári

Začiatkom 1. svetovej vojny boli odsunuté národnostné otázky Rakúsko – Uhorska do pozadia. Už pred vojnou bolo v monarchii dusno kvôli tomu, že veľa národov sa chcelo odtrhnúť, medzi nimi aj Česi a Slováci. Cez vojnu bolo založené odbojové hnutie Československa, ktoré sa snažilo o osamostatnenie od Rakúsko – Uhorska.

Hlavnými a najdôležitejšími postavami aktívneho odboja boli Tomáš Garrigue Masaryk, Milan Rastislav Štefánik a Edvard Beneš. Presadzovali vznik samostatného Československa. K tomu dopomáhali československí legionári. Légiu tvorili dobrovoľní vojaci zo zahraničia, väčšina bola z Ruska, USA a západnej Európy. Ale tvorili ju čiastočne aj Česi a Slováci žijúci v zahraničí, taktiež Srbi a Chorváti.

Legionári

T.G. Masaryk a Edvard Beneš

Na začiatku mali legionári v Rusku krutých veliteľov. Až po príchode generála Václava Platonoviča Trojanova sa pomery zlepšili. Neskôr do československých légií prišli zajatí nemeckí a rakúsko – uhorskí vojaci, ktorí odmietli byť v zajateckých táboroch a dobrovoľne chceli bojovať za Československo. Toto vstupovanie zajatcov do československých oddielov legionárov  sa takmer zautomatizovalo po bitke pri Zborove (1917).

Legionári boli často stavaní do prvej línie. Slovákov bolo v légiách okolo 5.500 a Čechov okolo 100.000. Pôvodne malo československé vojsko vzniknúť v USA z českých a slovenských krajanov. Autorom myšlienky bol Milan Rastislav Štefánik. K tomu ale nedošlo, bol tam len obmedzený výcvik československej légie. Bolo nutné stavať légie zo zajatcov, ale práve to bolo problematické (porušenie predchádzajúceho sľubu, únava z predchádzajúcich bojov).

Zľava T. G. Masaryk a Edvard Beneš

Generál Milan Rastislav Štefánik

Január – október 1918

Milan Rastislav Štefánik aktívne organizoval vznik česko-slovenských légií predovšetkým náborom slovenských a českých vojakov, ktorí dezertovali alebo boli zajatí z c. k. armády na talianskom a francúzskom fronte a v Rusku. V roku 1917 organizoval légie i ich výcvik v Amerike.

Práve Štefánik zohral mimoriadne významnú úlohu pri diplomatických rokovaniach s predstaviteľmi svetových veľmocí o potrebe rozbiť Rakúsko-Uhorsko a vytvoriť nové národné štáty. Bol tvorcom samostatného československého vojska, politicky podliehajúceho parížskej Československej národnej rade a bojujúceho po boku dohodových armád.

M. R. Štefánik s generálom Grazianim a českým diplomatom Levom Sychravom na prehliadke československého práporu 1918

Československé vojsko v zahraničí (celkovo okolo 140 000 tisíc mužov), neskôr nazývané československé légie, pôsobilo na viacerých frontoch najmä v Rusku, Francúzsku a Taliansku. Najmä existencia a činnosť légií bola najsilnejším faktorom pre súhlas veľmocí so vznikom samostatného československého štátu.

Hneď po Trojkráľovej deklarácii sa začal proces osamostatňovania doma i v zahraničí. Bol to mierový rozhovor našich politikov s Ruskom bez účasti rakúsko – uhorských politikov.  Deklarácia obsahovala požiadavky samostatnosti a nebolo v nej ani slovo o Rakúsko -Uhorsku. 8. januára 1918 bolo vyhlásených 14 Wilsonových bodov. Tie hovoria o tom, že rakúsko – uhorské národy by mali dostať autonómiu. Medzi týmito národmi boli aj Česi a Slováci.

Československí legionári v Prahe

T. G. Masarykovi sa v polovici roku 1918 podarilo dosiahnuť uznanie nezávislosti u štátov Dohody. V Paríži vznikla dočasná vláda. Doma sa zatiaľ tvoril Národný výbor, ktorý sa pripravoval na prevzatie moci.

V priebehu roku 1918 bol medzinárodne prijatý vo veľa štátoch a československé légie boli uznané za spojeneckú armádu. Československo v skutočnosti vzniklo behom troch dní, od 16. do 19. októbra 1918. Dovtedy sa celkom určite nevedelo, či nejaké veľké zmeny v Európe budú.

Tomáš Garrigue Masaryk sa stal 14. októbra 1918 v Paríži predsedom dočasnej československej vlády. O štyri dni neskôr vydal vo Washingtone Vyhlásenie o nezávislosti Česko-Slovenska, v ktorom deklaroval vytvorenie samostatného, demokratického česko-slovenského štátu. 14. novembra 1918 ho Revolučné národné zhromaždenie zvolilo v neprítomnosti za prvého prezidenta Československej republiky.

Zo zahraničia sa Masaryk triumfálne vrátil do Prahy 21. decembra 1918. K Slovensku a Slovákom mal prezident Masaryk srdečný vzťah. Jeho najznámejším letným sídlom boli Topoľčianky, kde sa najviac zdržiaval.  Práve v tamojšom parku vzniklo mimoriadne cenné dielo – kniha filozofických rozhovorov so spisovateľom Karlom Čapkom nazvaná Hovory s T.G.M.

Tomáš Garrigue Masaryk

Pittsburgská dohoda a vyhlásenie o nezávislosti Česko-Slovenska

Pittsburská dohoda bola politickým dokumentom, ktorý 30. mája 1918 v americkom Pittsburghu podpísali zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov s Tomášom G. Masarykom.

Vyhlásenie o nezávislosti Česko-Slovenska bolo potvrdené až 20. októbra 1918 depešou z Washingtonu do Paríža. Predchádzala tomu Washingtonská deklarácia, ktorú poslal Masaryk 17. októbra Wilsonovi a hovoril v nej o nezávislosti Československa.

Wilsona deklarácia dojala. Dňa 20. októbra o tretej popoludní sa Beneš dozvedel odpoveď prezidenta USA Wilsona, že v Rakúsku bude mier pod podmienkou uznania samostatnosti Česko-Slovenska a Juhoslovanov. Toho dňa Rakúsko-Uhorsko prestalo právne i medzinárodne existovať. Doma sa 14. októbra začali nepokoje, ktoré sa skončili až 28. októbra, keď Československý výbor vyhlásil nezávislosť a zakázal vývoz potravín do Rakúska a Uhorska.

Vyhlásenie samostatného Česko-Slovenska a Martinská deklarácia

Vedúci slovenskí politickí predstavitelia sa k československej štátnosti prihlásili 30. októbra 1918 na zasadnutí Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine dokumentom Deklarácia slovenského národa, keď o udalostiach v Prahe spred dvoch dní ešte nevedeli.

Samostatná ČSR znamenala pre Slovákov vybudovanie základných spoločenských, kultúrnych a školských ustanovizní, ktoré im na rozdiel od väčšiny národov Európy chýbali. Vznik Československa znamenal ukončenie hrozby definitívneho zániku národného bytia.

Signatári Martinskej deklarácie

Keďže v dôsledku mnohoročnej tvrdej maďarizácie bolo na Slovensku málo vzdelaných ľudí so slovenským národným povedomím, optimálnym bolo spojenie síl s národnými a politickými predstaviteľmi z českých krajín. K ďalším výhodám patril život v demokracii s rozvíjajúcou sa občianskou spoločnosťou a vznik slovenského školstva.

Spoločný štát Čechov a Slovákov prestal existovať k 1. januáru 1993, kedy po vzájomnej dohode vznikli samostatné štáty Slovenska a Česká republika. Mohlo sa tak stať vďaka tomu, že pred 106 rokmi vzniklo samostatné Československo.