Archeológovia hovoria o ojedinelom výskume, ktorý sa doposiaľ u nás neuskutočnil. Počas posledného septembrového týždňa vykonala Katedra archeológie FF UKF na čele s archeológom Pavlom Šteinerom poslednú fázu archeologického výskumu na miestach masových popráv a povstaleckej obrany počas druhej svetovej vojny v banskobystrickej mestskej časti Kremnička.

Samospráva iniciovala tento výskum s cieľom získať relevantné podklady, ktoré poslúžia pamiatkarom na rozšírenie pásma pamiatkovej ochrany lokality, kde sa odohral na prelome rokov 1944 / 1945 masaker patriaci k najväčším zločinom spáchaným u nás.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravila v mesiaci október pokračovanie cyklického podujatia Stretnutia s minulosťou. Tento mesiac bude prednášať archeológ Pavol Šteiner, ktorý viedol posledné mesiace rozsiahly výskum pamätných miest v mestskej časti Kremnička.

V Thurzovom dome sa tak prednáškou v stredu 30.októbra o 17:00 hod. otvorí aj táto kapitola smutných dejín a nových zistení, ktoré by mali napomôcť pamiatkarom rozšíriť ochranu existujúcich pamiatkových objektov.

Archeologický výskum v Kremničke iniciovala banskobystrická samospráva v snahe chrániť pamätné miesta spojené s bojmi počas SNP a najmä s brutálnymi nacistickými represáliami po jeho potlačení.

V roku 1999 bola totiž v blízkosti pamätníka a masových hrobov povolená výstavba rodinných domov, ktorá narušila pietny charakter lokality. V spolupráci s Krajským Pamiatkovým Úradom Banská Bystrica a Katedrou archeológie FF UKF v Nitre boli podniknuté kroky na zastavenie možnej ďalšej výstavby a rozšírenia pamiatkovej ochrany týchto miest.

V apríli 2024 začal výskum povrchovou prospekciou zameranou na identifikáciu dôkazov bojovej činnosti a miest popráv. V ďalších dvoch etapách v lete a na jeseň sa uskutočnila sondáž viacerých objektov s cieľom objasnenia ich konštrukcie, prípadne využitia.

Zároveň zistené skutočnosti pomohli pamiatkarom rozšíriť ochranu existujúcich pamiatkových objektov. Výskum pokračoval výkopovými prácami v júni a septembri 2024. Sondy boli vedené cez zachované zvyšky povstaleckých bunkrov, ako aj protitankovú priekopu za účelom zistenia ich rozmerov, štruktúry a získania nálezov, ktoré pomohli objasniť ich  poslanie a osudy.

„Po povrchovom prieskume v apríli tohto roka a júnovej sondáži povstaleckých bunkrov sa naša pozornosť zamerala na protitankovú priekopu, ktorá sa na prelome rokov 1944 a 1945 stala masovým hrobom niekoľkých stoviek obetí nacistických represálií. Výskum zistil presné rozmery a profil priekopy a bude viesť k začatiu procesu rozšírenia statusu Národnej kultúrnej pamiatky na všetky identifikované objekty súvisiace s povstaleckou obranou Banskej Bystrice a nasledujúcich masových popráv. Je symbolické, že tento priekopnícky výskum sa koná práve v období, kedy si v tomto roku pripomíname 80. výročie Slovenského národného povstania,“

konštatuje Pavol Šteiner z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Pavol Šteiner

Podľa Šteinera sa na Slovensku a ani v okolitých krajinách doposiaľ archeologický výskum takéhoto druhu nikdy neuskutočnil. Malo sa tak udiať už pred 50 rokmi, vďaka čomu by bolo zadefinované územie, ktorému by patrila patričná ochrana. Keďže patričné pamiatkové ochranné pásmo v okolí pamätníka doposiaľ chýbalo, v jeho okolí je v súčasnosti zástavba rodinných domov.

„Posledný týždeň nášho výskumu sme sa venovali spomínanej protitankovej priekope. Priekopa mala v minulosti štyri metre na šírku a bola schopná zastaviť ľahký alebo stredný tank. Jej zadná časť bola vystužená drevenou guľatinou a doskami. Jej kolmý koniec mal zabrániť akémukoľvek  vozidlu dostať sa  z priekopy. To, že horná časť priekopy bola využitá po potlačení povstania ako masový hrob obetí nacistických represálií, to je pomerne známy fakt. Zamerali sme sa na exhumovanú časť priekopy, ktorá je bez telesných pozostatkov. Je to mrazivá pripomienka udalostí, ktoré sa v tejto lokalite po skončení 2. Svetovej vojny odohrávali. Prítomnosť ďalších tiel sa nepodarilo potvrdiť, ale ani vyvrátiť. Na to, aby sme zistili, či sú v priekope nejaké telá, by bolo potrebné realizovať väčšie výkopové práce. Nič to nemení na základnej skutočnosti, že ide o výnimočnú lokalitu, ktorá nám dokladá nielen spôsob povstaleckej obrany mesta, ale aj smutné represálie z prelomu rokov 1944/1945. Som rád, že zistené skutočnosti budem môcť odprezentovať aj na pôde Stredoslovenského múzea. Sú to veci, na ktoré sa nemôže zabúdať,“

dodáva na záver archeológ Šteiner.