„Môj život plynul celkom prosto, bez zvláštnych udalostí, tak, že ani neviem, čo by som o ňom napísala. Také sú osudy ľudí, bývajúcich v odľahlých dedinách,“ priznáva sa v Slovenskom literárnom almanachu (1931) Božena Slančíková -Timrava vo svojom vlastnom životopise.

Za svoju osobu ja len toľko hlásam,

by si ublížila zavše aj klbásam,

ani víno, likér my neohrdíme,

ak nás zavše uctíš, keď Ťa oslávime.

No, zavše aj štrúdlou môžeš nás ponúknuť

slávnostným pampúchom Tvojim poznáme chuť.

Nech tento dobrý zvyk vždy u Teba žiari,

že nám budeš dávať tie nebeské dary.

A nech za to bude Pánu Bohu chvála,

by si tieto zvyky dlho uchovala.

Viliam Saktor, učiteľ v Madačke. Tieto verše odzneli na Timraviných narodeninách roku 1940.

Božena Slančíková Timrava

Božena Slančíková Timrava

Žila v rodinnom kruhu mimo hlavného prúdu sociálneho i národného diania v dvoch odľahlých novohradských dedinách ─ v Polichne (1867 ─ 1909) a v Ábelovej (1909 ─ 1945). Len na konci života prešla bývať do mesta ─ do blízkeho Lučenca (1945 ─ 1951).

Narodila sa 2. októbra 1867 ako dvojča s bratom Bohuslavom v rodine chudobného, ale na deti bohatého evanjelického farára vo vrchárskej novohradskej dedinke Polichno. Zomrela v Lučenci 27. novembra 1951.

U Slančíkov nebolo veľa peňazí, aby dcéry dostali inú školu ako dedinskú. Božena Slančíková chodila len dva roky do školy v Polichne, potom dcéry učil otec a ony len skladali skúšky z jednotlivých tried. Iba na zavŕšenie „edukácie“ odchádzali do mesta, aby si osvojili maďarskú a nemeckú konverzáciu a spôsoby spoločenského správania sa.

Jeden školský rok strávila Timrava v Banskej Bystrici v evanjelickej škole profesora Orphanidesa na konci Lazovnej ulice. Orphanidesova škola (učilo sa popri maďarčine aj po slovensky), ktorú vtedy pokladali za najlepšiu po všetkých okolitých stoliciach, Boženke nijako nemohla nahradiť školu otcovu. Nemohla sa tam vžiť, bola plachá, utrápená.“

B. S. Timrava

B. S. Timrava bola skromná k slovu, prostredníctvom ktorého prenikala do tajomstiev slovenského človeka, lebo črty jeho podoby hľadala v „temných hĺbkach ľudskej duše“ (Zora Jesenská). Z naznačeného vyplýva že Timrava pôsobí inšpirujúco aj v súčasnosti, pretože jej slovo v síce dynamickej, ale výrazne „povrchnej“ dobe môže pre dnešného „konzumenta“ znamenať osvieženie ducha. V štruktúre človeka nevidí ako dominantu prírodné indivíduum (na rozdiel od súčasného „reklamno-konzumného“ – najdôležitejší je image), čiže vonkajškový pohľad, ale človeka vníma cez sociálnu stránku ako duchovnú individualitu s prienikom do vnútra, v ktorom je nepokoj a svár. Charaktery jej ľudí sú vždy spojené s určitými životnými podmienkami, v ktorých sa pohybujú, pracujú aj trápia, snívajú, milujú sa i nenávidia.

V tejto „prvej modernej slovenskej spisovateľke“ (M. Mikulová) tým hlavným a jedinečným bola „sloboda ducha“, ktorú podľa Zory Jesenskej „nemožno nikomu dať ani vziať, ktorá sa nedá sputnať ani sama sebou a vlastnou bolesťou. Myslím, že toto zjednocuje všetky ale jej osobnosti a diela. Skromná, ale s pevným vlastným úsudkom; disciplinovaná nielen navonok, ale odbojná srdcom aj umom; sebapozorujúca, ale nie sebaobdivujúca; skeptická k životu i k človeku, ale veriaca… v čo vlastne? Nech to obraciam akokoľvek, vychádza mi zase len to jedno: v slobodu vlastného ducha.“

Timrava

Literárne dielo B. S. Timravy vyšlo doteraz v mnohých vydaniach, či už samotne jednotlivé poviedky a novely, alebo tematicky usporiadaný výber z prózy či zobrané spisy. Aj napriek tomu ešte jedno dielko neuzrelo svetlo sveta – rukopisná zbierka receptov a praktických rád pre domácnosť. Je to súbor 512 rukopisných záznamov v koženej väzbe; v strede titulného listu je nápis Kuchárska kniha, v pravom hornom rohu podpis Božena Slančíková. Samotný názov však úplne nevystihuje obsah, pretože záznamy (ktoré sú nesystematické, niekedy neúplné bez názvu, strany nečíslované) zaznamenávajú praktické rady nielen o stravovaní, ale aj o ľudovom liečení, kozmetike.

Podľa neskoršieho vyjadrenia jej netere Zlaty Petrivaldskej „teta nechcela, aby sa to niekedy dostalo na verejnosť“. Aj napriek tomu by v súčasnosti i toto Timravino „dielko“ oslovilo dnešného čitateľa, okrem poznania ďalšieho rozmeru Timravinej tvorby, aj návratom k určitej prirodzenosti v stravovaní, keďže dnešné supermarkety ponúkajú potraviny s množstvom kondenzátov, a pre domácnosť viesť moderného človeka k uplatneniu „zdravého sedliackeho rozumu“ Timravinými praktickými radami a návodmi bez použitia „uja googla“, ale aj racionálne prírodné spôsoby liečenia, hygienické a kozmetické rady.

Vznik zápisov sa nedá uviesť, ale vznikali pravdepodobne od konca 19. storočia až do 40. rokov 20. storočia. Záznamy majú svoj význam predovšetkým aj pre určité lepšie porozumenie, resp. vnímanie Timraviných literárnych textov. Prakticky v každom jej literárnom diele sa nachádza zmienka, v niektorých aj viac o príprave jedál, resp. ich konzumovaní, napríklad v priebehu dňa (raňajky, obed, olovrant, večera), ale aj pri niektorých pracovných činnostiach, napr. konzumácia jedál pri hrabaní sena, kosení na lúkach alebo poľných prácach.

Timrava v kúpeľoch so sestrou Máriou Krpelcovou, jej dcérou a vnučkou

V zbierke sú zastúpené jedlá varené i pečené. Popri záznamoch o chlebe (napr. „pečenie chleba s parom“ alebo „dobrý chlieb“), kašovitých jedlách („polenta, pohančena kaša, kaša krumpľová, kaša z ovsených vločiek, kaša z majzény, orechová kaša, kulaška) nechýbajú aj príležitostné jedlá. Zvlášť pečenie chleba a tiež chlieb považovala za posvätnú vec a pri pečení chleba mala rada lokše.

Z mäsitých jedál je väčšina receptov na bravčové mäso (napr. „robenie klobás, robenie huriek, pácovanie šunvok, najchutnejšia údenina, chutné šunky…“). Z bezmäsitých receptov je to napríklad recept na bryndzu, „výborná bryndza, švajčiarsky syr…“ Z polievok „karfiolovápolievka, jabĺčková polievka“. Zastúpené sú návody na prípravu alkoholických nápojov (napr. „ríbezľové víno, černicovo víno, likör hruškový, likör rascový…“).

Timrava ponúka aj návody na uskladnenie potravín (napr. „nakladanie uhoriek do súdka, paradičky na zimu, uhorky v octe, zaváraná tekvica na prívarok, ako udržíme čerstvé hrozno, slivky na zimu udržať…“). Samozrejme nechýbajú recepty na pečenie koláčov, napr. z kysnutého cesta „tvarohový okružník, makový okružník, radostník“ a iné.

Príležitostné jedlá reprezentujú „vianočné oblátky, fašangové pampušky, veľkonočný pletenec, dobrie pampušky, smotanové pampušky, fašangové fánky“. Z receptov na koláče možno uviesť napríklad „čokoládový závin, orechový koláč, židovský koláč, osie hniezda, koláč kakaový, medový koláč, vanilíové venčeky, makový okružník kysnutý, vanilkové rožteky…“ Niektoré zapísané recepty sa zhodujú s receptami dodnes používanými, napr. recept na bryndzu, pampušky, pagáče a iné.

Z tematickej skupiny „rady pre domácnosť“ sú zaujímavé odporúčania, ktoré majú racionálne jadro, napr. „prostriedok proti švábom, konopný olej proti cudzopasníkom na dobytku, páchnuce mäso v lete, dobrá a lacná dlážka“ a iné. Z praktických rád pre domácnosť je z dnešného pohľadu rôznych pracích práškov (neustále preferovaných v reklamách) určite zaujímavé „pranie bielizne petroolejom“.

Úzko to súvisí s hygienickými radami, napr. „prostriedok k zachovaniu zubov, mastička na tvár a ruky že by sa nepopukali, proti pehám, keď vlasy vyplchnú, krása tváre dá sa zachovať…“

Timravine recepty

Z tematickej oblasti ľudového liečenia sú zaujímavé zápisy, napríklad „proti žltačky, čaj na žalúdok, proti opareniu, proti obličkových chorôb, proti močovej nemoci, proti krvácaniu, keď sa popáliš…“.

Pre liečenie využíva hlavne liečivé byliny alebo časti rastlín vo forme obkladov, štiav i práškov zo sušených semien alebo listov. Často zdôrazňuje použitie cesnaku, cibule a medu, ktoré považuje za univerzálne liečivé prostriedky. Okrem toho odporúča aj pravidelné množstvo destilátov (slivovica, rožovka), ale v malých dávkach. Napríklad: Proti krvácaniu tuhá palenka rozmiešaná s cibuľou. To je istý liek. Zo surovín živočíšneho pôvodu odporúča hlavne bravčovú masť, vaječné bielka či rastlinné oleje.

Na ilustráciu uvediem aspoň niektoré recepty a praktické rady (prepísané podľa zachovaného originálu) a ich spracovanie v literárnom diele.

Luskoviny do chleba

Upotrebením hrachovej a bóbovej múky ako prídavok ku chlebovej múky docielime nielen lacnejšieho, ale i záživnejšieho chleba a k tomu pšeničný chlieb dlhšie čerstvý zostane – 80 percent raži a 20 percent bóbu a chlieb má byť veľmi živný. Hrachu keď sa vezme jedna šestina a raži päť šestín, teda je chlieb dobrý a veľmi záživný.

„Na chlieb kvások; toľko sa toho chleba minie…” „Hej, i u vás? I u mňa, iba mizne, Anička moja. Päť kilo dám doniesť každý pondelok na dva chleby, a v nedeľu i koláč pečieme, a predsa nikdy nedôjde do týždňa. No, pomysli si, Anička moja!” Hlas panej bol žalobný a rozhorčený.

Skúsenosť

Jabĺčková polievka

Jabĺčka sa očistia, pokrájajú a dajú uvariť. Komu ľubo s prídavkom škorice. Za tým spraví sa z masla malá zápražka, rozvarené jabĺčka pretrú sa cez sito, zápražka zaleje sa polievkou, k nej pridá sa kaša z jabĺčok a trošku sladkej smotanky a nehá pred podávaním zovrieť. Do polievkovej misy dá sa potrebný počet žĺtok a sladkej smotany. Polievka vleje sa pri stálom miešaní, aby sa žĺtky nezrazili a nesie sa na stôl.

Paľo medzitým zjedol polievku. Jedol s chuťou ako za zdravia, i čelo sperlilo sa mu potom od toho. Polievka tuhá, mastná, rozohrieva mu žalúdok a celým telom prechodí teplota, tak sa vidí Paľovi. Podáva prázdny tanier natešenej Zuze so slovami: „Ani to pivo, taká bola!“

Skon Paľa Ročku

Tvarohovie knédle

Maslo na penu roztrajbovať, dať doň tvaroh a múku lebo grís, smotanu a vajcia, všetko spolu roztrajbovať. Z cesta guľky robiť a vyvariť, tie guľky ale sa musia aj povrieť, keď stanú hore, aby sa dobre urobili. Potom naliať k nim mlieko, tie bielkovie kúsky poliať a dať na chladné miesto.

Veľmi dobré pampušky

4 žĺtky, jednu lyžicu topenej masti, zo 4 bielkov sneh, jednu lyžicu cukru a droždie. Droždie v mlieku rozpustiť, dať podkysnúť. Toto všetko zmiesiť s múkou na dosť mekké cesto, dať podkysnúť, potom vyvaľkať pampušky, zase dať podkysnúť a piecť.

Deň schôdzky sa však ráno zle začal. Mňa zuby boleli, čo cele nepatrilo ta; Maňuška bola zlostná, že si nevedeli rady s ňou, a v kuchyni sladké pečivá nedarili sa nijako. Torty, ktoré inokedy naduli sa, ako pyšná dáma, teraz zatvrdile sadali na dno. Pampúchy, inokedy ako lopty, napuchnuté a ľahké, z ktorých Bahyl po dvadsať kusov posiela do žalúdka, teraz boli nabité, ako gule, i nemožno ich dať pred hostí.

Strašný koniec

Grísz torta

10 deka drvený cukor, 6 vaječných žĺtkov, kôra z celého citróna, z polovice šťava, ½ hodinu miešame do peny. 6 deka fajný grís, 4 deka olúpané a na fajne nasekané mandle. K tomu pridáme nakoniec zo 6 vaječných bielok na penu, vybité doložíme. Furmu s tukom a múkou zasypeme a pri pomalej teplote pečieme.

Deň schôdzky sa však ráno zle započal. Mňa zuby boleli, čo cele nepatrilo sa; Maňuška bola zlostná, že si nevedeli rady s ňou a v kuchyni sladké pečivá nedarili sa nijako. Torty, ktoréinokedy naduli sa ako pyšná dáma, teraz zatvrdilo sadali na dno. Pampúchy inokedy ako lopty napuchnuté a ľahké, z ktorých Bahyl po dvadsať kusov posiela do žalúdka, teraz boli nabité ako gule, i nemožno ich dať pred hostí.

Strašný koniec

Zelerový punč

Vyberme dakoľko pekných kusov zeleru, dokonále ho očistme, pokrájajme ho na velmi tenké kolečka, ktoré potlčeným cukrom posypeme a zakryté naháme za 12 hodín stáť. Potom nalejeme na kolečná dobryho bieleho vína a naháme chviľku postáť. Osladíme podľa vôli a nápoj je hotový.

Na opareninu

Je najlepšie hneď potrieť miesto oparené lekvárom malinovým, na popáleniny jadierca bižalmi potĺcť, namočiť do vody. To zhustne a s tým potierať popáleniny. Neslobodno nikdy s vodou potierať alebo namočiť, lebo tak pľuzgiere sa narobia.

Prostriedok k zachovaniu zubov

Dobrým prostriedkom k zachovaniu zubov je puškvorový koreň (Acorus Calamus). Tento dobre sa usuší na malé kúsky, pokrája a do fľaši vsype, aby bola fľaša do štvrti napustená a zaleje sa najlepším liehom. Keď sa boli korienky za 2 – 3 dni močili, prileje sa toľko vody, žeby sme na diasňach len slabô pálenia pocítili, s tým ráno, večer a na poludnia ústa vyplakovať.

Paradičky na zimu

Vezmime nový vygliedený hrniec, poukladajme doň zdravie čisté paradajky tak, žeby celkom do vrchu bol naplnený. Potom nalejme do hrnca tak slanej vody, že vajce v ňom plávalo a síce teľko, aby najvrchnejšie paradajky len trochu zakrytie boli, potom zakryme ich tanierom, ktorý by ich trochu stlačil a odložíme na suché miesto. Pred upotrebením namočíme ich na 4 hodiny do čistej vody, aby voda slanú ostrosť vytiahla z nich.

Pranie bielizne petroolejom

Toto pranie sa znamenite osvedčilo – na každých 60 litrov vody vezme sa 6 obyčajných lyžíc petrooleja a asi štvrť kila mydla a všetko to da sa asi pol hodinu variť. Potom dá sa do toho nečistá bielizen, tak ako je, do tej vriacej tekutiny a nahá sa tam za dlhšiu polhodinu poriadne prevariť. Petroolejom sa nečistota tak vyvarí a odíde, že už viac netreba len prádlo obyčajným spôsobom vodou a mydlom preprať a je potom dokonale čisté.

Nato ale treba pozor dať, aby tá prvá miešanina najmenej polhodiny poriadne sa varila a potom až dá sa nečisté prádlo do nej, lebo ináč zapáchala by petroolejom. Týmto spôsobom prania usporí sa mnoho na čase a mydle a prádlo je čistučké bez veľkého zápachu. Zvlášte sa to dobre osvečuje pri veľmi nečistej bielizni.

Timrava

Timravin text v rukopisnej zbierke pod názvom „Kuchárska kniha“ predstavuje veľmi vzácny dokument, svedčiaci o spôsobe jej narábania s jazykom. Je ukážkou toho, ako využívala miestne nárečové podoby s hláskovými, tvarovými aj skladobnými odchýlkami od spisovnej normy. Jeho vydanie, ako posledné zatiaľ nevydané Timravino „dielko“, bude určite zaujímavé pre dnešných čitateľov, ktorí sú už zvyknutí namiesto prirodzených potravín, mäsa a iné. kupovať potraviny s množstvom kondenzátov a v domácnostiach používať veľa chemických prostriedkov.

Timrava ich svojimi receptami a praktickými návodmi vráti k prírodnej prirodzenosti… Pritom bude potrebné zachovať jej štýl písania a spôsob vyjadrovania výberom slov, ktoré nebudú prekladané do súčasnej slovenčiny ale skôr vysvetlené. Nech sa aspoň v jej poslednom „dielku“ zachová všetko tak, ako to zanechala vo svojom rukopise, samozrejme.

Božena Slančíková Timrava