Astronomický začiatok jesene na Slovensku v roku 2024 je spojený s 22. septembrom, ktorý je aj dňom jesennej rovnodennosti. Znamená to, že deň a noc trvajú rovnako dlho.

Jesenná rovnodennosť

Nastáva podľa koordinovaného svetového času na severnej pologuli v závislosti od časového pásma. Na Slovensku je to v nedeľu 22. septembra 2024 o 12:43 hod. centrálneho európskeho času.

Rovnodennosť je v astronómii okamih, keď má Slnko voči svetovému rovníku nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch. V okamihu rovnodennosti sa Slnko nachádza v jesennom alebo v jarnom bode. Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom Zeme okolo Slnka. V čase jesennej rovnodennosti sa na severnej pologuli začína jeseň, na južnej pologuli jar.

V deň jesennej i jarnej rovnodennosti je na hociktorom mieste na zemeguli deň rovnako dlhý ako noc. Odlišná je situácia na zemských póloch. Jesennou rovnodennosťou na severnom póle – v Arktíde – začína polročná polárna noc: Slnko zapadne a vyjde až po dni jarnej rovnodennosti. Opačná situácia vznikne na južnom póle – v Antarktíde. Tam sa začína polárny deň, ktorý bude trvať tiež pol roka.

Okamih rovnodennosti nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou je rozdielna dĺžka roka astronomického a občianskeho roka a vkladanie prestupného dňa, 29. februára každý štvrtý rok. Začiatok tzv. astronomickej jesene nastáva v rozmedzí od 21. do 24. septembra.

Jesenná rovnodennosť sa, na rozdiel od zimného a letného slnovratu alebo príchodu jari, spája s menším množstvom ľudových pranostík. Zvyčajne je to čas vzdávania vďaky za dobrú úrodu, čas oberačiek a nového vína.

Tradičné sú aj jedlá pre toto obdobie – jesť by sa malo to, čo sa v sadoch a záhradách urodilo pred definitívnym odchodom leta, teda ovocie, zelenina, strukoviny či obilniny.

Príčina rovnodennosti

Jav rovnodennosti je spôsobený sklonom zemskej osi od roviny ekliptiky a obehom Zeme okolo Slnka. Ide totiž o miesta na dráhe obehu Zeme okolo Slnka, v ktorých platí, že zemská os smeruje najmenej „preč od Slnka“ a najmenej „presne k Slnku“.

Takáto poloha Zeme spôsobuje, že severná aj južná pologuľa ako celok ožarovaná Slnkom rovnako intenzívne.

Definície rovnodennosti

– jeden z dvoch okamihov za rok, keď zdanlivá geocentrická ekliptikálna dĺžka Slnka je 0° resp. 180°;

– jeden z dvoch dní za rok, počas ktorých obraz Slnka prechádza svetovým rovníkom;

– jeden z dvoch okamihov za rok, počas ktorých existuje jedno miesto na rovníku, na ktorom slnečné lúče dopadajú kolmo na zemský povrch, t. j. Slnko je tam v nadhlavníku;

– jeden z dvoch dní za rok, počas ktorých sú svetlá časť dňa aj noc takmer rovnako dlhé, trvajú 12 hodín.

Rozlišujeme septembrovú –  jesennú rovnodennosť a marcovú – jarnú rovnodennosť. Dňom septembrovej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli jeseň, na južnej pologuli zasa jar. Dňom marcovej rovnodennosti sa začína jar na severnej pologuli, na južnej pologuli jeseň.

Termín „jesenná“ resp. „jarná“ rovnodennosť síce prísne vzaté platí len pre severnú pologuľu, ale v astronómii sa tradične používa aj pre južnú. Bod ekliptiky, v ktorom sa nachádza Slnko v okamihu rovnodennosti, sa nazýva bod rovnodennosti (ekvinokciálny bod), t. j. buď jesenný alebo jarný bod.

Dôsledky rovnodennosti

V deň jesennej a jarnej a rovnodennosti je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu 12 hodín (výnimku tvorí južný a severný pól).

Pri jesennej rovnodennosti začína polárna noc na severnom póle a na južnom začína polárny deň. Výška Slnka nad horizontom sa rovná výške svetového rovníka v danej zemepisnej šírke. Vyplýva to z toho, že Slnko má nulovú deklináciu.

V deň jarnej rovnodennosti zasa na severnom póle po prvýkrát po šiestich mesiacoch vychádza Slnko – končí sa polárna noc a nastáva polárny deň. Na južnom póle nastáva presne opačný jav. Slnko zapadá a tým končí polárny deň a nastáva polárna noc.