Dnes 97-ročný Karol Mika, ktorý pôsobil v Banskej Bystrici aktívne ako lekár neuveriteľných 72 rokov, končí so svojou praxou. Stal sa tak najdlhšie ordinujúcim lekárom na Slovensku.

MUDr. Karol Mika uvádza:

„Hovoria mi, že by som si mohol už i oddýchnuť. Vždy im poviem, že si oddýchnem v ordinácii pri práci, ktorú mám rád. Nesnažím sa komplikovať si veci, ktoré nemusím a vyšetrujem tak ako viem. Dnes majú veľkú výhodu lekári, vrátane mňa, ktorí ešte vedia diagnózu určiť napríklad len s fonendoskopom a s preklepávaním prstov. Sú ale aj takí, ktorí fonendoskop nezoberú do ruky. A keď aj chytia, tak s ním len šúchajú po pacientovom hrudníku a chrbte. Za dve minúty sú s vyšetrením hotoví. Skúste si dať fonendoskop a šúchajte s ním po hrudníku. Budete počuť len šuchot, ale nič iné. Nehovorím to na posmech. Nech si pacienti všimnú, že v praxi to tak často býva. A robia to veľakrát aj odborní lekári.“

V jednom z rozhovorov si MUDr. Mika zaspomínal:

„V súvislosti  s diagnostikou chorôb spomeniem doktora Krajčiho zo Slovenskej Ľupče. Boli sme spolu na pohotovostnej nedeľnej službe a ja som mu poslal pacienta so zápalom slepého čreva, ktorého diagnostikovanie nie je vždy bezproblémové. Diagnózu som mu neposlal ako podozrivú, ale už ako hotovú vec. Hneď mi zatelefonoval a povedal, že si ma veľmi váži. Nebol si ale istý, či som celú záležitosť správne posúdil. Pacienta však operoval. Asi o dve hodiny neskôr mi opäť telefonoval a gratuloval mi, že som mal pravdu a skutočne išlo o zápal slepého čreva.“

A pokračoval:

„Ďalší prípad súvisí s mladíkom, ktorý študoval telesnú výchovu v Bratislave. Lekárka mu predpísala lieky na zápal žlčníka. Mne sa to však nezdalo, veď na zápal žlčníka trpia obézni ľudia a nie vyšportovaný mladý človek. Po telefonickom rozhovore s jeho mamou a mnou vypísaným výmenným lístkom skončil na chirurgii. Ukázalo sa, že išlo o slepé črevo. Asi o mesiac mi prišiel spolu s mamkou poďakovať s kyticou kvetov. Bol som dojatý. Viete, nič tak lekára nepoteší ako dobrý výsledok z odvedenej práce. Podobných prípadov som mal počas mojej praxe viac.“

Počas svojej dlhoročnej lekárskej praxe zažil MUDr. Mika aj viacero úsmevných zážitkov:

„Nejde o zážitok priamo z ambulancie. Určite si mnohí čitatelia pamätajú, že počas covidu boli pre seniorov vyhradené hodiny na nakupovanie. Ordinujem však dopoludnia a popoludní chodím za pacientmi. Čiže som si nemohol dovoliť ísť na nákup v dopoludňajších hodinách, a preto sme spolu so sestričkou išli do obchodu neskôr. Vystúpili sme z vozidla, a jedna mladá pani sa rozčuľovala nad tým, že my osemdesiatnici, ako nás nazvala, si prídeme nakupovať v čase, kedy boli hodiny v obchodoch určené pre pracujúcich a mladšie ročníky. So sestričkou sme sa na seba len pozreli a začali sa smiať. Totiž v tom čase som mal už viac ako 90 rokov. Bral som to ako poklonu, keďže ma odhadla na osemdesiatnika. Nešiel som ju presvedčiť, že len pred niekoľkými minútami som vyšetril posledného pacienta a zatvoril ordináciu.

A takto to dopadlo:

„Nespokojná pani mala vypúlené očká, v tvári bola červenšia. Obrátil som sa na sestričku a povedal nahlas, aby ma bolo dobre počuť: Vieš, čo má? Graves-Basedowovu chorobu, trpí ochorením štítnej žľazy a má asi dosť problémov sama so sebou, nebudeme ju za ten výstup voči nám nijako trestať. Otočili sme sa a išli spokojne nakupovať.“

Zo života MUDr. Karola Miku

Narodil sa 10. apríla 1927 na Starých Horách v rodine štátneho no­tára. Medicínu študoval na Lekárskej fakulte v Bratislave a už ako medik pracoval v re­dakcii Bratislavských lekárskych listov. Od promócie pôsobil v Krajskej nemocnici Banská Bystrica, kde po absolvovaní odbornej praxe na prísluš­ných oddeleniach zakotvil ako praktický lekár pre dospelých.

V rokoch  1956 – 1993 pôsobil ako praktický lekár pre dospelých OÚNZ v Banskej Bystrici a od roku 1994 ako súkromný praktický lekár pre dospelých v meste pod Urpínom vo všeobecnej  ambulancii na Internátnej.

Je spoluzakladateľom a zástupcom šéfredaktora časopisu Slovenský lekár (od 1991). Od roku 1992 bol členom redakčnej rady časopisu Naše liečivé rastliny. Venuje sa skúmaniu účinkov rastlinných látok na ľudské telo. Je autorom odborných publikácií, beletrizovanej prózy a rozhlasovej hry Tri hlasy.

V periodikách uverejňuje rôzne odborné články, okrem iného je autorom a režisérom niekoľkých zdravotníckych amatérskych filmov. Člen a funkcionár profesných organizácií a spoločností (SČK, Regionálna lekárska komora a iné).

Má veľmi široký medicínsky obzor a medicína je jeho životným poslaním. Je predovšetkým vzorom ako človek, ktorý spája ľudí a ukazuje im lepšiu budúcnosť svojim demokratickým a spravodlivým postojom. Neodmietne nikoho, kto ho požiada o pomoc a napriek medicínskym a spisovateľským úspechom ostáva vzorovo skromný.

Je známy svojím veľkým zmyslom pre podstatné veci. Tak ako hovorí, tak aj robí, skutočnosť neprikrášľuje peknými slovami. Členom Slovenskej lekárskej spoločnosti je od roku 1955. Keď sa od jari 1979 schádzal prípravný výbor Spoločnosti všeobecného lekárstva, medzi jeho nadšencami a vytrvalcami nechýbal MUDr. Mika, idealista s láskou k pravde, oddaný myšlienke a ochotný urobiť všetko, čo je v jeho silách.

Vtedy sa hľadali spôsoby ako podporovať ďalšie vzdelávanie praktických lekárov, aby sa odborne mohli dostať na úroveň, ktorá im umožní rovnocenne komunikovať so špecialistami jednotlivých odborov. Bol pri pokusoch vydávať a rozposielať zadarmo tlačové médium všetkým praktickým lekárom.

Na tento účel vytvorená publikačná komisia preukázala významnejšiu funkčnosť, ale všetko nakoniec ostalo na jednom – dvoch ľuďoch, z kto­rých jedným zvyčajne býval MUDr. Mika, keď nezriedka iní odskočili…

Pánu doktorovi Karolovi Mikovi prajeme aj po skončení lekárskej praxe pevné zdravie a veľa síl do života v požehnanom veku.