Zdalo sa, že tu s nami bude naveky. Prvé varovanie prišlo pár rokov pred jeho deväťdesiatkou, keď mu zdravie vážne podrazilo nohy, ale postupne nabral silu a svoju neuveriteľné jubileum dokázal prijať ako dôstojný bard, jeden zo zakladateľov vysokého školstva v Banskej Bystrici. Všetci jeho odchovanci z pedagogickej fakulty sa vtedy ešte stále mohli cítiť ako študenti…

Avšak uprostred festivalu Literárna Banská Bystrica 2017 prišla smutná zvesť – univ. prof. PhDr. Zdenko Kasáč, CSc. nás navždy opustil 29. marca 2017 vo veku 92 rokov. S veľkou ľútosťou, ale aj veľkou vďakou za jeho naplnený život prijali kolegovia a priatelia tento neúprosný fakt.

Zdenko Kasáč v mladosti

Dlhé roky bol pre nich mierkou vzdelanosti, ľudskosti, kolegiálnosti, spoločenskej noblesy. Spolu s prof. PhDr. Ivanom Plintovičom, CSc. (†1997) tvorili nielen nosný pilier vo vyučovaní slovenskej literatúry a literárnej vedy, ale boli aj jedinečnou ukážkou kolegiality a vzájomnej žičlivosti.

Zdenko Kasáč sa narodil 15. augusta 1924 v Poltári. Po stredoškolských štúdiách v Tisovci absolvoval na Slovenskej univerzite v Bratislave odbor slovenská literatúra, filozofia a francúzsky jazyk (1945 – 1949). Postupne pôsobil na rozličných postoch v Bratislave, vyučoval na stredných školách v Lučenci a Žarnovici, pracoval aj ako krajský školský inšpektor.

V roku 1958 sa navždy upísal práve zriadenej Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, kde zotrval až do roku 1990 (s výnimkou pôsobenia ako lektora slovenského jazyka na univerzite v Štrasburgu v rokoch 1980 – 82).  Jeho doménou bola slovenská literatúra 20. storočia. Aj po odchode do dôchodku aktívne spolupracoval s materskou katedrou, ktorá od roku 1992 bola už súčasťou Univerzity Mateja Bela.

Zdenko Kasáč sediaci v strede s mladšími členmi Spolku slovenských spisovateľov

Akademická pôda mu poskytla priestor nielen na vedecko-pedagogickú graduáciu a riadiace pozície (prodekan, vedúci katedry), ale predovšetkým na kontakt so študentmi. Vycítil, kto to so štúdiom myslí vážne a tomu venoval pozornosť aj mimo školy. Svedectvo o tom by mohli podať viacerí známi slovenskí spisovatelia či kultúrni a umeleckí pracovníci, absolventi fakulty.

Sám bol pre nich príkladom, s literárnou činnosťou začal už v roku 1941, venoval sa najmä recenziám, kritikám, odborným statiam a štúdiám, ktoré časom prerástli do serióznej a mnohorozmernej vedeckej a publikačnej práce. Zúročil v nej aj svoju mladícku skúsenosť počas Slovenského národného povstania – po vytrvalom štúdiu spracoval jedinečnú publikáciu Slovenská poézia protifašistického odboja 1938 – 1945, ktorá vyšla v roku 1974.

Zdenko Kasáč pri vystúpení

Podieľal sa na tvorbe akademických Dejín slovenskej literatúry 5 (1984), spoločne s A. Baginom pripravil vysokoškolskú učebnicu Dejiny slovenskej literatúry 3, 1918-1945 (1986). Prehľad o disidentských a exilových spisovateľoch po roku 1945 podal v práci Dotvárame obraz národnej literatúry (1991). Bol aj autorom viacerých metodických príručiek pre stredoškolských profesorov slovenčiny, spoluautorom študijného materiálu Z kultúrnych dejín Slovenska (1998) a i. Bol spoluautorom učebníc literatúry pre rozličné typy stredných škôl.

Prirodzená bola preňho aj kultúrnospoločenská aktivita, pre jeho erudovanosť a schopnosť komunikácie ho radi privítali vo svojich radoch viaceré spoločenské a stavovské organizácie, z nich jeho potenciál zarezonoval najmä v odbočke Zväzu slovenských spisovateľov, teraz Spolku slovenských spisovateľov. Spolupracoval s kultúrnymi inštitúciami v regióne, pôsobil v porotách literárnych súťaží, prednášal, diskutoval. V posledných dvoch desaťročiach venoval svoju pozornosť činnosti literárneho klubu LITERA 2.

Sprava Zdenko Kasáč so spisovateľmi nášho regiónu: Božena Bobáková, Iva Kadlečíková, Andrej Chudoba, Ivan Kadlečík a Peter Klinec

Spoločenská nátura Zdenka Kasáča získavala na esprite v prostredí kaviarní, kam často pozýval svojich kolegov a priateľov na kávičku či koňak. Tu dokázal nielen nezáväzne debatovať, ale svojich spoločníkov nenápadne „dovzdelávať“ v literárnych novinkách, ale aj v jazykovej a štylistickej rovine.

Bol majstrom v schopnosti posúdiť text ako jedinečný korektor, rád v tejto oblasti pomohol mladým začínajúcim odborníkom. Nebral to ako obťažovanie, ale ako príležitosť zoznámiť sa s novou tematikou a novou generáciou literárnych vedcov. Robil tak nezištne a často. Aj preto mu patrí veľké poďakovanie a úcta od všetkých, ktorí ho pri jeho aktivitách počas dlhého a zmysluplného života sprevádzali.

Zdenko Kasáč vpravo na podujatí s Janou Borguľovou a Ladislavom Ballekom

Za svoju bohatú aktivitu získal Zdenko Kasáč množstvo ocenení, za všetky uvádzame titul Zaslúžilý učiteľ, Čestný občan Poltára, Cena primátora mesta Banská Bystrica, čestný titul doctor honoris causa Univerzity Mateja Bela (2004).

Zdenko Kasáč našiel miesto posledného odpočinku na evanjelickom cintoríne v Lazovnej ulici, tam sa v predvečer jeho storočnice 14. augusta 2024 o 18:00 hod. bude konať malá pietna slávnosť, ktorej sa môže zúčastniť každý, komu zostal v pamäti ako vzácny človek.

Hrob na banskobystrickom evanjelickom cintoríne v Lazovnej ulici