Vzhľadom k tomu, že aj v našich médiách a na sociálnych sieťach v posledných dňoch rezonuje kontroverzná účasť Imane Khelif z Alžírska v ženskej boxerskej olympijskej súťaži s mužskými hormónmi v tele, rozhodli sme sa aj my venovať tomuto transrodovému problému s odborným názorom uznávaného neurológa.

Alžírska boxerka/boxer Imane Khelif má v dokladoch napísané, že je žena. Minulý rok ju/ho však na svetovom šampionáte v indickom Naí Dillí diskvalifikovala Medzinárodná boxerská asociácia (IBA), pretože neuspela/neuspel v teste na určenie pohlavia. V tele mala mať mužské chromozómy XY, čo určovalo jej genetický kód.

Zľava Angela Carini a Imane Khelif

Medzinárodný olympijský výbor však nerešpektoval IBA a Khelif pripustil do súťaže žien v boxe do 66 kg. Po jej/jeho víťazstve nad Taliankou Angelou Cariniovou v prvom kole na parížskej olympiády, z ktorého po mimoriadne silnom údere  v 46. sekunde zronená Talianka s plačom vzdala tento nerovný súboj, sa na sociálnych sieťach po celom svete rozpútala rozporuplná diskusia.

Ľudia z rôznych uhlov pohľadu diskutujú o tom, či medzi ženami môže boxovať športovec/športovkyňa s prevahou mužských hormónov v tele, čo jej oproti súperkám poskytuje nespornú výhodu v sile úderov a svalovom nastavení. Podobné zvýhodnenie jedného športovca voči druhému sa deje napríklad pri dopingu…

Zatiaľ čo sa všade o tomto probléme široko diskutuje, diskutabilná alžírska boxerka/boxer neohrozene smeruje k medailovému zisku. Dokonca ako sa ukazuje, nie je to na parížskej olympiáde jediný podobný prípad (napríklad taiwanská boxerka/boxer Lin Yu-ting, ktorá už postúpila na OH v Paríži do finále kategórie do 57 kg). O čo teda ide?

Po škandálnom úvodnom ceremoniáli, ktorý pôsobil skôr ako travesty show a oslava genderizmu vo vystúpeniach drag-queen umelcov, čo si liberálne založení ľudia pochvaľovali, kým konzervatívne a kresťansky ladení diváci odsudzovali, sa búrka nevôle spustila aj po nasledujúcom boxerskom extempore. Zjednodušene povedané kriticky mysliaci ľudia si kladú otázku, či v boxe môžu medzi ženami boxovať aj „muži“.  Kým v nekontaktných disciplínach ide v takýchto prípadoch o nerovnosť vo výkonoch, v boxe môže ísť aj o život.

Odhliadnuc od množstva argumentov z jednej alebo druhej strany sme zo širokej diskusie vybrali odborný názor uznávaného českého lekára – neurológa Martina Jana Stránského:

„Postoj a otázky okolo boxera pána/pani Kelifovej reprezentujú súčasný stav našej spoločnosti z vedeckého aj sociálneho hľadiska. Ďalej podľa mňa ukazujú, kam môže viesť prehnané vnímanie mnohonásobne vynútenej „rovnosti“.

Pokiaľ ide o každého človeka na svete, je to geneticky jednoduché. Pohlavia sú rozdelené na dve. Volá sa to genotyp. Potom je tu, ale niečo, čo sa volá fenotyp, ktorý je, svetsky povedané, súbor všetkých definitívnych vlastností jednotlivca, anatomických, fyziologických aj psychických, založených na variabilite génov, ktoré človek v sebe nosí.

To znamená, že napriek tomu, že majú XY=mužské chromozómy, môžu byť (prirodzene aj anatomicky) viac „ženské“ ako niekto iný. V niektorých prípadoch to môže znamenať, že má aj ženské orgány, temperament, pocity atď.

Chromozómy XY

ALE: Toto je o športe, nie o „pocitoch“. A to je kľúč. Riešenie komplikovaných situácií ako Kelifová treba vždy riešiť spiatočnou logikou. Tento vyzerá ako dôsledok: ak sa v športe neberie do úvahy genotyp, každý sa môže narodiť ako muž, dať si spraviť vagínu a prsia, tvrdiť, že je žena, celý život žil ako žena a z rovnakých dôvodov mohol pán Kelif boxovať, mohol by byť pustený do boja, kde by porazil kohokoľvek. Ak by mu to nebolo povolené, mohol by ukázať prípad Kelif a nahlásiť diskrimináciu.

Bez ohľadu na to, ako sa Kelif cíti, je to muž, ktorý sa vyvinul ako žena. Nech súperia s ostatnými mužmi, ktorí sa vyvinuli podobným spôsobom a v rovnakej kategórii. Ale nie proti ženám. Nútiť ženy, aby sa mu postavili, je diskriminácia voči nim…

Otázka týždňa znie: nemyslíte si, že pre nejakého športovca, ktorý cíti/nemá jasné pohlavie, by sa všetko vyriešilo, keby bola vytvorená špeciálna kategória pre neho? Keď máme paralympiádu, prečo nie transrodovú olympiádu?“

Martin Jan Stránský