Miestna mládež už v roku 1933 začala uvažovať o vybudovaní kúpaliska, na ktoré im obecná rada pridelila pozemok na „Močidlách“, kde ženy kedysi močili konope. V letných mesiacoch sa museli totiž chodiť kúpať do potoka Bystrica v blízkom Svätom Jakube alebo do Hrona.
Už na jar roku 1934 sa začali prípravné práce na stavenisku, finančná zbierka na nákup stavebného materiálu a na spracovanie projektu. Odborné stavebné práce uskutočnili sásovskí murári a tesári za výdatnej pomoci hasičského zboru a miestnych obyvateľov.
Za účasti obrovského záujmu Sásovanov, jednotlivých spolkov, hostí z mesta, ale aj okresného náčelníka OHJ Adolfa Pštrossa sa uskutočnilo 19. augusta 1934 jeho otvorenie.
Svoj slávnostný príhovor Adolf Pštross ukončil slovami:
„Nech toto kúpalište dobre slúži svojmu účelu, aby v Sásovej rástli silní občania na osoh a k prospechu národa a štátu.“
Čestný kúpeľ vykonal učiteľ Pavel Nemannaj ml. efektným skokom do bazéna. Po Banskej Bystrici a Ľubietovej sa v Sásovej otvorilo tretie kúpalisko v poradí v banskobystrickom okrese. Jeho tohtoročné 90. výročie otvorenia v tento deň si miestni nadšenci histórie pripomenú besedou.
Nasledujúce roky 1935 až 1950 patrili k zlatým časom sásovskej mládeže na kúpalisku. V roku 1935 boli vybudované šatne a plážová plocha. Na ploche za kúpaliskom dve volejbalové ihriská.
Veľkej popularite sa v priestoroch kúpaliska tešili volejbalové turnaje, kde najväčším konkurentom domácich bývalo družstvo z Moštenice. V letných mesiacoch sa stalo nielen športovým, ale aj kultúrno-spoločenským centrom mládeže počas letných zábav. Od začiatku 50-tych rokov 20. storočia zanedbanou údržbou stratilo svoju funkciu.
Od roku 1958 po dostavbe objektu hydinárskej farmy JRD Sásová zahájila chov kačíc, ktoré využívali bazén kúpaliska a neskôr chov kureniec. Koncom 60-tych rokov pri realizácii inžinierskych sietí cez časť telesa bazéna kúpalisko definitívne zaniklo.
Autor: Ján Kollár a Vladimír Sklenka , Foto: archív Dokumentačného centra Sásová