Vo štvrtok sa na olympijských hrách v Paríži predstavili piati športovci VŠC Dukla Banská Bystrica. Najlepšie sa darilo vodnoslalomárovi z liptovskomikulášskeho strediska Jakubovi Grigarovi. V kajaku obsadil šieste miesto, o medailu prišiel po jednej chybe, keď neťukol do bránky, ale stratil čas. Chodkyne skončili v štvrtej desiatke, v rozplavbe skončil posledný plavec Dukly Matej Duša.

CHÔDZA

Chodec banskobystrickej Dukly Dominik Černý nebol spokojný so svojím štvrtkovým výkonom na OH, no priznal, že na viac nemal. V pretekoch na 20 kilometrov obsadil 34. miesto časom 1:23:25. O takmer tri minúty tak zaostal za svojím osobným maximom, ktoré by mu na Trocadere stačilo na šestnáste miesto. Černý sa snažil čo najdlhšie udržať v balíku, no ešte pred polovicou pretekov začal výrazne strácať. V 49-člennom štartovom poli klesol až na 45. priečku, no potom už išiel hore. Na konci odchádzali súperom okolo neho sily rýchlejšie a na osemnástom kilometri urobil dokonca tri pozície k dobru.

„Nohy mi nešli tak ako som chcel, skrátka, nešlo to úplne dobre. Išiel som naplno, ale na viac som dnes nemal. Niekedy sadne deň a niekedy nie. Dúfam, že o týždeň to budem úplne iný ja,“

– povedal Dominik Černý pre TASR. Na týchto OH by sa mal predstaviť aj v miešanej štafete spolu so svojou snúbenicou Hanou Burzalovou. Dúfa, že tieto preteky mu vyjdú lepšie ako štvrtkové, po vzore z vlaňajších MS v Budapešti. Tam mal v „dvadsiatke“ o sedemnásť sekúnd horší čas než v Paríži a na 35 km potom obsadil devätnáste miesto s osobným maximom.

„Minulý rok na MS v Budapešti som išiel tiež dvojitý štart, prvá bola 20 km trať a podobný čas ako dnes, nebol som spokojný. O týždeň na to bola 35-kilometrová, osobný rekord a išlo sa mi fantasticky, až som lietal. Dúfam, že som sa dobre rozpretekal, zdravo nasrdil, dobijem baterky a ideme na to. Teraz treba čo najviac spať, regenerovať a čakajú ma jednofázové ľahké tréningy. Taký štandard, už nie extrémne ťažké tréningy. Treba sa udržiavať a byť stále naladený na olympiádu a na ďalší štart, brať to zodpovedne,“

– zhodnotil 26-ročný chodec.

Preteky v miešanej štafete sú na programe budúci týždeň v stredu a nastúpi na ne aj Hanka Burzalová, ktorá vo štvrtkových olympijských pretekoch na 20 kilometrov si nezvládala udržiavať prehľad o dianí na trati. V premiére pod piatimi kruhmi obsadila 37. miesto, no ešte v mixzóne nevedela, kde vo výsledkovej listine sa umiestnila. Za svojím osobným rekordom, ktorý dosiahla v júni na majstrovstvách Slovenska, zaostala o takmer tri a pol minúty. Burzalová bola väčšinu pretekov na 41. mieste zo 45-členného štartového poľa, no na záverečných troch kilometroch predbehla tri súperky. Pre TASR priznala, že vôbec nemala prehľad o dianí na trati a nebola si istá ani tým, s ktorými súperkami je v priamom súboji, a ktoré sú o kolo vpred.

„Keď mám pravdu povedať, naozaj som len išla. Dnes som nemala silu na to, aby som si držala všeobecný prehľad, ktorý mám bežne. Teraz som si to naozaj sledovala ťažko, snažila som sa dohnať každého, kto bol predo mnou, aj keď sme možno neboli v priamom súboji. Zaradila som sa aj k čelnej skupinke, keď ma obiehala. Získala som tým asi pár sekundičiek, vždy som sa snažila využiť to,“

– opísala 23-ročná atlétka dianie na trati zo svojho pohľadu. Nedostatok mentálnej kapacity na sledovanie pretekov zo širšieho pohľadu odôvodniť nevedela. Pripustila však možnosť olympijského tlaku, keď zdôraznila:

„Olympiáda je iný level a je to určitý tlak, aj keď človek nie je priamo v nejakom strese. Podvedomie asi funguje,“ zhodnotila Burzalová. Jej osobné maximum by na olympiáde stačilo na 28. pozíciu. „Keby som bola na úrovni osobného rekordu, bolo by to veľmi pekné. Vždy robíme všetko preto, aby sme boli pripravení v deň pretekov na sto percent. Telo však nie je stroj.“  

Dlhoročná chodkyňa banskobystrickej Dukly Mária Katerinka Czaková musela ísť bezprostredne po olympijských pretekoch na 20 km do opatery zdravotníkov. V Paríži pod Eiffelovou vežou dosiahla svoje olympijské maximum a obsadila 34. Miesto so stratou 8:52 minúty na víťazku Ťia-jü Jang z Číny. V cieli však mala viac ako 40-stupňovú horúčku a absolvovala ľadový kúpeľ. Na záverečných siedmich kilometroch si polepšila o šesť pozícii a jedno kolo (1 km) pred koncom strácala len sekundu na Maďarku Ritu Récseiovú. Tá prišla nakoniec do cieľa so 7-sekundovým náskokom pred Slovenkou.

„Do cieľa som prišla veľmi vyčerpaná, odniesli ma do ľadovej vane, mala som vysokú horúčku. Ležala som asi 20 minút v studenej vode, lebo mi to neklesalo, teraz je to už asi dobré. Nemôžem povedať že som pošetrila sily. Išla som na maximum, je to však 20 rokov, čo spolupracujeme s trénerom a sú to skúseností. Čo sa týka podmienok, pretekala som v rôznych krajinách a dnes boli naozaj náročné. Teším sa, že som bola na 34. mieste. To je moje najlepšie umiestnenie na OH. Trať nebola ideálna a teším sa, že som prišla do cieľa. Myslím si, že som podala úplné maximum,“

– povedala v mixzóne viditeľne vyčerpaná tridsaťpäťročná Duklistka, ktorá sa dlho držala na hranici štvrtej desiatky. Štvornásobná olympionička ocenila aj kulisu trate priamo pod Eiffelovou vežou.

PLÁVANIE

Plavec banskobystrickej Dukla Matej Duša nepostúpil do semifinále na 50 m voľným spôsobom na olympijských hrách v Paríži. Vo štvrtkovej šiestej rozplavbe obsadil posledné ôsme miesto časom 22,64 s, čo nestačilo na najlepšiu šestnástku. Pre dvadsaťštyriročného Dušu to bolo jediné vystúpenie na jeho premiérovej olympiáde. Po pretekoch povedal:

„Nebolo to dobré, na začiatku tam hneď prišla chyba na štarte. Prejazd do vody som mal zlý a hneď keď vidím, tam je taká tá čierna čiara, v ktorej keď uvidím pohnúť sa doľava a doprava, tak viem, že som stratil polovicu rýchlosti. Takže som po dvoch sekundách vedel, že je to zlé. Nevadí, skúsil som s tým ešte niečo spraviť, nebolo to také katastrofálne. Už som plával aj horšie v tejto sezóne, ale na druhej strane, bolo to ďaleko od dobrého. Jednoducho mal som na to. V tréningu som plával 22,2 i 22,3, čiže 22,6 je celkom také oči otvárajúce. Jednoducho bolo tam zaváhanie hneď od začiatku. Ocitol som sa vo vlne a to potom idete bojovať proti veterným mlynom. Lebo vo ôsmej dráhe sa všetky vlny zídu smerom zo stredu. Ale čas nehádžem na bazén, chybu som spravil ja. Viem byť sebakritický.“

Reakčný čas mal pritom Slovák najlepší a z blokov skočil do vody ako prvý. K čomu dodal:

„V semifinále na majstrovstvách Európy viem byť pol tela pred všetkými na prvej pätnástke a jednoducho nemôžem si dovoliť spraviť len 10 centimetrov. V tomto som ja najlepší a viem sa merať s tými najlepšími na svete. A z tejto mojej najlepšej vlastnosti som si ukrátil. Veľa z tých plavcov má oveľa lepší záver ako ja, nemôžem si dovoliť byť s nimi na 25 metroch. Jednoducho to nebolo také, ako ja viem plávať a to, že som bol prvý vo vode, toto všetko je pekné, napriek tomu som potreboval viac energie, viac sily do prvého záberu. A s tým sa to potom vie rolovať do rýchlych časov. Bohužiaľ, to som tam nemal. Blbé je, že vlastne stovky štartov som spravil za uplynulé mesiace a 90 percent bolo dobrých, no bohužiaľ občas sa tam objaví aj takýto.“

Sklamanie Duša rýchlo hodí za hlavu a chce sa poučiť. Zdôraznil, že chce zabojovať o účasť na budúcich OH v Los Angeles:

„Celkovo to bolo výborné, ja som si to extrémne užil. Všetko čo sme tu mali ponúknuté bolo výborné, teším sa, že sme tu vlastne mohli toľko toho zažiť a že sme sem mohli prísť. Bol som tu našťastie aj dosť skoro a stihol som aj otvárací ceremoniál. Francúzi si na tom dali dosť záležať, hlavne na tej plaveckej aréne. Bazén je aký je, ale nie je to koniec sveta. Jednoznačne to beriem ako takú lekciu. Niekto musí byť aj ten zdolaný, nemôžu byť všetci prví. Beriem to tak ako je, ako moje pochybenia a niečo, na čo sa budem musieť do budúcnosti viacej pripraviť. Plánujem ešte ďalšie štyri roky potiahnuť a už s týmito skúsenosťami. Do ďalšej kariéry presne vidím, kde na päťdesiatke voľným spôsobom zaostávam za ostatnými a v čom som dobrý. Jednoznačne si musíme sadnúť s trénerom. Možno na pár minút, na pár hodín, možno na pár dní. Musíme zistiť, čo presne od toho chceme. Aby sme dosiahli nejaký výsledok. A ten výsledok nie je plávať pol sekundy za slovenským rekordom. To vám poviem.“

VODNÝ SLALOM

Vodný slalomár VŠC Dukla Banská Bystrica z liptovskomikulášskeho strediska Jakub Grigar obsadil 6. miesto vo finále K1 na olympijských hrách v Paríži a neobhájil striebro z Tokia. Štvrtkovú jazdu síce prešiel bez penalizácie, no na zlatého Giovanniho De Gennara z Talianska stratil 1,99 sekundy. Grigar postúpil do finále z 5. miesta a štartoval tak ako ôsmy v poradí. Úvod zvládol bez problémov, prešiel dobre aj pasáž šesť a sedem. Zaváhal však pred bránkou číslo štrnásť, čo bolo kľúčové v boji o medailu. V závere stratil ďalšie stotiny sekundy a v cieli bol štvrtý, a teda mimo stupňa víťazov, na vtedy tretieho Dougouda mal manko 77 stotín sekundy. V ďalšom priebehu ho predstihli ešte ďalší dvaja pretekári. Grigar má za sebou tretiu účasť pod piatimi kruhmi. V Tokiu bol druhý a piaty skončil pred ôsmimi rokmi v Rio de Janeiro.

„Človek by chcel pozitívny, ale je to sklamanie. Jazda išla podľa predstáv. Bolo to lepšie ako v tréningoch. Rozhodla jedna hlúpa chyba, obrovský valec ma nechytil a zahodenie olympijského zlata, alebo medaily. Veľmi ma to mrzí, pretože som bol pripravený dobre a zvládal som to po všetkých stránkach. Mentálne som bol na tom veľmi dobre, tešil som sa na jazdu. Hnevá ma, že som tie preteky prehral,“

– uviedol Jakub Grigar v prvej reakcii pre STVR. Na kanáli vo Vaires-sur-Marne sa ešte predstaví v disciplíne kajak kros.

„To nebolo na medailu, ale na víťazstvo. Musím si to pozrieť, ale stratil tam viac ako 1,99 sekundy. Vrch šiel famózne, šieste miesto je pekné, ale Kubo mal na medailu. Nikdy sme o tom nehovorili, išli sme krok po kroku. V slalome sa takéto veci stávajú. Či sa mu ten valec otvoril alebo sa stalo niečo iné, neviem. My si to pozrieme. Jakub sa ma v cieli opýtal, čo sa stalo. Nevedel som však odpovedať, keďže som bežal popri brehu. Mal na viac,“

– povedal Grigarov tréner Stanislav Gejdoš.

Jakub sa do semifinále prebojoval z utorňajšej kvalifikácie z deviateho miesta. V prvej z dvoch jázd bol bezchybný a mal čas 87,10 sekundy. V druhej jazde si pripísal dve trestné sekundy (91,80 s). Vo štvrtkovom semifinále si síce pripísal jeden dotyk, no už po dojazde do cieľa bolo jasné, že mu finále neunikne. Rozhodcovia ešte skúmali prejazd slovenského reprezentanta cez niektorú bránu, ale nakoniec mu nepribudla ďalšia penalizácia. Grigara po olympijskom finále mrzelo, že nedokázal v pretekoch ukázať svoje maximum, ktoré by mu mohlo zaistiť aj zlatú medailu. Kritická bola preňho protiprúdna štrnásta bránka, ktorá mu robila problémy aj v kvalifikácii. Duklista prežíva náročnú sezónu, ktorú ovplyvňuje zranenie ramena. Internú kvalifikáciu navyše vyhral po tom, čo vlani na MS v Londýne len tesne vybojoval miestenku Adam Gonšenica.

„Rameno robilo problémy, je to taká vec, ktorá nezmizne úplne zo dňa na deň. Makali sme na tom každý deň a čo sa týka bolesti, bolo to celé znesiteľné. Vo výkone ma neobmedzovalo,“

– zhodnotil 27-ročný Slovák. Napriek problémom dokázal postúpiť do olympijského finále a predviesť kvalitnú jazdu, ktorá by bez chyby na valci medzi trinástou a štrnástou bránkou pravdepodobne stačila na medailu. Svoj výkon hodnotil ešte nasledovne:

„Tešil som sa na jazdu, bol som fyzicky, mentálne aj technicky pripravený napriek problémom, ktoré nás stretli. Išiel som si už len užiť a zamakať v olympijskom finále, škoda, že v cieli bol pocit úplne opačný. Mrzí ma, že som nedokázal ukázať ľuďom čo je vo mne a predviesť tú jazdu, ktorá by mi priniesla olympijské zlato. Sklamal som ľudí, ktorí mi držali palce a hlavne sám seba,“

– povedal 27 ročný Jakub Grigar, ktorý na všetkých troch olympiádach bol v najlepšej šestke a na tej predošlej získal striebro. Lipták poukázal na vysokú úroveň parížskeho finále, kým v Tokiu bol s vyše trojsekundovou stratou na druhom mieste, vo štvrtok mu manko 1,99 sekundy vynieslo šiestu pozíciu:

„Preteky mali veľkú kvalitu a prvé tri časy boli veľmi dobré. V Tokiu som mal medailu s väčšou stratou a dnes znamená 1,99 sekundy šieste miesto. Myslím si, že to bolo celkom kvalitné olympijské finále.“