Letné prednášky  k aktuálnej výstave v Tihányiovskom kaštieli Kvety podzemia a Kvety púšte sa v letnom období konajú pod holým nebom. Podujatie Príroda bez hraníc pokračuje v utorok 23. júla 2024 o 20:30 hod. témou Minerály stredného Slovenska.

Prednáška Minerály stredného Slovenska

Pozvanie Stredoslovenského prijal Stanislav Jeleň, vedecký pracovník a vysokoškolský učiteľ na Fakulte prírodných vied UMB Banská Bystrica. Jeho prednáška Minerály stredného Slovenska bude zameraná na najvýznamnejšie lokality stredného Slovenska – Banská Štiavnica (a okolie), Kremnica, Ľubietová a Špania Dolina.

Stredoslovenská oblasť z pohľadu geológie a baníckej histórie je veľmi zaujímavá. Baníctvo v tejto oblasti bolo na vysokej úrovni a technické zariadenia patrili k najmodernejším vo svete.

Banská akadémia založená v roku 1762 v Banskej Štiavnici bola prvou technickou vysokou školou na svete. Prvá medzinárodná konferencia banských a hutníckych odborníkov sa uskutočnila tiež na našom území vo Vyhniach.

„Aj keď si to uvedomujeme len zriedka, toto sú skutočné dominanty duchovnej a materiálnej histórie Slovenska, na ktoré môžeme byť naozaj hrdí,“

hovorí Stanislav Jeleň.

Stanislav Jeleň

Čo sú to minerály?

Minerály resp. nerasty sú prírodniny, chemické zlúčeniny alebo čisté prvky, ktoré vznikli v prírodnom procese ako produkt geologických dejov alebo životnej činnosti organizmov. Väčšina z nich má anorganický pôvod, ale niektoré sú výsledkom organických procesov.

Príkladom je jantár, ktorý vznikol fosilizáciou živice borovíc.  Ďalej to môže byť aj perla, ktorá vzniká vniknutím cudzieho telieska do schránky ustrice. Väčšinou sa jedná o zrnko piesku. Ako obrannú reakciu začne ustrica vylučovať perleťovú hmotu, ktorú následne obaľuje cudzie teliesko.

Do rovnakej kategórie patrí aj drevný opál, t. j. prekremenené pozostatky dreva stromov, alebo minerály guana, ktorých základ tvorí nahromadený trus morských vtákov, netopierov, ale tiež pravekých vtákojašterov, prípadne iných živočíchov.

Počet známych minerálov nie je konečný, mineralógovia každoročne popíšu vyše sto nových druhov. V súčasnosti poznáme viac ako 6 000 rozličných minerálov, každý z nich je definovaný chemickým zložením a kryštálovou štruktúrou.

Minerály však nie sú len nerasty, ktoré obdivujeme v múzeách a na mineralogických burzách, nejedná sa len o drahé kamene vhodné na šperkárske spracovanie. Minerály bohaté na kovy sa ťažia ako rudy, ďalej spracúvajú a následne využívajú v stavebníctve, chemickom, automobilovom, leteckom či strojárskom priemysle.

Napríklad kremeň, jeden z najbežnejších minerálov, sa používa v sklárskom, zlievarenskom a keramickom priemysle. Všetkým známa meď je výborným elektrickým vodičom, preto sa používa na výrobu elektrických drôtov a káblových vodičov. Jej zliatiny sa stali dôležitými materiálmi v medicíne aj akvakultúrnom priemysle (kontrolovaný chov rýb, mäkkýšov a vodných rastlín), pretože sú antimikrobiálne a zabraňujú biologickému znečisteniu.

Netradičným príkladom využitia drahých kovov sú tenké vrstvy vzácneho zlata, ktoré odrážajú až 98 % dopadajúceho infračerveného žiarenia, a preto sa používajú pri tepelnej ochrane satelitov a pri výrobe skafandrov pre astronautov.

Slovenské minerály a drahokamy

Tradícia ťažby a spracovania nerastných surovín sa so Slovenskom spája už niekoľko storočí. Daniel Ozdín vo svojej práci Historické a novodobé významné minerály Slovenska uvádza, že Slovensko patrilo vďaka veľkému množstvu hydrotermálnych žíl a ich pestrému minerálnemu zloženiu k centrám baníctva v Európe aj vo svete.

Bolo to aj napriek tomu, že najmä na strednom Slovensku v širšom okolí Banskej Štiavnice a Banskej Bystrice, ale aj východnejšie v Spišsko-gemerskom rudohorí sú veľmi veľké koncentrácie rudných žíl. Tieto žily poskytovali po celé stáročia množstvo nádherných vzoriek minerálov, ktoré sú ozdobou mnohých svetových múzeí aj univerzitných, či súkromných zbierok.

Tihányiovský kaštieľ

Banská Štiavnica a jej okolie patrila vďaka ťažbe striebra už od 13. storočia k najvýznamnejším banským revírom. Bohaté náleziská minerálov boli v minulosti využívané aj v lokalitách na Španej Doline, Starých Horách, Pieskoch, Ľubietovej či Dubníku.

K najznámejším slovenským minerálom patria libethenit, opál, ametyst, holubníkový kremeň, marmarošský diamant a ďalšie. Viac o našich mineráloch sa dozviete v utorok večer na prednáške Stanislava Jeleňa v Tihányiovskom kaštieli.