Od tragických udalostí na Kališti tento rok uplynulo 79 rokov. V priebehu rokov sa Kalište stalo symbolom vypálených obcí na Slovensku. Obete vojny a život na Kališti si v sobotu 29. júna 2024 pripomenuli účastníci tradičného podujatia Stretnutie generácií. Jeho 18. ročník sa konal pod záštitou Ondreja Luntera, predsedu BBSK.

Stretnutie generácií na Kališti 2024

Program na Kališti začal od 9:30 hod. privítaním hostí. Nasledovala  ekumenická pobožnosť a po nej pietna spomienka s kladením vencov k Pamätníku obetiam fašizmu, ktorej sa zúčastnili predstavitelia štátnej správy a samospráv, poslanci NR SR, riaditeľ Múzea SNP, predseda BBSK, primátor Banskej Bystrice, armáda, protifašistickí bojovníci a vojnoví veteráni na čele s Vladimírom Strmeňom.

S hlavným prejavom vystúpil prezident SR Peter Pellegrini:

„Vážené dámy, vážení páni, celé roky navštevujem smutné pamätníky ľudskej krutosti ako je Kalište. A chcem vás ubezpečiť, že tak budem robiť aj naďalej ako prezident Slovenskej republiky.

Je mi nesmierne ľúto, že hrôza, ktorú tieto pamätníky dodnes vyvolávajú, nie je dnešnému svetu vzdialenejšia, ale bližšia. Bližšia kvôli tomu, že mier po dlhých desaťročiach prestal byť samozrejmosťou, utrpenie prestalo byť spomienkou a otvorená krutosť voči blížnemu prestala byť minulosťou.

Počas druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania nebola núdza o ukrutnosti na mnohých miestach Slovenska. Kalište je však aj v tomto smutnom múzeu ľudskej zloby výnimkou. Je to jediná z vyše stovky obcí, vypálených a zničených nemeckými nacistami,  ktorú po druhej svetovej vojne už neobnovili.

Zostala len trvalá spomienka a stopy nekonečnej ľudskej zloby, ktorá sa vymyká normálnemu chápaniu. Aj preto považujem za svoju povinnosť pripomenúť si ako hlava štátu svojou osobnou prítomnosťou túto tragédiu. Možno pohľad na ruiny vypálených 36 zo 42 domov nie je až taký výpravný, ako bola ťažko pochopiteľná skutočnosť. Maličká dedinka ostala po odchode partizánov na jar 1945 proti besneniu Nemcov a ich prisluhovačov bezbranná.

Jeden z preživších Kališťanov Ján Tišliar si na to spomenul týmito slovami: 18. marca prišli ráno včas o šiestej. Prvú zastrelili ženu, Alexandru Bučkovú. Nás deti zohnali do domu a začali ostatné vypaľovať. Chorí, ktorí nevládali z tých domov vyjsť, v nich zaživa uhoreli.

Napríklad mladý Vasil Vondarev, ktorý mal týfus, skončil svoj život v plameňoch. A najtragickejší osud postihol Jozefa Vyšného, ktorého si Nemci najprv zobrali ako tlmočníka a potom ho, opití pod obraz Boží, zaživa rozrezali na blízkom gátri. Bol to asi najkrutejší spôsob smrti na území Slovenska.Od oslobodenia pritom delilo Kalište len niekoľko dní.

Smrť ľudí v Kališti nie je štatistikou. Boli to konkrétni živí ľudia, ktorí mali svoje mená, matky, otcov, bratov či sestry. A takí istí ľudia žili v Nemeckej, Kremničke a na mnohých iných miestach tu v srdci Slovenska, ktoré padli za obeť nacistickému besneniu. Pod dojmom spomienky na týchto konkrétnych ľudí musíme mať stále na mysli, že niečo takéto sa nikdy nesmie zopakovať.

 Na druhej strane je táto tragédia príležitosťou oceniť hrdinstvo tých, ktorí sa tomuto zlu neváhali odvážne postaviť. Hovorím o našich otcoch a dedoch, slovenských vojakoch či partizánoch, ktorí v snehu a blate s puškami v rukách nasadzovali vlastné životy. A mnohí nimi za svoju odvahu aj zaplatili. Vzdávajme, prosím, týmto ľuďom úctu pri každej možnej príležitosti, a najmä počúvajme ich slová.

Sú to svedectvá mrazivé a pre mnohých dnes nepredstaviteľné. Ale sú obrovským zdrojom poznania a historickej pamäte. Bez nej žiaden národ nemôže budovať svoju štátnosť.  Posledné roky nám ukázali trpkú skutočnosť, že mier a sloboda už nie sú samozrejmosťou. Utrpenie ľudí už nie je len čiernobielou snímkou z dobových filmov, ale vidíme ho až príliš jasne takpovediac v priamom prenose.

A preto si, prosím, buďme vždy vedomí skutočného významu dvoch kľúčových slov: mier a sloboda. To sú základné predpoklady pokojného života Slovenska, Európy i celého sveta. Nech je spomienka na utrpenie Kališťa varovaním, že  život bez týchto dvoch hodnôt jednoducho nie je možný. Kališťania, česť vašej pamiatke.“  

O 13:00 hod. začal kultúrny program, v ktorom vystúpili kapela Slovak Tango, Vojenská hudba Banská Bystrica, Detský spevácky zbor pri Základnej umeleckej škole Jána Cikkera v Banskej Bystrici a Borovô – mužský spevácky zbor z Medzibordu.

V tento deň na Kalište premávala aj bezplatná kyvadlová doprava z Banskej Bystrice a späť.

Spomienka na tragický 18. marec 1945

Tradičné podujatie pred oslavami SNP je  spomienkou na tragickú udalosť, ktorá sa udiala v tejto dnes už neexistujúcej obci pred 78 rokmi. Kalište bolo jednou z viac ako stovky obcí, ktorá bola 18. marca 1945 vypálená nemeckými nacistami tesne pred oslobodením za pomoc partizánom.

Nemci zaútočili v skorých ranných hodinách. Hneď na kraji dediny zastrelili mladú Tonku Komorovú. Po obsadení obce domy vyrabovali a podpálili. Deväť osôb chorých na týfus v nich zaživa upálili. Pri vlastnom dome zastrelili Júliu Bučkovú a jej manžela Alexandra Bučka, Jána Kaliského a Júliusa Kaliského.

V bunkri povyše obce na kraji lesa, kde bola provizórna ošetrovňa, upálili 12 osôb. Okupanti v ten istý deň zajali ešte 19 mužov, z ktorých 13 zastrelili pri Moštenici. Jozef Vyšný, otec 7 detí, sa stal poslednou obeťou tohto tragického dňa. Fašisti ho odvliekli do Turčianskych Teplíc a brutálne zavraždili rozpílením na stolárskej píle.

Zo 42 domov v obci Kalište zostalo po 18. marci 1945 iba 6 nevypálených. Do nich sa nasťahovali tí, čo prežili. V stiesnených podmienkach tam chvíľu bývalo 58 rodín v obave, či sa Nemci opäť nevrátia. Na siedmy deň po tragédii obec oslobodili, ale žiť sa v nej už nedalo. Zo 42 domov v obci Kalište zostalo po nacistickom besnení iba šesť. Obec ako taká po vypálení zanikla.

Preživší miestni  obyvatelia našli svoj nový domov v okolitých obciach a v Banskej Bystrici, kde im štát postavil rodinné domy na ulici Nové Kalište. Dnes sa tu nachádzajú iba základy zbúraných a vypálených domov, cintorín Kališťanov, dva zrekonštruované domy s expozíciami Múzea SNP, kaplnka a 101 vysadených stromov symbolizujúcich vypálené obce na Slovensku.

Areál Kališťa, ktorý je od roku 1961 Národnou kultúrnou pamiatkou, má v správe Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.