Je to už neuveriteľných 65 rokov, čo banskobystrická opera funguje a profesionálnymi výkonmi teší nadšencov umenia. Za viac ako polstoročie získala Štátna opera v Banskej Bystrici prestíž renomovanej inštitúcie, stala sa kľúčovým mestotvorným prvkom a má výborné meno na kultúrnej mape mesta, regiónu, krajiny i sveta.

Štátna opera v Banskej Bystrici má 65 rokov

Za vyše šesť dekád sa v repertoári tohto kultúrneho stánku objavili desiatky titulov – opery, operety, muzikály, balety, hudobno-dramatické a tanečné diela, detské predstavenia či tematické koncerty. Za každým jedným predstavením sú hodiny tvrdej práce či skúšania.

Na jednotlivých umeleckých dielach pracujú tímy ľudí, o ktorých ani nevieme. Sú to technici, osvetľovači, zvukári, rekvizitári, maskérky, vlásenkárky, ale aj choreografi či zbormajstri.

Potom sú to tí, ktorých môžeme na divadelných doskách vidieť a počuť: sóloví speváci, zbor, tanečníci, ale aj orchester pod pódiom. No a na čele stojí vedenie, ktoré tomuto celému udáva tempo, rytmus a dozerá na fungovanie inštitúcie, často v neľahkých časoch.

„Všetkým, ktorí spoluvytvárali a stále tvoria našu banskobystrickú štátnu operu, patrí, v mene všetkých Banskobystričaniek a Banskobystričanov, moje úprimné poďakovanie, uznanie a obdiv. Osobitné slová vďaky by som rád adresoval Rudolfovi Hromadovi, ktorý po dlhých rokoch končí na pozícii generálneho riaditeľa. Uvedomujem si, že za roky svojho riaditeľovania zažil situácie, ktoré boli mimoriadne náročné. Avšak on pri opere vždy odhodlane stál, za čo mu ďakujem. V ďalšej etape života mu prajem len to dobré, hlavne pevné zdravie,“

uviedol primátor Ján Nosko na slávnostnom koncerte pri príležitosti 65. výročia založenia banskobystrickej Štátnej opery, ktorého sa zúčastnila aj ministerka kultúry Martina Šimkovičová.

Zľava Ján Nosko a Rudolf Hromada

Opere zaželal Nosko všetko najlepšie k výročiu, veľa ďalších úspechov doma aj vo svete a v neposlednom rade toľko odkladanú i potrebnú komplexnú rekonštrukciu.

Tú už bude uskutočňovať  opera  pod vedením nového generálneho riaditeľa, ktorým bude Mgr. art.  Šimon Svitok, dlhoročný popredný sólista banskobystrického operného súboru, ktorý v súčasnosti pôsobí vo funkcii umeleckého riaditeľa a je stálym členom vedenia Štátnej opery.

Šimon Svitok

História banskobystrickej opery

Štátna opera v Banskej Bystrici (najskôr Spevohra Divadla Jozefa Gregora Tajovského, potom premenovaná na Operu Divadla Jozefa Gregora Tajovského, od roku 1999 Štátna opera) patrí medzi významné slovenské divadelné súbory.

Inscenuje operné, operetné, muzikálové, baletné a koncertné diela jednak na domácej pôde ako aj v zahraničí. Sprostredkúva diela zahraničných aj slovenských autorov. Počiatky operného súboru siahajú do roku 1959 keď sa činoherný súbor Stredoslovenského divadla so sídlom vo Zvolene rozšíril o spevoherný súbor so sídlom v Banskej Bystrici.

Spevoherné divadlo – Spevohra Divadla Jozefa Gregora Tajovského bolo založené 1. apríla 1959. Prvá inscenácia, ktorá tu bola uvedená bola opera Eva od Josefa Bohuslava Foerstera.V roku 1972 bola Spevohra Divadla Jozefa Gregora Tajovského premenovaná na Operu Divadla Jozefa Gregora Tajovského.

Baletný súbor opery vznikol tiež v roku 1959 a odvtedy odpremiéroval viac než 50 vlastných celovečerných predstavení. V roku 1999 sa súbory rozdelili a vznikla samostatná Štátna opera. Od roku 1999 banskobystrická opera každoročne koncertuje v Japonsku.

Štátna opera sídli v Národnom dome na Národnej ulici. Budova bola postavená v rokoch 1927-1929. Budovu navrhol architekt Emil Belluš.

V júli 2019 vláda SR pod vedením Petra Pellegriniho schválila rekonštrukciu budovy Štátnej opery a jej prevádzkových priestorov vo výške takmer 30 miliónov eur. V prístavbe s modernou presklenou fasádou sú úplne nové pracovné priestory pre celé umelecké zázemie s vedením opery, vrátane moderných skúšobní pre zbor, orchester a spevákov. Na prízemí sa vytvoril služobný vchod  a nové priestory pre kaviareň. Rekonštruovať by sa mala aj hlavná budova opery.

Od roku 2005 bol šéfdirigent Marián Vach, v roku 2021 ho vystriedal Igor Bulla, ktorý v opere pracuje od roku 1993.

Do repertoáru patria diela ako slovenských tak aj zahraničných autorov. Niektoré zahraničné diela ako My fair lady alebo Fidlikant na streche sú uvádzané v slovenčine. Iné ako Verdiho Nabucco a La traviata sú naštudované v pôvodnom jazyku, v menovaných prípadoch v taliančine.

PhDr. Rudolf Hromada

Narodil sa v Partizánskom. Vyštudoval Konzervatórium v Bratislave a sociálnu filozofiu na Fakulte humanitných vied UMB v Banskej Bystrici. V Štátnej opere pracuje od roku 1982, a to najskôr ako hudobník, neskôr ako zástupca umeleckého šéfa a námestník riaditeľa.

V roku 1996 bol menovaný do funkcie riaditeľa Štátnej opery. Medzi jeho najdôležitejšie aktivity patrí realizácia grantu japonskej vlády pre Štátnu operu, reprezentácia slovenského operného umenia v zahraničí, organizácia medzinárodného operného festivalu Zámocké hry zvolenské.

Rudolf Hromada s ocenením

Za svoju prácu bol v roku 2002 ocenený prednostom Krajského úradu v Banskej Bystrici pamätnou plaketou „Za rozvoj banskobystrického kraja“. V roku 2015 prevzal za Štátnu operu ocenenie veľvyslanca Japonska na Slovensku a v roku 2017 cenu ministra zahraničných vecí Japonska za budovanie porozumenia medzi Japonskom a Slovenskom prostredníctvom hudby.

V roku 2019 mu bola udelená Cena primátora mesta za celoživotné pôsobenie a propagáciu mesta v oblasti kultúry doma i v zahraničí.