Podľa prieskumu agentúry Ipsos pre  Denník N na vzorke 1 139 respondentov, najprijateľnejším nástupcom Petra Pellegriniho  na funkciu predsedu parlamentu po jeho zvolení za prezidenta SR je nominant strany Hlas – súčasný minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši. Mimochodom toto miesto podľa koaličnej zmluvy patrí Hlasu.

O pozíciu šéfa NR SR sa uchádza aj predseda SNS a súčasný podpredseda parlamentu Andrej Danko. Práve z tejto dvojice by si ľudia vybrali Rašiho.

Richard  Raši je prijateľný pre vyše 38 percent opýtaných, približne rovnaké množstvo respondentov si ho v tejto funkcii neželá. Andrej Danko je prijateľný len pre asi 22 percent respondentov, opačný postoj má niečo cez 63 percent ľudí.

Okrem týchto dvoch horúcich kandidátov sa v prieskume objavili ďalšie mená. Predsedu Progresívneho  Slovenska a podpredsedu parlamentu Michala Šimečku si v takejto funkcii vie predstaviť vyše 30 percent opýtaných (proti je 53 percent).

Koaličná zmluva zľava Peter Pellegrini, Robert Fico a Andrej Danko

Podpredsedu NR SR za Hlas Petra Žigu, ktorý nepolarizuje spoločnosť,  by prijalo za predsedu parlamentu  27 percent opýtaných (proti je 42 percent).

Podpredseda Smeru Ľuboš Blaha, v súčasnosti ako europoslanec po vzdaní sa funkcie podpredsedu NR SR pre 27 percent respondentov ( proti je 53 percent). Poslanca SNS Rudolfa Huliaka si v pozícii predsedu parlamentu vie predstaviť 18 percent opýtaných, opačný názor má 56 percent.

O novom predsedovi slovenského parlamentu by mali poslanci rozhodovať po letných prázdninách. Podľa koaličnej zmluvy tento post patrí Hlasu a ten po odchode Petra Pellegriniho do prezidentského paláca nominoval svojho podpredsedu Richarda Rašiho, čo potvrdil aj júnový stranícky snem.

Argumenty predsedu SNS Andreja Danka o údajne väčšom „politickom koláči“ pre Hlas ako prináleží tomuto koaličnému partnerovi, ktorý by mal dve najvyššie funkcie v štáte, sa opierajú  o  zmierlivý postoj Smeru k tomuto vnútrokoaličnému sporu.

Pokiaľ však nedôjde k nejakej dohode o zmene politických pomerov v koalícii medzi Hlasom a SNS, čo je málo pravdepodobné, Rašiho nomináciu by mala v septembri potvrdiť hlasovaním v parlamente celá koalícia.

Pripomeňme si, že v parlamentných voľbách 2023 získali strany vládnej koalície v poradí Smer 22,94 percent, Hlas 14,70 percent a SNS 5,62 percent voličských hlasov. Vládna koalícia má tak v parlamente väčšinu s počtom poslancov Smer 42, Hlas 27 a SNS 10, spolu teda disponuje trojkoalícia 59 poslaneckými mandátmi zo 150.

Predseda SNS a podpredseda NR SR Andrej Danko

Smer si vie predstaviť v čele parlamentu aj predsedu SNS, zároveň rešpektuje platnú koaličnú zmluvu, ktorá by sa v krajnom prípade musela otvárať, čo v týchto turbulentných politických časoch nie je práve racionálne riešenie.

Navyše sa čaká na návrat premiéra a predsedu Hlasu Roberta Fica do aktívneho politického života, z ktorého ho dočasne vyradil atentát z 15. mája s ťažkým strelným poranením, z ktorého sa teraz zotavuje. Aj z prieskumu Ipsos však vidno, čo si o tom myslia ľudia…

Richard Raši s Petrom Pellegrinim