Túto sobotu sa v Bratislave koná inaugurácia nového prezidenta SR Petra Pellegriniho, ktorý 6. apríla 2024 zvíťazil v prezidentských voľbách. Kvôli tomu sa musel vzdať pozície predsedu NR SR a následne aj predsedu strany HLAS-sociálna demokracia, ktorú zakladal. V prezidentskom kresle vystrieda doterajšiu prezidentku Zuzanu Čaputovú.
Inauguračný program prezidenta SR Petra Pellegriniho
Úvodným bodom programu sobotňajšieho inauguračného dňa bude slávnostná schôdza Národnej rady SR so začiatkom o 11:45 hod. v budove Slovenskej filharmónie na Námestí Eugena Suchoňa 1. Na slávnostnej schôdzi Peter Pellegrini zloží prezidentský sľub a oficiálne sa stane prezidentom SR.
Po ukončení slávnostnej schôdze prezident SR o 13:00 hod. absolvuje prehliadku jednotiek Ozbrojených síl SR na Hviezdoslavovom námestí.
Ďalším bodom programu inauguračného dňa bude slávnostná bohoslužba slova Te deum v Katedrále sv. Martina. Začiatok slávnostnej bohoslužby je naplánovaný na 13:30 hod. s ukončením o 14:45 hod.
Následne sa nový prezident SR Peter Pellegrini presunie do Prezidentského paláca, kde o 14:50 hod. prevezme úrad a rozlúči sa s doterajšou prezidentkou Zuzanou Čaputovou. V rámci programu v Prezidentskom paláci absolvuje taktiež prehliadku Čestnej stráže prezidenta SR na prednom nádvorí, ako aj slávnostný obed s pozvanými seniormi a študentmi v Zelenom Salóne a Veľkej Sále.
Podvečer si prezident SR uctí pamiatku Milana Rastislava Štefánika pietnym aktom kladenia venca k Pamätníku generála M. R. Štefánika v Ivanke pri Dunaji o 16:50 hod. a veniec položí aj k Pamätníku Brána Slobody na Devíne o 17:30 hod.
Inauguračný deň prezident SR Peter Pellegrini zavŕši večer na Bratislavskom hrade, kde sa o 20:00 hod. uskutoční slávnostná recepcia. Priamy prenos z inaugurácie začína v sobotu o 11:00 na RTVS.
Životopis Petra Pellegriniho
Peter Pellegrini sa narodil 6. októbra 1975 v Banskej Bystrici. Absolvoval Ekonomickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici – odbor financie, bankovníctvo, investovanie a Ekonomickú fakultu Technickej univerzity v Košiciach
Politickú kariéru začal v roku 2002 ako 26-ročný, keď prvýkrát kandidoval v parlamentných voľbách za stranu SMER zo 41. miesta a získal 1 223 hlasov, čo mu vtedy ešte nestačilo na post poslanca Národnej rady SR. V tom istom roku začal pôsobiť ako ekonóm, neskôr ako asistent poslanca NR SR a podpredsedu Výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Ľubomíra Vážneho, kde zotrval až do roku 2006.
V parlamentných voľbách 2006 kandidoval za stranu SMER-SD z 27. miesta kandidátky a so ziskom 2 665 hlasov bol zvolený za poslanca Národnej rady SR. Počas volebného obdobia 2006 – 2010 bol člen zdravotníckeho parlamentného výboru. Do roku 2010 zároveň zastával funkciu predsedu Komisie pre dopravu, pošty, komunikácie a informatizáciu spoločnosti pri Výbore pre hospodársku politiku NR SR, ktorého bol členom. Zároveň bol členom Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a členom Mandátového a imunitného výboru NR SR.
V parlamentných voľbách 2010 opäť kandidoval za stranu SMER-SD z 34. miesta kandidátky a so ziskom 2 745 hlasov sa opakovane stal poslancom NR SR. V parlamente pôsobil ako člen Výboru pre financie a rozpočet a člen Výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ.
V roku 2012 bol po tretíkrát zvolený za poslanca NR SR za SMER-SD v predčasných parlamentných voľbách. Kandidoval z 35. miesta a získal 5 950 hlasov. V druhej vláde Roberta Fica sa stal štátnym tajomníkom Ministerstva financií SR. Na mimoriadnom sneme strany SMER-SD 28. júna 2014 bol zvolený do funkcie nového podpredsedu strany. Po demisii ministra školstva Dušana Čaploviča sa 3. júla 2014 stal ministrom školstva, vedy, výskumu a športu SR. Vo funkcii pôsobil do 25. novembra 2014, kedy nahradil odstupujúceho Pavla Pašku na poste predsedu NR SR.
V parlamentných voľbách 2016 kandidoval z 3. miesta kandidátky strany SMER-SD a so ziskom 193 420 hlasov sa opätovne stal poslancom NR SR. V tretej Ficovej vláde bol podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu.
Počas politickej krízy, ktorá nastala po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice bol Peter Pellegrini 7. marca 2018 dočasne poverený vedením ministerstva kultúry SR namiesto Mareka Maďariča, ktorý sa vzdal svojej funkcie.
O týždeň neskôr, 15. marca 2018 bol prezidentom SR Andrejom Kiskom poverený zostavením novej vlády potom, čo tretia vláda Roberta Fica podala demisiu. Prezidentovi predložil 79 podpisov poslancov, preto mohol Andrej Kiska 22. marca 2018 vymenovať novú vládu pod vedením Petra Pellegrini. NR SR schválila jej programové vyhlásenie a. 26. marca 2018 parlament vyslovil vláde dôveru 81 hlasmi poslancov.
Po približne roku sa predseda vlády Peter Pellegrini stretol 3. mája 2019 v Bielom dome s Donaldom Trumpom, následne 6. júna sa v Petrohrade s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Postupne sa stretol prakticky so všetkými významnými štátnikmi sveta.
Vláda Petra Pellegriniho podala po februárových voľbách 20. marca 2020 demisiu. V nich bol jednotkou kandidátky Smeru-SD. Získal 413 555 hlasov, najviac za stranu, čím sa znovu stal poslancom NR SR. Smer skončil po víťazstve OĽaNO v opozícii.
Video Petra Pellegriniho pred parlamentnými voľbami v roku 2020:
10. júna 2020 oznámil Pellegrini odchod zo strany SMER-SD. Spolu s ním odišlo ďalších 10 poslancov Smeru. Následne 11. septembra 2020 založil novú stranu HLAS – sociálna demokracia. Na ustanovujúcom sneme strany, ktorý sa konal 28. novembra 2020, ho delegáti zvolili za predsedu Hlasu.
V predčasných parlamentných voľbách konaných 30. septembra 2023 už kandidoval ako jednotka novovzniknutej strany HLAS-SD. Pellegrini získal 337 976 hlasov. Strana Hlas-SD sa spolu s víťazným Smerom-SD a SNS stala súčasťou vládnej koalície. 25. októbra 2023 bol Peter Pellegrini druhýkrát zvolený za predsedu NR SR, keď za neho hlasovalo 131 poslancov.
Dňa 19. januára 2024 oficiálne oznámil svoju kandidatúru na post prezidenta v prezidentských voľbách 2024. V prvom kole konanom 23. marca 2024 skončil na 2. mieste so ziskom 37,02 % (834 718 hlasov). Spolu s Ivanom Korčokom, ktorý získal 42,51 %, tak postúpil do druhého kola.
V druhom kole prezidentských volieb konanom 6. apríla 2024 skončil na prvom mieste s 53,12 percentami, čo predstavovalo 1 409 255 voličských hlasov. Tým bol zvolený v poradí šiestym slovenským prezidentom, ktorý bude 15. júna 2024 inaugurovaný a v prezidentskom úrade vystrieda Zuzanu Čaputovú. Krátko pred inauguráciou sa musel syn Peter vyrovnať so smrťou svojho otca Otta, v rodine mu zostali matka Eva so sestrou Evou.
Petrovi Pellegrinimu sa ako prvému slovenskému politikovi podarilo postupne obsadiť tri najvyššie ústavné funkcie v štáte – dvakrát bol predsedom NR SR, jedenkrát predsedom vlády a teraz sa stáva prezidentom.
Peter Pellegrini chce byť prezidentom všetkých občanov, nechce zostávať iba v prezidentskom paláci, ale aj ako prezident bude často v regiónoch. Z Košíc a Banskej Bystrice chce pracovať viackrát do roka. V minulosti fungovala prezidentská kancelária aj v Banskej Bystrici, ktorú sa bude snažiť obnoviť.
Autor: (tom), Foto: ilustračné a archív