Agentúra SANEP uskutočnila v dňoch 24. – 28. mája 2024 na reprezentatívnej vzorke 2 400 respondentov pre televíziu ta3 tri prieskumy verejnej mienky. Tie sa zamerali na dôveryhodnosť politikov, zodpovednosť za atentát na premiéra Roberta Fica a voľby do europarlamentu.

Dôveryhodnosť politikov

Najdôveryhodnejším politikom je podľa aktuálneho májového prieskumu spoločnosti SANEP novozvolený prezident Peter Pellegrini. Dôveruje mu 51 percent opýtaných, nedôveruje 39 percent.

Peter Pellegrini

„Ďakujem za vašu dôveru, priatelia. Slovensko dnes potrebuje pokoj, spoluprácu a zodpovednosť. Bez napĺňania týchto hodnôt nikdy neprekonáme toto ťažké obdobie a nepohneme sa vpred. Vaša dôvera je pre mňa záväzkom, aby som na svojom programe zmierenia spoločnosti naplno pracoval aj po zložení sľubu prezidenta republiky,“

uviedol zvolený prezident Peter Pellegrini – najdôveryhodnejší politik na Slovensku.

Robert Fico

Druhým najdôveryhodnejším politikom je premiér Robert Fico, ktorému v súčasnosti dôveruje 41 percent ľudí a nedôveruje 51 percent. Na treťom mieste v hodnotení dôvery je dosluhujúca prezidentka Zuzana Čaputová, ktorej dôveruje 35 percent a nedôveruje 55 percent opýtaných.

Medzi politikov, ktorým dôveruje okolo tridsať percent obyvateľov, patrí minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu (32 % dôvera, 48 % nedôvera), minister obrany Robert Kaliňák zo Smeru (30 % dôvera, 52 % nedôvera) a neúspešný prezidentský kandidát Ivan Korčok (29 % dôvera, 59 % nedôvera). Až za ním je  líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, ktorý má dôveru 21 percent a nedôveruje mu 64 percent opýtaných. Predseda KDH Milan Majerský má dôveru 20 a nedôveru 53 percent respondentov.

Zuzana Čaputová

Predseda Maďarskej aliancie Krisztián Forró má dôveru 18 percent, nedôveruje mu  74 percent opýtaných. Rovnakú dôveru 18 percent má aj  predseda SNS Andrej Danko, nedôveruje mu 65 percent.

Sedemnásťpercentnú dôveru majú predseda SaS Branislav Gröhling (55 % nedôvera) a predseda Sme rodina Boris Kollár (65 % nedôvera). Predsedovi hnutia Republika Milanovi Uhríkovi dôveruje 16 a nedôveruje 57 percent voličov.

Matúš Šutaj Eštok

Líder mimoparlamentnej strany Demokrati Jaroslav Naď má dôveru 13 percent a nedôveru 65 percent.

Najmenšiu dôveru má aj v súčasnosti predseda hnutia Slovensko Igor Matovič, ktorému dôveruje iba deväť percent opýtaných a nedôverujú mu takmer tri štvrtiny opýtaných (74 percent).

Robert Kaliňák

Zodpovednosť za atentát na premiéra

Až 61,6 percenta ľudí si myslí, že k spáchaniu atentátu na premiéra Roberta Fica najviac prispelo správanie a spôsob vyjadrovania opozičných politikov. Viac ako polovica zastáva názor, že za to sčasti môže organizovanie protivládnych demonštrácií (56,3 percenta) a 55,4 ľudí pripisuje podiel mainstreamovým médiám. Vyplýva to z prieskumu agentúry SANEP pre televíziu ta3 na vzorke 2 400 respondentov v druhej polovici mája.

Spolu 53,7 percenta respondentov pripisuje podiel viny sociálnym médiám. Správanie a spôsob vyjadrovania vládnych predstaviteľov najviac prispelo k atentátu podľa 37,6 percenta opýtaných. Alternatívne médiá zvolilo 26,2 percenta respondentov, 6,5 percenta ľudí označilo možnosť „niečo iné“ a dve percentá sa nevedeli vyjadriť.

Agentúra sa pýtala Slovákov, kto z politických predstaviteľov podľa nich zvládol komunikáciu s verejnosťou po atentáte najlepšie a prispieva k upokojeniu napätej situácie v spoločnosti. V tomto smere si najlepšie viedol novozvolený prezident Peter Pellegrini (22,3 percenta), dosluhujúca prezidentka Zuzana Čaputová (18,9 percenta), minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (13,1 percenta) a minister obrany Robert Kaliňák (11,7 percenta). Naopak, najmenej podľa respondentov prispieva k upokojeniu napätia šéf hnutia Slovensko Igor Matovič (1,7 percenta), predseda SNS Andrej Danko (2,7 percenta) a podpredseda Smeru-SD Ľuboš Blaha (3,9 percenta).

Agentúra zisťovala aj to, či nenávistné prejavy na sociálnych sieťach prispievajú k tlaku, ktorý by mohol vyústiť do podobného činu. Možnosť „určite áno“ zvolilo viac ako 37 percent opýtaných. Odpoveď „skôr áno“ označilo takmer 26,9 percenta ľudí, 20,2 percenta odpovedalo „skôr nie“ a 4,6 percenta si myslí, že „určite nie“. Na otázku nevedelo odpovedať 11,1 percenta respondentov.

Podľa 67,8 percenta opýtaných by mal tiež štát razantnejšie postupovať proti prejavom neznášanlivosti a nenávisti na sociálnych sieťach. Možnosť „skôr nie“ označilo 15,7 percenta opýtaných a „určite nie“ 8,9 percenta. Odpovedať nevedelo 7,6 percenta ľudí.

Voľby do Európskeho parlamentu

Podľa aktuálneho prieskumu spoločnosti SANEP pre televíziu ta3 z druhej polovice mája by voľby do Európskeho parlamentu vyhrala strana Smer (23,8 %) s tesným náskokom pred Progresívnym Slovenskom 22,1 %).

Tretiu stranu Hlas by volilo 13,8 percenta opýtaných. Prieskum vychádza iba z hlasov 24,2 % rozhodnutých voličov, ktorí by sa v období zberu dát týchto hypotetických volieb zúčastnili.

Zľava Robert Fico, Michal Šimečka a Peter Pellegrini

Do Európskeho parlamentu by sa ešte dostala Republika s podporou 9,1 percenta, Kresťanskodemo­kratické hnutie (6,5 percenta) a SaS (6 percent).

Pod hranicou zvoliteľnosti by skončilo Slovensko/Za ľudí (4,7 percenta), Magyar Szövetség – Maďarská aliancia (4,2 percenta), SNS (3,7 percenta), Demokrati (3 percenta) a Kotlebovci – ĽSNS (1,3 percenta). Zaujímavým zistením je, že len necelé dve tretiny (58,1 %). respondentov je v tejto chvíli pevne rozhodnutých, akú stranu či koalíciu budú voliť.

Europoslanci