Biologická rozmanitosť na Slovensku sa vzhľadom na pestrú škálu biotopov vyznačuje vysokým počtom druhov rastlín a živočíchov. Napriek tomu, z mnohých druhov z roka na rok ubúda a niektoré sa úplne vytrácajú. O pár rokov neskôr môže nastať situácia, že lastovičku domovú, mak vlčí, nevädzu poľnú alebo korytnačku močiarnu budeme poznať už len z kníh, pretože v prírode ich viac nenájdeme.

Na našom území bolo doposiaľ popísaných viac ako 11 200 druhov rastlín a viac ako 28 800 druhov živočíchov. Biologická rozmanitosť alebo biodiverzita slovenskej prírody je síce bohatá, napriek tomu čelí viacerým faktorom, ktoré majú na ňu negatívny vplyv.

Výrazne  do nej zasahujú zmeny vo využívaní pôdy (napr. odlesňovanie, intenzívne poľnohospodárstvo, urbanizácia), ťažba prírodných zdrojov a surovín, znečistenie pôdy a výskyt inváznych druhov. Viaceré, donedávna ešte bežné druhy, sa stávajú z hľadiska svojej existencie ohrozenými.

Úbytok biodiverzity je však úzko spätý aj so zmenou klímy. Negatívne na ňu vplýva nárast priemernej teploty vzduchu, zvýšený počet letných dní (nad 25 °C), častejší výskyt vĺn horúčav, pokles relatívnej vlhkosti vzduchu, premenlivosť zrážkových úhrnov, výskyt prívalových dažďov, extrémne poveternostné situácie, zvýšená prašnosť spôsobená suchom a podobne.

Spomenuté javy so sebou prinášajú rôzne negatívne dôsledky na biodiverzitu, ako sú napríklad posun vegetačných pásiem a stupňov, zníženie odolnosti ekosystémov, poškodenie vegetácie vplyvom sucha, zmena životných podmienok rastlín a živočíchov, zmeny v raste a stavbe tela druhov, výskyt nových chorôb a škodcov, šírenie inváznych a nepôvodných druhov.

„Na prispôsobovanie sa dôsledkom zmeny klímy však už dnes máme k dispozícií rôzne adaptačné opatrenia. Ich aplikovaním môžeme výrazne prispieť k podpore biodiverzity a zlepšeniu klimatických pomerov vo svojom blízkom okolí – v areáli školy, záhrade alebo obecnom parku,“

uvádza hovorkyňa SAŽP so sídlom v Banskej Bystrici Michaela Pšenáková.

Každý z nás je dôležitý. Práve jednotlivec, realizáciou praktických aktivít, dokáže podporiť miestnu biodiverzitu a ovplyvniť mikroklímu miesta, kde žije. K takýmto aktivitám patrí aj tvorba tzv. ostrovov života – prvkov na podporu biodiverzity.

Ide o zakladanie lúk a lúčnych porastov, budovanie hmyzích hotelov, úkrytov a napájadiel pre vtáky, hmyz a netopiere, osádzanie plechovkových a črepníkových hávedníkov. Opatrenia môžu dopĺňať rôzne dobrovoľnícke aktivity, od orezávania, výsadby a ošetrovania stromov, až po kosenie lúk a zakladanie biopásov v poľnohospodárskej krajine.

K vybudovaniu vlastného ostrova života nabáda aj aktuálna výzva z kampane KlímaTYzuj sa z dielne Slovenskej agentúry životného prostredia. Ostrovy života je možné vytvárať z upcyklovaných materiálov, ktoré sú v domácnosti alebo vo dvore už nepotrebné.

Založiť ich je možné nielen v záhrade, ale aj na školskom pozemku, kde výborne poslúžia ako praktické výučbové plochy využiteľné nielen v prírodovedných predmetoch. Živočíchy a rastliny sa za starostlivosť odvďačia svojou prítomnosťou, spevom, vôňou či krásou.

Výzva: Kúpele pre vrabce

Postup výzvy:

Potešte operených obyvateľov vašich záhrad a doprajte im osviežujúce kúpele. Založením takéhoto ostrova života poskytnete vtákom vo vašej záhrade napájadlo i bazén na kúpanie v jednom.

Inšpiráciu a návod na zostrojenie kúpeľa pre vrabce a iné druhy môžete nájsť aj na internete.

Kúpeľ umiestnite na záhrade, balkóne či pred domom na vyvýšenom mieste.

Nezabudnite pravidelne dopĺňať vodu a kontrolovať jej čistotu.

Pošlite fotku svojho kúpeľa a krátku správu o jeho návštevníkoch na SAŽP.

Viac informácií o výzve a o postupe registrácie tu: https://www.ewobox.sk/sazp/klimatyzuj-sa/vytvaram-ostrovy-zivota