„Keď som bola malá, túžila som byť lastovičkou,/aby som mohla odletieť do teplých krajín. Zbožňovala/som more, lode a palmy, ktoré som nikdy nevidela, a bola som presvedčená, že tam na konci sveta je/nádherne. Keď som podrástla, túžila som byť lastovičkou, /aby som sa dozvedela najväčšie tajomstvo života/, čo ju núti vracať sa do krajiny detstva.“

(Návraty k prameňom)

Nata Hosťovecká

Hoci sa Nata Hosťovecká narodila 16. mája 1954 v Bratislave, po čase sa jej rodina presťahovala do Banskej Bystrice, ktorá sa s prestávkami pre ňu stala naozajstným domovom. Tu začala rozvíjať svoj  básnický talent už počas štúdia na miestnom gymnáziu, kde si ju všimli tunajší literárni odborníci a členovia Zväzu slovenských spisovateľov.

V roku 1973 začala študovať žurnalistiku na FF UK v Bratislave, pričom sa zapojila do literárnych aktivít Nového Slova mladých, ktoré viedol básnik Vojtech Mihálik. Aj na jeho podnet odišla študovať na Literárny inštitút Maxima Gorkého v Moskve (1976-81), kde získala profesionálne zručnosti v práci s literatúrou v rozličnom spektre, či už ako vydavateľská redaktorka, umelecká šéfka v divadle, profesionálna spisovateľka alebo v pedagogickej sfére. Zaujímavosťou bolo, že diplomová práca musela byť umeleckým výstupom. V jej prípade to bola básnická zbierka Strihanie vrkočov (1978), ktorá zároveň vyšla aj v ruskom preklade.

Zľava Nata Hosťovecká a Jana Borguľová

Prvým pracovným postom po návrate do Banskej Bystrice sa stalo Literárne a hudobné múzeum (1981 – 87), kde sa venovala činnosti kurátorky literárnych zbierok a kultúrno-spoločenským aktivitám. Okrem iného spracovala napr. scenár výstavy o spisovateľke Kláre Jarunkovej.

Samozrejme, ostala verná aj vlastnej tvorivej práci, roku 1983 vydala básnickú zbierku Hra na štvrtú ženu a roku 1987 ďalšiu Na konci nekonečna. Ostatnou básnickou zbierkou Naty Hosťoveckej je súbor veršov Odnikiaľ nikam (1997).

Rada sa pridala  k aktivitám odbočky Zväzu slovenských spisovateľov, ktorého sa roku 1985 stala registrovanou členkou. Našla si tam spriaznené duše ako Mikuláša Kováča, Hanu Koškovú, Juraja Kuniaka a iných. V súčasnosti je riadnou členkou Spolku slovenských spisovateľov.

Po krátkej pracovnej pauze sa v roku 1990 dostala na pozíciu regionálnej redaktorky Slovenských národných novín, kde sa uplatnila najmä v publicistike. Tvorivé a spoločenské kontakty ju posúvali k rôznorodým výstupom, ktoré ju po čase (1998) posunuli k práci literárnej redaktorky banskobystrického rozhlasového štúdia.

Kolektív LHM s Klárou Jarunkovou (Nata Hosťovercká druhá sprava)

Práca s mikrofónom a hlasom upriamili jej pozornosť k tvorbe  nových žánrov, venovala sa spoločenským glosám, rozhlasovým poviedkam  a najmä – rozhlasovým hrám. Aj tu zaznamenala úspechy, jej hra Kto musí ísť z kola von získala roku 2001 cenu na Festivale pôvodnej rozhlasovej hry v Bojniciach.

Poetická tvorba Naty Hosťoveckej zaujala aj hudobných skladateľov, napr. Alfréda Zemanovského, ale najmä Jevgenija Iršaia, ktorý skomponoval skladbu Menuet na ostrove na jej verše z básnickej zbierky Ostrovy (1990). V jeho klavírnom podaní a so spevom začínajúcej opernej speváčky Terézie Babjakovej získala priazeň obecenstva natoľko, že speváčka ju má v repertoári podnes.

Hosťoveckej jazykové zdatnosti autorke dovoľujú preklady z ruskej a bulharskej literatúry, pričom autorkina tvorba je tiež z časti preložená do týchto jazykov. Nata Hosťovecká  bola doma aj v prozaickej tvorbe, vydala novelu či miniromán Niečo ako nádej (1990). V nej vnímavo rozpráva príbeh mladej ženy, ktorá bojuje s vážnou chorobou. A to je téma, ktorú má autorka zažitú z vlastnej skúsenosti.

Nata Hosťovecká s kolegami z rozhlasu

Zdravotné problémy sprevádzajú aj Natu Hosťoveckú takmer celý život, spôsobili i jej predčasný odchod z pracovného života. Napriek tomu neprestáva tvoriť a hľadať si priestor napr. aj v oblasti sci-fi literatúry, vesmírneho života a štúdia zdravovedy, aby sa dopátrala odpovedí na večné otázky. Jednou z nich môžu byť aj jej vlastné verše:  Opieram si hlavu o hviezdy/a rátam vzorec/ harmónie vesmíru.

Napriek tematickej a žánrovej pestrosti v súčasnosti u nej dominuje predovšetkým vzťah ku koreňom a domovu. Tak ako to reflektuje napr. v básni Návraty k prameňom. Zaujíma ju však aj širší svet, v ktorom sa, žiaľ, opakujú vojnové konflikty, ničenie krajiny a zbytočné straty na životoch.

Nata Hosťovecká ako členka Spolku slovenských spisovateľov (najmä jej banskobystrickej odbočky) sa dožíva významného životného jubilea, ku ktorému jej želáme predovšetkým udržanie zdravia v takej miere, aby jej dovolilo napĺňať si ľudské i tvorivé túžby.