Tento medzinárodný sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách príchodu jari. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia a prebiehajúcu diskusiu o možných riešeniach problémov našej planéty.
Svetový deň Zeme
História vyhlásenia Svetového dňa Zeme siaha do roku 1969, keď predovšetkým John McConell začal volať po vzniku medzinárodného dňa Zeme a v rámci týchto snáh vytvoril i vlajku Dňa Zeme.
Prvý Deň Zeme bol v San Franciscu. Táto oslava bola pravdepodobne myslená nielen ako ekologicky zameraný sviatok, ale aj ako ľavicovo orientovaný happening bojovníkov proti vojne vo Vietname. Kampaň spojená s týmto sviatkom si kládla za cieľ preniesť otázku ekológie do politických kruhov. Táto akcia mala veľký ohlas medzi študentmi.
V deň 22. apríla 1970 ekológovia v USA, ovplyvnení snímkami z kozmu, dokumentujúcimi krehkosť a zraniteľnosť Zeme, vyzvali k spoločnému celosvetovému úsiliu na ochranu Zeme. Iniciátorom bol environmentálny aktivista Gaylord Nelson.
Z jeho podnetu sa v USA uskutočnili podujatia podporujúce environmentálne hnutie. Neskôr sa táto iniciatíva rozšírila po celom svete, pripája sa k nej stále viac ľudí a Deň zeme nadobudol celosvetový rozmer. Jeho cieľom je pripomenúť si našu závislosť na cenných daroch Zeme.
Zemské zdroje nie sú nevyčerpateľné. Preto je potrebné venovať sa otázkam životného prostredia a prostredníctvom spoločného celosvetového úsilia chrániť poklady Zeme pre budúce generácie ľudí a ostatných tvorov žijúcich na našej planéte.
Význam Dňa Zeme
Environmentalista RNDr. Peter Brunovský, PhD. o Dni Zeme hovorí:
„Tento významný deň má v sebe prínos pre nás všetkých hlavne v tom, že nás učí zamyslieť sa nad všeobecnými zásadami. Tie spočívajú v ochrane zdravia okolitej prírody a šetreniu prírodných zdrojov.“
Podľa neho existuje niekoľko kľúčových zásad:
Múdra strava ˗ ryby, avokádo, čučoriedky alebo kofeín môžeme zaradiť medzi „múdre“ potraviny. Tieto nám zlepšia zrak, posilnia pamäť či funkciu mozgu.
Výsadba stromov – je taká jednoduchá. Stromy sú užitočné a krásne. Preto ich vysádzame. Uvedomujeme si ich význam v širšej spojitosti s prevládajúcimi zmenami klímy.
Ekologické cestovanie ˗ cestovať zodpovedne nepredstavuje niečoho sa vzdať alebo za všetko viacej zaplatiť. Predstavuje to oceniť miesto, ktoré navštevujeme a postupovať spôsobom, ktorý je priateľský k miestnemu životu a jeho budúcim generáciám.
Recyklácia ˗ mnoho ľudí už pochopilo, že vhadzovať všetko do čierneho kontajnera a vyviezť to na skládku nie je ideálne riešenie. Niekto triedi iba sklo, noviny či PET fľaše a niekto rozoberie i obálku z výplatnej pásky, aby plastové okienko vytriedil osobitne.
Inteligentné nakupovanie ˗ tak ako všetko ostatné v živote, tak aj nakupovať s rozumom. Bez emócií, podľa svojich reálnych priorít a potrieb. Pobyt v nákupných centrách býva často ako pochod zamínovaným poľom. Iba málokto dokáže prejsť vedľa obchodov bez zastavenia.
Morálne a etické investovanie ˗ je investovanie finančných prostriedkov, pri ktorom sa nezvažuje iba jediný cieľ a to zisk, ale zvažujú sa tiež etické, environmentálne, spoločenské a ekonomické následky investovania.
Šetrenie vody ˗ má samozrejme väčšie ekologické rozpätie a často úzko súvisí so šetrením elektrickej energie. Voda je významná strategická surovina. Je dosť možné, že popri čiernom zlate sa čoskoro stane práve najdôležitejšou.
Čistá energia ˗ z nevyčerpateľných zdrojov energie pochádza výlučne z prírodných zdrojov Zeme. Ide o slnečné žiarenie, vietor, vodu, geotermálne teplo a biomasu. Ak sa správne využívajú, nikdy sa nevyčerpajú a nespôsobujú nebezpečné zmeny klímy.
Rozumné vykurovanie ˗ pri rozhodovaní sa o najvhodnejšom spôsobe vykurovania, pri stavbe či prestavbe domu je efektívne nechať si vypracovať energetický audit.
Environmentálna osveta ˗ je usmerňovanie hodnotovej orientácie ľudí, viesť ich k tvorivému mysleniu a k racionálnemu vplývaniu na životné prostredie vo všetkých oblastiach spoločenského života.
Autor: (tom), Foto: ilustračné a archív