Väčšina klimatológov v Európskej únii tvrdí, že spaľovanie fosílnych palív, odlesňovanie a chov hospodárskych zvierat čoraz viac ovplyvňujú klímu a teplotu Zeme. Tieto činnosti pridávajú obrovské množstvo skleníkových plynov k tým, ktoré sa prirodzene vyskytujú v atmosfére, čím sa zvyšuje ich účinok na globálne otepľovanie.
Vedecké názory na príčiny otepľovanie našej planéty sa rôznia
Niektorí vedci majú na príčiny otepľovania našej planéty iný názor. Podľa nich modely všeobecnej cirkulácie klímy, na ktorých je v súčasnosti založená medzinárodná politika, neslúžia svojmu účelu.
Preto má byť nerozvážne obhajovať vyhadzovanie biliónov dolárov na základe výsledkov takýchto nevyvinutých modelov. Súčasné klimatické politiky nezmyselne a tvrdo podkopávajú ekonomický systém, riskujú životy ľudí v krajinách bez prístupu k cenovo dostupnej a spoľahlivej elektrickej energii.
Akú úlohu zohráva CO2 v otepľovaní planéty? Je všeobecne známe, že klíma na planéte Zem sa periodicky mení, ochladzuje a otepľuje. Hlbinné vrty smerom k zemskému jadru ukázali, že ako prvý bol vždy nárast teploty a až následne (o niekoľko desiatok rokov neskôr), prišiel nárast CO2 a metánu v atmosfére.
Nedávna štúdia, ktorá skúmala vzťah teploty a CO2 v atmosfére za obdobie 1980 – 2019, poukazuje na kauzalitu zmeny teploty a následnej zmeny koncentrácie CO2 v časovom horizonte približne 6 mesiacov https://www.mdpi.com/2413-4155/2/4/83.
Existuje určitá korelácia medzi pôsobením Slnka, teplotou na Zemi, ale tiež seizmickou a sopečnou aktivitou, čo má ďalší silný vplyv na zmenu klímy. A čo keď sa povrch zeme s ovzduším zohrieva v dôsledku uvoľňovania a prenikania horúcej tekutej magmy na povrch zo zemského jadra?
Vybuchujúce sopky na Islande
Dňa 16. marca na polostrove Reykjanes začala v poradí už štvrtá erupcia od decembra 2023. Island je jedna z najvýznamnejších geodynamických oblastí vo svete. Má 33 aktívnych sopečných systémov a nachádza sa na takzvanom stredoatlantickom hrebeni, ktorý je hranicou medzi dvoma najväčšími tektonickými doskami na našej planéte.
Ide opäť o efuzívny výbuch, čiže láva vyteká z puklín a postupuje pomaly. Našťastie všetci ohrození obyvatelia boli evakuovaní a aktuálne sa pracuje na aktívnej pomoci obyvateľom v postihnutom Grindavíku. Poverená realitná spoločnosť Þórkatla odkupuje od obyvateľov Grindavíku nehnuteľnosti, čím na seba preberá zodpovednosť aj za súvisiaci hypotekárny dlh. Vláda Islandu prostredníctvom zákona z februára 2024 takto umožňuje obyvateľom Grindavíku zaobstarať si nové bývanie na inom, bezpečnom mieste.
Čím sú súčasné erupcie na polostrove Reykjanes výnimočné?
Na Islande vybuchne sopka v priemere každých päť rokov. Od roku 2021 sa však frekvencia blíži skôr ku každým 12 mesiacom! Oblasť, všeobecne známa ako Fagradalsfjall, vzdialená približne 35 km od hlavného mesta Reykjavík sa aktivovala po sérii zemetrasení na polostrove Reykjanes. Tento región sa v roku 2021 prebudil po 800 rokoch prvou erupciou sopky Fagradalsfjall.
Nedávna štúdia islandskej sopky Fagradalsfjall, ktorá vybuchla v marci 2021, ukázala, že počas jej erupcie sa do komory sopky dostala magma z hlbokých zón plášťového chochola. Ide o ten istý chochol, ktorý zohrieva ľadovce Grónska zospodu. Hlboká magma z tohto chochola začína veľmi rýchlo stúpať vyššie, čo dokazuje chemická analýza zloženia lávy uvoľnenej pri erupcii. Podľa výsledkov štúdie bola rýchlosť zmeny kľúčového chemického zloženia lávy na sopke Fagradalsfjall v roku 2021 viac ako tisíckrát rýchlejšia ako pri iných erupciách.
Na začiatku erupcie v r. 2021 mala magma štandardné zloženie, ale v priebehu niekoľkých týždňov, počas trvania výbuchu, postupne v magme pribúdali rozpustené plyny a vzácne prvky, čo hovorí o tom, že sa počas výbuchu sopky komora aktívne napĺňala z väčších hĺbok. Magma teda musela v priebehu niekoľkých dní vystúpiť zo zemského plášťa do zemskej kôry. Je to neobvyklé, pretože zvyčajne sa magma hromadí v rezervoári, než vybuchne. Táto skutočnosť môže poukazovať na to, že sa zvyšuje tlak a aktivita plášťového chocholu pod Islandom.
Ešte jedným príkladom anomálneho nárastu magmy bola erupcia sopky Cumbre Vieja na ostrove La Palma v septembri 2021. Vulkanológovia vyhodnotili vytekajúcu magmu ako nezvyčajne tekutú, najtekutejšiu zo všetkých erupcií čadiča v histórii, na základe čoho sa predpokladá, že musela vystúpiť z veľkých hĺbok. Podobné zmenené zloženie čerstvej magmy bolo zaznamenané aj pri erupcii sopky Hunga Tonga-Hunga Ha’apai v súostroví Tonga.
Ďalším príkladom nezvyčajne rýchlo postupujúcej magmy je podmorská sopka neďaleko ostrova Mayotte pri Madagaskare, ktorej magmatický kanál sa vytvoril v priebehu jedného roka. To je naozaj veľmi rýchlo, pretože obvykle tento jav trvá desiatky až stovky rokov.
V poslednej dobe môžeme pozorovať rapídny nárast zemetrasení, ako aj nárast vulkanickej činnosti, čo je jedným z mnohých dôsledkov cyklickej klimatickej zmeny. Vyžaduje si to multidisciplinárne bádanie vedeckej komunity.
Na vytvorenie takejto celosvetovej odbornej skupiny apeluje aj projekt Tvorivá spoločnosť. Viac informácií o tejto iniciatíve nájdete na nasledovnom odkaze: https://creativesociety.com/sk/scientific_community.
Zdroj: Miroslava Valachová a vedecká komunita TS, Foto: ilustračné