K významným banskobystrickým rodákom rozhodne patrí Gustáv Kazimír Zechenter Laskomerský – mnohovrstevný, činorodý vzdelanec a zanietený predstaviteľ slovenského národného života. 4. marca 2024 sme zaregistrovali 200. výročie jeho narodenia a je škoda, že si to kultúrna verejnosť nepripomenula výraznejším spôsobom.

Gustáv Kazimír Zechenter Laskomerský

(* 4. marec 1824 v Banskej Bystrici – † 20. august 1908 v Kremnici)

Radi na tomto mieste uvádzame, že nezabudol Miestny odbor Matice slovenskej v spolupráci s ústredným vedením. V pondelok 18. marca 2024 usporiadal prezentáciu jeho života a diela, ktorú starostlivo pripravila Anita Murgašová. S prítomným podpredsedom MS Marekom Hanuškom účastníci stretnutia následne prešli uctiť si jeho pamiatku do centra mesta, kde je v podchode z námestia do Národnej ulice umiestnená pamätná tabuľa, upozorňujúca na túto nesporne zaujímavú osobnosť.

Matica slovenská pri pamätnej tabuli Zechentera Laskomerského

Gustáv Kazimír Zechenter Laskomerský sa narodil 4. marca 1824 ako najmladšie dieťa v rodine banského úradníka, ktorý sa r. 1829 stal správcom huty v Ponickej Hute. Tam Gustáv chodil do ľudovej školy, ale po návrate rodiny do Banskej Bystrice študoval na tunajšom katolíckom gymnáziu (1832 – 1840). V štúdiu pokračoval na akadémii vo Vacove a na filozofickej fakulte v Budapešti, kde v roku 1842 prestúpil na medicínu, ktorú následne dokončil vo Viedni (1850).

Svoje povolanie vykonával najskôr v Banskej Bystrici (1850 – 1853) ako stoličný lekár, pokračoval 15 rokov v pozícii bansko-lesného lekára, od roku 1868 až do smrti (20. 8. 1908) pracoval a žil v Kremnici. Zomrel ako 84 ročný, pochovaný je na tamojšom cintoríne. Navonok priama cesta v profesii lekára má svoje špecifiká, ešte v Banskej Bystrici sa školil v špecializácii očného lekárstva (v čom by bol rád pokračoval), ale následné pozície v bansko-lesníckom prostredí mu vyniesli povesť špecialistu na pracovné lekárstvo.

Zechenter Laskomerský s manželkou

Výpočet aktivít Zechentera Laskomerského týmto nekončí. Treba uviesť, že bol v čase štúrovského hnutia popredný činiteľ národného emancipačného hnutia. Ešte ako študent vo Viedni sa zúčastnil revolučných pohybov v rokoch 1848/49 ako člen akademickej gardy, v memorandových a matičných rokoch tiež zohral významnú úlohu, bol spoluzakladateľom a členom výboru Matice slovenskej, spoluorganizátor Muzeálnej slovenskej spoločnosti, stúpenec česko-slovenskej vzájomnosti (osobitnú úlohu v tom zohralo jeho priateľstvo s Boženou Němcovou).

Bol aj literárne nadaný, presadil sa najmä v próze, ktorej nechýbal jeho povestný humor,   svojou tvorbou sa zaraďuje do obdobia medzi romantizmom a realizmom. Začínal písaním satirických článkov pre periodiká, vo svojich dielach využíva slovnú i situačnú komiku, ale neochudobňuje ich ani o dej. Do mnohých diel vkladá i vlastné príbehy a skúsenosti z rozličných období svojho života, takže sa stávajú čiastočne autobiografickými.

Zechenter Laskomerský v hornom rade v strede 1860

Vo svojich cestopisných dielach sa venuje nielen svojim zážitkom, skúsenostiam a príhodám, ale tiež výkladu o umeleckých pamiatkach a prehľadu dejín jednotlivých miest. No jeho najvýznamnejším literárnym dielom je Vlastný životopis, ktorý vyšiel naposledy r. 1956 pod názvom Päťdesiat rokov slovenského života.

Jedinečne zachytil nielen svoje osobné zážitky a udalosti, ale aj celonárodný pohyb prostredníctvom kontaktov s jeho hýbateľmi (Ján Kollár, Štefan Moyses, Ľudovít Štúr, Janko Francisci, Ján Chalupka, Samo Chalupka a mnohí ďalší). Poskytol tak detailný obraz  slovenského spoločenského a politického života v druhej polovici 19. storočia.

Tým výpočet Zechenterových aktivít zďaleka nekončí – zaujímal sa o geológiu, mineralógiu, kryštalografiu, speleológiu a botaniku. Výsledky svojich výskumov a pozorovaní, ako aj odborno-popularizačné príspevky a vedecké štúdie z rozličných odborov uverejňoval v domácej i zahraničnej tlači. Udržiaval osobné kontakty a korešpondoval s poprednými prírodovedcami,  od r. 1860 bol členom lekárskej sekcie Bratislavského prírodovedného spolku,  od r. 1867 aj členom korešpondentom Ríšskeho geologického ústavu.

Zechenter mal záľubu aj v maľovaní, ktorú využíval pri ilustrovaní vlastných literárnych diel,  často robieval portréty rodinných príslušníkov a priateľov, kresby, menej olejomaľby zátiší a výjavov zo života majú predovšetkým dokumentárnu hodnotu.

Hrob Zechentera Laskomerského v Kremnici

Po Zechenterovi Laskomerskom zostalo pre súčasníkov najmä jeho literárne dielo, ktorému sa pri jeho výročiach venujú literárni vedci a priaznivci predovšetkým v Brezne a Kremnici.

Ale aj Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici sa má čím pochváliť, pred vyše dvadsiatimi rokmi sa im podarilo získať do zbierkového fondu osobné predmety tohto banskobystrického rodáka – jeho kalamár a cestovnú lekársku taštičku. A tak môžu návštevníkom ponúknuť aspoň drobnú časť, charakterizujúcu jedinečnú osobnosť našej národnej minulosti.

Pamätná tabuľa Zechentera Laskomerského v Banskej Bystrici