Historik Vladimír Sklenka odkrýva neznáme stránky našej histórie, o ktorých sa doposiaľ nepísalo alebo ustúpili do úzadia. To sa týka aj pamätného roku 1968, kedy sa politické a spoločenské uvoľnenie pomerov v Československu neprejavovalo iba v Prahe či Bratislave, ale študenti vyšli už na jar do ulíc aj v Banskej Bystrici.

Študenti v Banskej Bystrici protestovali už v marci 1968

Veľká študentská manifestácia začala už 21. marca 1968 v Banskej Bystrici na sídlisku Fončorda pred bytom obľúbeného a vysoko vzdelaného dekana Júliusa Albertyho (* 1925 Vyšná Pokoradz pri Rimavskej Sobote – † 2019 Banská Bystrica). Protestovali študenti Pedagogickej fakulty – budúci učitelia a učiteľky, ktorých viedol  študent Ján Fekete (narodený v roku 1945 v Modrom Kameni).

Boli to väčšinou neskorší  predstavitelia slovenskej inteligencie – ktorí chceli plnoprávne, vzdelané a slobodné Slovensko v rámci Československej republiky. O polnoci z 20. na 21. marca prišli pozdraviť svojho dekana študenti Pedagogickej fakulty a prevolávali na jeho slávu. Manželka dekana im z vďaky, akú úctu prejavili svojmu dekanovi, vyhodila z okna ruže. Toto stretnutie sa skončilo zaspievaním študentskej hymny „Gaudeamus igitur“.

Július Alberty

Banská Bystrica v tej dobe, na rozdiel od Bratislavy, Prahy, Košíc a ďalších veľkých miest nemala vysokoškolskú tradíciu. Iba od roku 1954  pôsobila v Banskej Bystrici Vyššia pedagogická škola a len dňa 1. septembra 1964 bola založená Pedagogická fakulta. Napriek tomu banskobystrickí študenti sa minimálne vyrovnali svojim študentom z Prahy a Bratislavy, ak ich aj nepredbehli svojimi občianskymi požiadavkami.

Zaznela tu ako hlavná požiadavka na akademickú študentskú slobodu a zákaz prístupu polície na akademickú pôdu. Historik a pedagóg Július Alberty bol spoluzakladateľom tejto vysokoškolskej fakulty a stal sa jej prvým dekanom.

Len Banská Bystrica, na rozdiel od Bratislavy a Košíc, bola po roku 1945 hlavným symbolom Slovenska v rámci Československej republiky – bolo to centrum Slovenského národného povstania. Staval sa tu Pamätník SNP malo to byť vzorové mesto vtedajšej moci ako povstalecké mesto.

Hlavný predstaviteľ banskobystrických študentov v roku 1968 Ján Fekete

V roku 1968 po marcovej demonštrácii nasledovali ďalšie aktivity pri oslavách oslobodenia Banskej Bystrice 23. marca Červenou armádou i na oslavách 1. mája. V auguste po obsadení Československej republiky okupantskými vojskami sa nebáli vystúpiť proti – vydávali aj študentský časopis namierený proti okupantom.

Dňa 28. októbra si v okupovanom Československu slávnostne na námestí pripomenuli 50. – výročie vzniku Československej republiky z 28. októbra 1918. Rovnako po nešťastnom samoupálení študenta Jána Palacha na protest proti okupantom 16. januára 1969 v Prahe a jeho následnej smrti 19. januára – banskobystrických študentov táto udalosť vyburcovala k ďalším aktivitám za slobodné Slovensko v rámci Československej republiky.

Protest v Banskej Bystrici

Spoločenská situácia v Československej socialistickej republike v rokoch 1967 – 1969

Veľká študentská manifestácia sa konala v období, kedy v socialistickom Československu prebiehalo celkové spoločenské, politické uvoľnenie v rokoch 1967/1968. Obdobie sa nazývalo Pražskou jarou, ktoré skončilo v auguste 1968 príchodom okupačných vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa.

Prezidentom Československa bol od roku 1957 do 22. marca 1968 Antonín Novotný – kedy z funkcie odstúpil. Ako prezident zhodou okolností skončil deň po študentskej demonštrácii v Banskej Bystrici. Dňa 23. marca v sobotu sa v Banskej Bystrici konali aj oslavy oslobodenia mesta.

Dňa 30. marca 1968 Národné zhromaždenie na Pražskom hrade zvolilo za prezidenta Československej republiky Ludvíka Svobodu. V auguste 1968 československou spoločnosťou otriasol vpád okupantských spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy (okrem Rumunska, ktoré sa odmietlo zúčastniť).

Jozef Teplan

Študentská demonštrácia 21. marca 1968 – slovenský dvojkríž, portrét Štefánika, preškrtnutá fotografia prezidenta Novotného

Študentská demonštrácia dosiahla veľké rozmery – niekoľko stoviek protestujúcich. Študenti niesli na čele portrét gen. Milana Rastislava Štefánika, boli vyzdobení slovenskými znakmi s dvojkrížom (v tej dobe bol socialistickým symbolom Slovenska na štátnom znaku vymyslený a nehistorický oheň pod Kriváňom na hrudi českého leva).

Hlavným veľkým transparentom s nápisom: „Dajte nám akademickú slobodu“ či preškrtnutou fotografiou prezidenta Novotného s otázkou „Kedy sa ospravedlníte Slovenskému národu?“, nechýbal transparent o vyrovnaní Slovenska s Čechmi s nápisom „Čechy : Slovensko 1:1“, ale aj medzinárodné témy za ukončenie vojny vo Vietname.

Protest na banskobystrickom Námestí SNP

Hlavným predstaviteľom študentov sa stal študent Ján Fekete z mesta Modrý Kameň (pri Veľkom Krtíši) – neskorší primátor najmenšieho mesta na Slovensku a  významný slovenský spisovateľ – po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 aj poslanec Národnej rady SR.

Demonštrácia išla k budove Krajského výboru Komunistickej strany (súčasná budova  Mestského úradu) pokračovala námestím, Dolnou ulicou, ulicou Janka Kráľa až na nádvorie Pedagogickej fakulty pri Mestskom parku (súčasná budova Ekonomickej fakulty UMB medzi Mestským parkom a amfiteátrom), kde sa prítomným prihovoril z provizórnej tribúny dekan Július Alberty.

Július Alberty na UMB

Na dekanáte prijal deputáciu dekan Július Alberty, ktorá mu odovzdala požiadavky :

1. Podporovať snahy o navrátenie akademickej slobody;
2. Zakázať zasahovanie orgánov ministerstva vnútra na akademickej pôde;
3. Rešpektovať požiadavky študentských orgánov;
4. Počas semestra neubytúvať v internátoch cudzie osoby a umožniť študentom ubytovanie aj počas prázdnin;
5. O problémoch v internátoch má rozhodovať len internátna rada.

Atmosféru tejto udalosti z 21. marca unikátnymi fotografiami zachytil vtedajší fotograf a zoológ Stredoslovenského múzea Jozef Teplan. Časť originálnych fotografií sa nachádza v zbierke Ing. Ivana Trenčana a bude vypublikovaná v pripravovanej veľkej  monografii  Banská Bystrica – Fončorda.

Foto: Jozef Teplan

50. výročie vzniku Československej republiky

Pri príležitosti 50. výročia vzniku Československej republiky 28. októbra 1968 študenti Pedagogickej fakulty  usporiadali na námestí v Banskej Bystrici slávnostný fakľový sprievod.

Okupácia Československa v auguste roku 1968

Po obsadení Československa okupačnými vojskami v auguste 1968 Ján Fekete redigoval v študentskom domove protisovietsky orientovaný časopis ADAP.

Smrť Jána Palacha v Prahe v januári 1969

V januári 1969 sa v na protest upálil v Prahe Ján Palach. Banskobystrickí študenti urobili katafalk a v sprievode ho niesli na banskobystrické námestie a striedali sa pri ňom ako čestná stráž.

Ján Fekete      

Ukončenie na záver – ako sa snažili rozbiť slovenskú vzdelanú inteligenciu po roku 1968

Július Alberty sa stal prvým vysokoškolsky vzdelaným občanom svojho rodiska – Vyšnej Pokoradze.  Po auguste 1968 musel opustiť všetky svoje profesionálne pozície ako historik, bol prenasledovaný aj s rodinou, nemohol publikovať a v roku 1973 musel nakoniec odísť z Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici – ponúkli mu ako vysoko vzdelanému historikovi miesta vo Výkupnom poľnohospodárskom podniku alebo v národnom podniku Ovocie – zelenina, ktoré neprijal!

V roku 1990 bol rehabilitovaný a pozvali ho na Katedru histórie Pedagogickej fakulty. O rok na to získal profesorský dekrét a v Československu bol jediným profesorom didaktiky dejepisu. Mohol ďalej vychovávať už ako profesor ďalších svojich študentov – vrátane mňa.

Július Alberty s Vladimírom Hiadlovským

Ján Fekete sa narodil v rodine tesára. Za vystúpenie na verejnom zhromaždení na banskobystrickom námestí, kde rečnil o spravodlivosti i krivde, o ponížení a vzopätí, o vlasti i vzájomnosti, ho normalizátorská moc umlčala. Svoj literárny talent nemohol uplatňovať ani po skončení štúdia ako redaktor televízie, a tak nasledovala jeho anabáza rôznych povolaní, okrem literárnych a redaktorských.

Napriek tomu sa ako historik a učiteľ dejepisu a slovenského jazyka stal významným slovenským spisovateľom, autorom krátkych próz, poézie, rozprávok pre deti, literatúry faktu a predovšetkým výnimočných sci-fi románov. Jeho knihu sci-fi knihu Safari na Podkovovitých som ešte na konci Základnej školy po roku 1989 dostal za úspešné výsledky a to som ešte netušil kto je Ján Fekete.

Banská Bystrica 1968

Fekete stál za zriadením Múzea bábkarských kultúr a bábok na hrade Modrý Kameň, snažil sa o záchranu a obnovu najväčšej gaštanice na Slovensku v Modrom Kameni. V rokoch 1992 – 93 pôsobil ako primátor mesta Modrý Kameň a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

Osud chcel, že sme sa stretli po roku 2002 priamo v Modrom Kameni a nadviazali priateľstvo. Ale ani ja som netušil do roku 2024 akú významnú úlohu Ján Fekete zohral ako banskobystrický študent v Československu. Dne má 78 rokov a žije vo svojom milovanom mestečku Modrý Kameň.

O týchto významných študentských udalostiach v Banskej Bystrici, ktoré predbehli svoju dobu, sa neinformovala do roku 1989, dokonca ani po roku 1989. Nebol  pravdepodobne natočený ani len krátky dokumentárny film, na internete nenájdete nič k týmto udalostiam.  Spomína sa  Pražská jar, ale Banská Bystrica – kde to začalo o polnoci už 21. marca – žiaľ nie.

Ján Fekete a Vladimír Sklenka