Historik Vladimír Sklenka sa zamyslel nad históriou vianočných sviatkov vo svete i u nás. Symbolom Vianoc po slovensky/slovansky nazývaných aj kračún, hody, trebe, koleda, Božie narodenie… bol vianočný stromček. Slovo Vianoce sa objavuje v nemeckej podobe Weinachten (wiehe – nacht Svätá noc) až v 12. storočí.

História Vianoc a vianočných stromčekov

Zo slovanských jazykov pozná len Čeština a Slovenčina. Slovo Vánoce je doložené v Čechách už na začiatku 14. storočia. Samotná história, ako sa do našich rodín na Slovensko dostal vianočný stromček, je zaujímavá.

Vyzdobený vianočný stromček je u nás jedným z hlavných symbolov Vianoc. Symbolizuje ho väčšinou výzdoba z gúľ, sviečok, anjelikov, perníkov, a na vrchole hviezda. Večer si rodina po štedrovečernej večeri pod ním rozbaľuje darčeky od Ježiška.

Strom bol symbol života a plodnosti už starí Germáni a Slovania si stromy počas zimného slnovratu dávali pred svoje obydlia. Stromy sa v vešali v obydliach na strop aby odháňali zlých duchov. Z roku 1419 pochádza doklad z Nemecka o vyzdobenom vianočnom stromčeku členmi pekárskeho cechu z Freiburgu – stromček zdobili jablká, perníky, ovocie a vlašské orechy.

Na začiatku 17. storočia prebrali od remeselníckych cechov vianočné stromčeky jednotlivé meštianske rodiny. A stromček sa stal symbolom rodinných Vianoc. Vianočný stromček sa v 18. storočí v strednej Európe rozšíril vo vyšších bohatších spoločenských kruhoch – vtedy to bola predovšetkým jedľa ktorá bola veľmi drahá. V 19. storočí pribudli k jedlám, smreky ako vianočné stromčeky.

Katolícka cirkev sa stavala proti používaniu vianočných stromčekov v kostoloch a až neskôr boli povolené. Pápež Ján Pavol II. až v roku 1982 ako prvý pápež nechal na Petrovom námestí v Ríme postaviť prvý vianočný stromček.

Na Slovensku sa vianočný stromček dostával z miest do dedinského prostredia len postupne v 19. storočí na Oravu, Kysuce, Šariš až začiatkom 20. storočia. Buď bol v stojane ale napríklad na Podpoľaní často visel zo stropu. Stromček sa ozdoboval vždy na Štedrý večer, štedrovečerná večera začínala o sedemnástej hodine.

Vianoce s vianočným stromčekom v Banskej Bystrici

Banskobystrický rodák Gustáv Kazimír Laskomerský (1824 – 1908) opisuje, ako vyzerali  jeho slovenské Vianoce v detstve pred skoro vyše 200 rokmi v Banskej Bystrici. Vianočný stromček, hrozienka, mak, koláče boli už v tej dobe súčasťou Vianoc. Samotný vianočný stromček neskôr mesto Banská Bystrica stavalo aj na námestí .

Dňa 20. decembra o piatej hodine večernej slávnostne postavilo mesto vianočný stromček pre verejnosť. Bol ozdobený už v tej dobe elektrickými svetielkami. Strom bol osvietený po tri večery od 20. do 23. decembra 1925 od piatej do siedmej hodiny večer.

Najväčšia zima v Banskej Bystrici na Vianoce bola v roku 1929, kedy teplomer niekoľko týždňov bol mínus 20 až 30 stupňov pod nulou a Hrochotský mlyn zamrzol tak, že bol celý v ľade ako jeden cencúľ.

Zo spomienok Gustáva Zechentera Lakomerského

Slovenský prozaik a publicista Gustáv Zechenter Laskomerský, rodák z Banskej Bystrice na Vianoce spomínal takto:

„Vianoce vzbudzujú u nás zvláštne vznešené a radostné city. Či sa to má pripísať ich sviatočnej povahe či nastávajúcemu návratu slnca a prekonaniu dlhých večerov a či všetkému tomu spolu a ešte snáď i inému dačomu, neznám. Na mládež účinkujú nadovšetko makové opekance, betlehem, požehnaný stromček, prelievanie olova a podobne.

My starší sa tešíme aspoň rozpomienkou na prežité časy, na Luciu, Mikuláša, Krampusa, vianočný stromček, betlehem a všetky ostatné vianočné radosti… My sme boli štyria bratia. Náš otec – pánboh mu daj večnú radosť – katolík tvrdý, zachovával pôsty veľmi prísne.

V Štedrý deň dostali sme ráno po tanieriku špitálskej, to jest zapraženej polievky, a to takej riedkej, že by i najprísnejší teológ s ňou bol mohol krstiť. A to malo do večera vystačiť. Matka ako na postriežke čupela pred pecou, vsádzajúc dnu a vysadzujúc von lopárom koláče.

Zápach, vychádzajúci čeľusťami, znamenite dorážal na naše, priateľskou prívetivosťou mu otvorené nosové dierky. Slúžka tieto teplé a voňavé poklady odnášala do chyže a ukladala ich do veľkej starootcovskej truhly…“

Gustáv Zechenter Laskomerský