Na nedávnom stretnutí združenia primátorov krajských miest  K8 v Banskej Bystrici sa hovorilo aj o zlej ekonomickej situácii samospráv v dôsledku zákonov prijatých bývalými vládami  Igora Matoviča a Eduarda Hegera, ale aj pokračujúcej inflácii. Výpadky príjmov miest a obcí z podielových daní a narastajúce náklady na fungovanie samospráv vrátane zvyšovania cien tepla musia samosprávy riešiť zvyšovaním niektorých miestnych daní.

Rozpočty Banskej Bystrice a Trnavy na rok 2024 budú bez ďalšieho zvyšovania daní

Kým Banská Bystrica a Trnava to urobili ešte na konci minulého roka, ostatné krajské mestá sa chystajú zvýšiť miestne dane teraz.

„Samosprávy sa nachádzajú v zdevastovanej situácii, čo sa týka financií. Vzhľadom na to, že pripraviť vyrovnaný rozpočet je prakticky nemožné, budú všetky krajské mestá, s výnimkou Trnavy a Banskej Bystrice, dane zvyšovať,“

skonštatoval banskobystrický primátor Ján Nosko s tým, že v meste pod Urpínom sa dane zvyšovali minulý rok a mesto pre potrebu zostaviť vyrovnaný rozpočet nedokázalo poskytnúť dotácie pre viaceré oblasti života obyvateľov Banskej Bystrice.

Ján Nosko

Predstavitelia krajských miest na stretnutí K8 upozornili, že nepopulárne opatrenia musia prijímať v dôsledku viacerých legislatívnych opatrení predchádzajúcich  vlád, ktoré majú negatívny vplyv na rozpočty samospráv.

„Opakovane sme počas uplynulého obdobia apelovali a upozorňovali na problémy, ktoré majú samosprávy s dopadmi prijímanej legislatívy. Bohužiaľ naše želania neboli vypočuté,“

dodal Nosko.

Banská Bystrica

Aby banskobystrická samospráva od 1. januára 2023 nevstúpila do rozpočtového provizória, muselo zastupiteľstvo prijať viacero nepopulárnych opatrení, akými bolo zvyšovanie niektorých daní či poplatkov.

Zvýšila sa napríklad daň z nehnuteľnosti pre podnikateľov o 1 euro na m2, obyvateľov sa dotkla daň za byty s nárastom o 0,50 eur na m2. Pri ostatných daniach došlo k nárastu zhruba o 20 percent, čo kopírovalo mieru inflácie od poslednej úpravy miestnych daní v roku 2019. Poplatok za komunálny odpad  sa zvýšil sa zvýšil o takmer 11 eur.

Bola to v danej situácii  jediná cesta, akou mohlo mesto dofinancovať miliónové straty a tým zabezpečiť poskytovanie najdôležitejších vitálnych služieb pre svojich obyvateľov. Poslanci MsZ napokon väčšinou hlasov napokon schválil navrhnuté opatrenia a , a podporilo tak rozpočet mesta na tento rok v objeme 119 miliónov eur. V návrhu rozpočtu na rok 2024 mesto Banská Bystrica neuvažuje s ďalším zvyšovaním daní.

Trnava

Bratislava a ďalšie krajské mestá sú nútené na budúci rok zvýšiť dane

Na druhej strane mesto Bratislava pod vedením primátora Matúša Valla, ktorého dávajú progresívni aktivisti – priaznivci  Diany Javorčíkovej a jej poslaneckého klubu „Bystrica má na viac“ popri permanentnej kritike vedenia mesta pod Urpínom  často za vzor nášmu primátorovi ako sa to má robiť, chce zvýšiť daň z nehnuteľností v priemere o 35 percent a poplatok za odpad o 30 percent.

Oznámil to nedávno primátor hlavného mesta Matúš Vallo spolu s bratislavskými starostami. Tvrdí, že ide o nevyhnutný krok, aby si Bratislava dokázala zachovať základné štandardy údržby a služieb.

Bratislava

„K tomuto nepopulárnemu a ťažkému kroku sme sa so starostami odhodlali, lebo inú cestu na zachovanie služieb a kvality života už nemáme,“ 

skonštatoval bratislavský primátor  Matúš Vallo.

Dôvodom zvyšovania dane z nehnuteľnosti v Bratislave, ku ktorému pristupujú postupne ďalšie samosprávy na Slovensku, je podľa Valla kumulácia troch faktorov – chaotické obmedzovania príjmov predchádzajúcimi vládami, vysoká inflácie a ekonomické prognózy, ktoré predpokladajú nižšie výnosy z hlavného príjmu samospráv, ktorým sú podielové dane z príjmu fyzických osôb.

Matúš Vallo

V prípade Bratislavy by mal byť v roku 2024 oproti daňovej prognóze rezortu financií z februára 2023 nižší o 11 až 16 miliónov eur. Nejde pritom o konečný výpadok.

„Treba jasne povedať, že nikto z nás nemá na výber. Buď budeme poskytovať služby v tej kvalite a kvantite, ako ich poskytujeme teraz, ale musíme sa na tom všetci spolupodieľať, alebo pôjdeme so službami radikálne dole a kvalita života sa zásadne zhorší,“ 

uzatvoril tému primátor Trenčína a prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček.

Richard Rybníček