Na prelome októbra a novembra už tradične smerujú naše kroky k hrobom svojich blízkych, aby sme si uctili ich pamiatku a trochu zaspomínali na spoločné chvíle strávené počas ich života. Ešte pred Pamiatkou všetkých svätých a Dušičkami sme mohli trochu veselšie osláviť Halloween, ktorý sa udomácnil aj na Slovensku.

Halloween 

Je sviatok, ktorý sa zvyčajne slávi večer 31. októbra. V dnešnej dobe ho predstavujú najmä deti oblečené v kostýmoch, ktoré navštevujú susedov a pýtajú sladkosti. Oslavuje sa hlavne v západnom svete, najmä v USA, Portoriku, Írsku, Spojenom kráľovstve,  Kanade v Austrálii a na Novom Zélande.

Halloween je pôvodné pomenovanie predvečera významného sviatku Samhain, ktorý oslavovalo keltské obyvateľstvo Britských ostrovov. Zostal významným sviatkom aj po prieniku kresťanstva na toto územie.

Duchovenstvo malo záujem, aby sa pôvodne pohanský sviatok, kde sa slávili rôzne nadzemské sily, ktoré mali počas tohto sviatku možnosť pôsobiť vo svete ľudí zmenil na oslavu sviatku Všetkých svätých, kde by sa oslavovali všetci známi aj neznámi svätci kresťanskej cirkvi.

Tradičnými znakmi Halloweenu v súčasnosti, ktorý sa udomácnil aj na Slovensku, sú špeciálne vyrezané tekvice, vo vnútri ktorých je sviečka, ale aj  čarodejnice, duchovia, netopiere, čierne mačky, metly, oheň, príšery, kostlivci a pod. Z farieb prevláda  červená, žltá, oranžová a čierna.

Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých (Dušičky)

Na 1. novembra pripadá Sviatok všetkých svätých. Spomienka na všetkých blízkych zosnulých, Pamiatku všetkých verných zosnulých, Sviatok zosnulých, Pamiatku zosnulých alebo ľudovo Dušičky (lat. In Commemoration omnium fidelium defunctorum) slávime  2. novembra. V rímskokatolíckej cirkvi je to deň liturgického roka, v ktorom sa modlíme za zomrelých.

Pamiatka zosnulých sa slávi od 10. storočia. V krajinách s kresťanskou tradíciou je zvykom počas tohto dňa či obdobia navštíviť cintorín a rodinný hrob, rozsvietiť na ňom sviečku a položiť kvety, čo má symbolizovať vieru vo večný život a demonštrovať presvedčenie, že život hrobom nekončí.

V katolíckych kostoloch konajú zádušné omše za mŕtvych. Rituálne obrady konané počas tohto dňa sú známe u viacerých náboženstiev sveta, ale zádušné omše sú charakteristické len pre katolícku cirkev. Tento deň sa u katolíkov považuje za deň spomienky na tých, ktorí ešte nedosiahli blaženosť alebo sú vo fáze očisťovania a prípravy prechodu z očistca do neba.

Cirkev už po stáročia spája s touto slávnosťou nádej na vzkriesenie. Je to deň radosti a nie strachu. Po vzkriesení Krista sa nachádzame na ceste do večného mesta, kde nás očakáva blaženosť všetkých tých, ktorí boli Pánom oslávení. To má byť zmyslom Slávnosti všetkých svätých.

Začiatkom 20. storočia sa hlavne vo vidieckom prostredí rozšírila tradícia pálenia sviečok. Vence a kvetinová výzdoba pribudli až oveľa neskôr. Na Slovensku  sa začali dodržiavať aj určité rituály, napríklad na Orave a Liptove nechávali cez noc z 1. na 2. novembra na stole časť večere, pridali i chlieb a maslo, zámožnejší aj  pálenku ako jedlo  pre „dušičky“. Niektorí položili na stôl i nôž, aby si duše mohli z pečiva odkrojiť.

Tradovalo sa, že ak by v túto noc zomrelí na stole nič nenašli, celý rok by plakali od hladu. Ďalším zvykom bolo rozdávanie jedla chudobným s prosbou o ich modlitby za pokoj duše.  Najčastejšie sa rozdával čerstvo upečený chlieb alebo menšie bochníčky tzv. duše alebo dušičky.

Ďalšou tradíciou bolo pečenie tradičného pečiva – žemlí v tvare hnátov, položených do tvaru kríža, ktoré sa zvykli nazývať aj ako „kosti svätých“.

Prežime tohtoročné Sviatky všetkých svätých a Dušičky v pokoji a úcte k našim blízkym mŕtvym, ale i k živým. Môžeme sa zároveň nadchnúť čarovnou krásou hrobových svetielok z banskobystrických cintorínov alebo iných miest posledného odpočinku našich najbližších alebo si zapáliť sviečku doma a spomínať na nich vo svojich mysliach a srdciach, odkiaľ nikdy nevymiznú…