Slovensko patrí medzi krajiny s najbohatším výskytom minerálnych prameňov a termálnych vôd. Na našom území sa ich nachádza vyše 1 200 známych. Ich potenciál a prírodné bohatstvo ale dostatočne nevyužívame. Aj takéto posolstvá odzneli na konferencii Vízia slovenského kúpeľníctva, ktorá sa konala  v Kúpeľoch Sliač.

Vízia slovenského kúpeľníctva

Konferenciu otvoril riaditeľ Kúpeľov Sliač Martin Beňuch slovami:

„Kúpele Sliač sú výkladnou skriňou kúpeľníctva, toho ako k nim štát pristupoval kedysi a dnes. Sme tu preto, aby sme boli partneri a pozdvihli sektor, pretože celá krajina má potenciál a chceme upozorniť na všetkých, aby sme pri priemyselných parkoch budovali aj kúpeľné parky.“

Martin Beňuch prvý sprava

Podporu v riešení tejto problematiky vyjadril aj predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter:

„V Banskobystrickom samosprávnom kraji máme najviac kúpeľných zariadení, ktoré sú vybudované na základe využívania liečivej prírodnej vody. Je to pre náš kraj dôležitý segment, a preto som rád, že o kúpeľníctve hovoríme práve v Kúpeľoch Sliač. Túto diskusiu vnímam ako veľmi potrebnú, aby sme o 20 rokov nespomínali na tento potenciál ako na niečo také vzdialené ako na Fuggerovu éru. Akurát teda na rozdiel od neho premárnenú.“

Ondrej Lunter

Potenciál pre zdravotníctvo aj cestovný ruch

Slovenské kúpele majú dlhú tradíciu. Liečiť sa k nám chodia domáci aj zahraniční klienti a podľa doteraz zverejnených čísel sa návštevnosť ale stále nedostala na úroveň spred pandémie. Hoci rastie. Problém je však v praktickej dostupnosti. Asociácia slovenských kúpeľov hovorí, že rehabilitačná liečba je v kríze. Mnohé kúpele dnes musia vyberať dodatočné poplatky, pretože od štátu nemajú dostatok financií.

„Potrebujeme venovať pozornosť nielen akútnej, ale aj následnej liečbe. My dnes riešime len tie časti zdravotnej starostlivosti, kde musíme zachraňovať životy, ale neriešime, čo je potom,“

odkázala šéfka Asociácie slovenských kúpeľov Janka Zálešáková tieňovým ministrom zdravotníctva kandidujúcim v predčasných parlamentných voľbách.

Janka Zálešáková prvá sprava

Práve stavu slovenského kúpeľníctva a mieste v zdravotníctve aj cestovnom ruchu sa venovali odborníci vo workshope aj politici v predvolebnom diskusnom paneli.

V rámci diskusie tiež odznelo, že do slovenských kúpeľov prichádza veľa zahraničných klientov. Tým, ktorí sú z Európskej únie dokonca pobyt preplatí ich zdravotná poisťovňa. Nestrávia tu však pár dní ako na dovolenke, ale aj tri týždne.

Nielen telo, ale aj duša

Existuje viacero odborných štúdií a výskumov, ktoré dokazujú, že kúpele majú blahodárny vplyv aj na liečbu duševných chorôb, ktoré sú momentálne na vzostupe.

„Psychiatrická starostlivosť na Slovensku je v niektorých aspektoch v kolapse. Pacientov pribúda, na druhej strane klesá počet poskytovateľov. Jeden psychiater by mal byť na 8-12 tisíc obyvateľov a teraz máme jedného na 18 tisíc,“

uviedol šéf Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Michal Patarák.

Michal Patarák medzi diskutujúcimi odborníčkami

Dáta pritom dokazujú, že aj krátky pobyt v kúpeľoch má preukázaný efekt. Pozitívne skúsenosti majú napríklad v Nimnici. Riaditeľka tamojších kúpeľov Silvia Pavlíková vysvetlila, že pri postcovidových pacientoch začali merať úrovne depresie a úzkosti a zamerali sa na ich liečbu.

„Namerali sme vysoké hodnoty pri ktorých býva odporúčaná už psychiatrická konzultácia. Využili sme základné psychologické intervencie, klientov učili relaxácii a poskytli im psychologické poradenstvo. Pri odchode už boli v stave, že psychiatrická konzultácia by nebola nutná,“

doplnila klinická psychologička z Nimnice Martina Šadláková.  Práve kúpele by tak vedeli pomôcť odľahčiť nápor na psychiatrické ambulancie.

Bariéry však vytvárajú aj peniaze – pacienti s duševnými poruchami majú dnes nárok na zdravotnú starostlivosť v kúpeľoch, ostatné služby ako ubytovanie, či stravu si však s výnimkou jednej diagnózy musia hradiť sami.

„Dnes prichádzajú pacienti s duševnými poruchami v nízkych počtoch, je to možno stovka. Pritom v minulosti, keď boli aj tieto ochorenia zaradené ako plne hradená kúpeľná starostlivosť tak to bolo ročne okolo 3 800 pacientov,“

povedala štatistiku pani Zálešáková. Patarák ju doplnil, že s touto témou sa už v minulosti obrátili na ministerstvo zdravotníctva, zatiaľ však bez odpovede.

Podujatie si dalo za cieľ dostať kúpeľníctvo a jeho potenciál nielen pred voľbami do pozornosti politikov, aj širokej verejnosti. Záznam z diskusií si môžete pozrieť na videu: