V novembri 1577 zjavila sa na oblohe veľká kométa, ktorá nahnala veľa strachu obyvateľom stredoslovenských banských miest. Situácia v Uhorsku sa každým rokom horšila. Turecké vojská dobyli postupne všetky hrady v Honte a Novohrade a cesta k bohatým banským, zväčša neohradeným mestám, bola voľná. Od tých čias uplynulo 426 rokov.

Znepokojení banskoštiavnickí radní páni sa preto hneď obrátili s otázkou na známeho odborníka, astrológa Jakuba Pribicera. Tento rodák z Novisohlia sa krátko predtým vrátil zo štúdií v Nemecku a pôsobil ako učiteľ na mestskej latinskej škole. Hvezdárskym vedám a umeniam sa venoval už dlhší čas. Problematiku výskytu komét dobre poznal, a tak prijal ponuku. V krátkom čase spracoval pojednanie o tom, čo novoobjavená kométa prinesie obyvateľom karpatskej oblasti. Tak vznikol najstarší banskobystrický spis „Tractatus de Cometa, gui sub finem anni a nato Christo 1577…“, ktorý vytlačila v roku 1578 v Novisohliu tlačiareň Krištofa Škultétyho, rodáka z Dolnej Lehoty. Má celkove 28 strán a k spisu je pridaný aj odporúčací list od cisárskeho hvezdára Pavla Fabricia, doktora lekárstva. Vo vytlačenom materiáli sa nachádzajú aj dve renesančné básne, obe na oslavu slávneho astrológa. Ich autormi sú štiavniský fyzikus a lekár Bartolomej Chryseus a majster Ján Leuchamer. Ide o najstaršiu písomnú pamiatku svetského významu na území Slovenska.

O tvorcovi Traktáru, Jakubovi Pribicerovi, vieme iba málo. Bol najstarším synom mestského senátora Sebastiana Pribicera. Keďže rodina postupne schudobnela, získal otec pre nadaného syna finančné prostriedky od mesta. Potvrdzuje to list z 13. 3. 1578, v ktorom Jakub Pribicer odmietol ponuku školskej mestskej rady z Kremnice na miesto rektora z dôvodu, že ho rodné mesto vydržiavalo na štúdiách v Nemecku. Býval na námestí v dome, ktorý má v súšastnosti číslo 11, kde býval aj rektor mestskej latinskej školy Mgr. Pavel Halvepapius. Bol ženatý, manželka Tomáša Szüszmunda. V roku 1581 pôsobil už pribicer v Košiciach, o čom svedčí zachovaná korešpondencia. Podľa novších prameňov tam aj v decembri 1582 zomrel.

Traktát o kométe sa nezachoval ani v archíve mesta. Úsilím členov astronomického krúžku pri vtedajšom Dome osvety v Banskej Bystrici bol jediný exemplár objavený v roku 1958 v Lipsku a do vlastníctva banskobystrickej hvezdárne, mestského archívu a Matice slovenskej sa dostali iba jeho fotokópie. Pri príležitosti 400. výročia vytlačenia „Traktátu“ bolo vydané jeho miniatúrne faksimile.

Jediná zmienka o jeho existencií sa zachovala v Kapitole „Dejiny kníhtlačiarstva v našom meste“ z roku 1901 od Emila Jurkovicha, na ktorú upozornil člen AK, mestský archivár, Ján Kassa. V roku 1944 spomenula Pribicerov Traktát vo svojich dejinách astronómie aj Američanka D. C. Hellmanová.

Z príležitosti 400. výročia vytlačenia „Traktátu o kométe“ v roku 1978, vyvinulo riaditeľstvo banskobystrickej hvezdárne snahu pomenovať po Pribicerovi objekt hvezdárne na Vatrovke a odhaliť významnému rodákovi pamätnú tabuľu na Námestí SNP č. 11. Návrhy boli politickými aj štátnymi orgánmi zamietnuté.
V roku 1998 vydalo Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici knižku o Pribicerovi a jeho traktáte pod názvom „Hvezdár z medeného mesta“, od Igora Chromeka, bývalého riaditeľa Krajskej hvezdárne. V neveľkom diele literatúry faktu so životom vzdelancov v renesančnej Bystrici, ako aj s obsahom najstaršej knihy, ktorá vyšla na území Slovenska. Knižku si možno zakúpiť v Literárnom a hudobnom múzeu.

Viac z histórie Banskej Bystrice a okolia sa dozviete na webstránke Banskobystrickej revue pre popularizovanie vedy, umenia a cestovného ruchu.