V utorok sa uskutočnilo stretnutie zástupcov samospráv s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Jedným z hlavných bodov rokovania bolo vyplatenie 108 miliónov eur obciam, mestám a samosprávnym krajom, ktoré sľúbila samosprávam ešte Hegerova vláda ako čiastočnú kompenzáciu nárastu cien a zahrnula ich aj do štátneho rozpočtu na rok 2023, ibaže úradnícka vláda Ľudovíta Ódora na to vraj nemá finančné zdroje.
Tieto financie však mestá a obce spolu so samosprávnymi krajmi už zahrnuli do svojich rozpočtov, takže im teraz chýbajú. Poverený premiér Ódor sa minulý týždeň vyjadril, že ochota vlády pomôcť samosprávam s kompenzáciami vysokých cien energií naďalej platí, ale štátny rozpočet nedisponuje takými finančnými zdrojmi, aby požadované kompenzácie mohli byť vyplatené. Parlamentom schválené zmeny rôznych zákonov podľa neho spôsobili výpadok rozpočtových príjmov štátu, preto potrebuje vláda čas do 15. augusta, aby sa mohla reálne zhodnotiť finančná situácia štátu.
Predstavitelia samospráv zastupujúci ZMOS a SK8 sa obrátili na prezidentku potom, čo poverený premiér Ódor nečakane zrušil plánované spoločné rokovanie 13. júla. Do prezidentského paláca prišli za ZMOS predseda Jozef Božik a podpredsedníčka Božena Kováčová, ktorá zároveň vedie Komoru obcí, podpredseda Komory miest Martin Chren, predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič a predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter.
Potrebu vyplatenia vládou sľúbených 108 miliónov eur odôvodňujú tým, že ich rozpočty tento rok prišli o značný podiel príjmov z podielových daní zvýšením rodičovského daňového bonusu, výpadky v rozpočtoch spôsobuje vysoká inflácia, pokračujúce zdražovanie tovarov a služieb spolu s energetickou krízou, čo má za následok zvýšenie bežných prevádzkových nákladov samospráv na poskytovanie základných komunálnych služieb svojim obyvateľom.
O tomto probléme by mal v piatok 21. júla rokovať aj slovenský parlament na mimoriadnej schôdzi, ktorú zvolal opozícia. Nevedno však, či sa jej zúčastní dostatočný počet poslancov najmä z radov bývalých koaličných strán.
Zástupcovia samospráv chcú presadiť návrh, aby vláda v skrátenom legislatívnom konaní mohla otvoriť štátny rozpočet a definovať v ňom sľúbené milióny pre obce, mestá a samosprávne kraje. Parlament by následne mohol tieto zmeny schváliť ešte začiatkom septembra. Pred schôdzou NR SR sa samosprávy snažia svoj návrh prerokovať aj s Ódorovou vládou, preto adresovali prezidentke Čaputovej list, v ktorom volajú po stretnutí s vládou, ktorú dočasne menovala.
Predseda BBSK Ondrej Lunter po stretnutí s prezidentkou Čaputovou uviedol:
„Asi 4 milióny eur. Toľko nám chýba v rozpočte Banskobystrického samosprávneho kraja za posledné dva roky pre dramatický nárast cien energií. Táto suma by bola ešte oveľa vyššia, ak by sme okamžite nezačali šetriť a neprijali úsporné opatrenia nielen na úrade, ale aj v našich zriadených organizáciách. Nepreháňam. Tieto peniaze mohli ísť na rozvoj ciest, školskej infraštruktúry a domovov sociálnych služieb. Samosprávy si kvôli vysokým cenám energií a nesystémovým opatreniam vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera siahli na dno a úsporné opatrenia sa už dotýkajú životov bežných ľudí.“
Podľa Luntera samosprávne kraje nemajú na rekonštrukcie ciest, na kapitálové výdavky, na obnovy budov, na nové projekty, ale ani na bežné výdavky. Musia obmedzovať údržbu ciest, odkladať riešenie havarijných situácií v zariadeniach sociálnych služieb a odmietať eurofondové projekty, čím sa navyšuje celkový objem eurofondov, ktoré Slovenská republika nie je schopná vyčerpať.
„Preto verím, že sa tu nehrajú nejaké hry so samosprávami a prísľub, ktorý nám bol daný, bude naplnený. Ďakujem pani prezidentke za okamžitú reakciu, dnešné prijatie a garanciu, že rokovanie samospráv s premiérom Ľudovítom Ódorom na tému kompenzácií sa uskutoční v najbližších dňoch,“
dodal župan Lunter.
Argumentáciu vlády, že je potrebné zohľadniť dopady na štátny rozpočet, samosprávy jednoducho neprijímajú, pretože nikto z vládnych predstaviteľov sa za posledné roky nepýtal samospráv, aký majú opatrenia vlády dopad na rozpočty miest, obcí a samosprávnych krajov.
Nemožno prijať ani uvažovanie, že je to zodpovednosť niekoho iného a nie súčasnej vlády. Úradnícka vláda reprezentuje Slovenskú republiku a kontinuálne preberá na seba záväzky predchádzajúcich vlád.
„Nevyplatenie požadovaných finančných prostriedkov bude mať veľmi negatívny vplyv na plnenie si zákonných samosprávnych funkcii miest a obcí . Veľmi výrazne sa to dotkne hlavne malých obcí. Pani prezidentka nám prisľúbila pomoc a bude iniciovať naše stretnutie s premiérom ešte tento týždeň. Dúfam, že naše rokovania prinesú želaný výsledok pre samosprávy,“
povedala Božena Kováčová, podpredsedníčka ZMOSu, starostka obce Janova Lehota a poslankyňa BBSK za Hlas-SD.
Autor: (tom), Foto: TASR a ilustračné