Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter v utorok adresoval expertom i samotnému ministrovi zdravotníctva verejnú výzvu, v ktorej žiada o zastavenie nepravdivej komunikácie, ktorá rozdeľuje ľudí na tých „za“ a „proti“ reforme nemocníc. Taktiež zosumarizoval poznatky z návštevy štyroch nemocníc v kraji, ktoré majú byť po novom v prvej, najnižšej kategórii.

Župan Ondrej Lunter spolu s poslancami krajského zastupiteľstva a zástupcami dotknutých miest na utorkovom tlačovom brífingu adresoval verejnú výzvu expertom, analytikom, ale aj ministrovi zdravotníctva.

Ondrej Lunter

V nej vyzval ministerstvo zdravotníctva, aby okamžite zastavilo neprijateľnú a nepravdivú komunikáciu, ktorá rozdeľuje ľudí na tých, ktorí sú za reformu a tých, ktorí sú proti reforme.

„V reálnom živote, napríklad tu u nás v regióne, takto otázka nestojí. Je frustrujúce od expertov ministerstva zdravotníctva počúvať, citujem: „politická obec na úrovni primátorov, starostov alebo aj županov s tým nesúhlasí a bojujú proti tej reforme, napriek tomu, že možno tí lekári alebo tí riaditelia, ktorých sa to dotýka, sú s tým uzrozumení a máme veľmi dobrú diskusiu”. Odkazujem vám: hovorte konkrétne, alebo mlčte. Neurážajte paušálne samosprávy, ktoré sa snažia zistiť dopady na dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ktorú ste zatiaľ „nenavnímali“. Politizáciou neprekryjete chyby a problémy, ktoré robíte – a sami najviac škodíte reforme,“

vyhlásil Ondrej Lunter.

Župan Lunter

Rovnako vyzval ministra zdravotníctva, aby osobne garantoval ponechanie takzvaných doplnkových programov v takom celom a plnom rozsahu, ako už dnes de facto fungujú v nemocniciach zaradených do I. kategórie a aby tak urobil najneskôr do 31. marca.

Zároveň bystrický župan vyzval a požiadal všetkých účastníkov verejnej diskusie, aby „sme spoločne tlačili na regulátora sektoru zdravotníctva – Ministerstvo zdravotníctva SR, na vypracovanie komplexnej mapy dostupnosti zdravotnej starostlivosti.“

„Poďme hovoriť o počte ambulancií nie na papieri, ale v reálnom výkone. Prestaňme sa utešovať, že koncepčná práca beží, a poďme sa riadiť tým, čo na jej základe už existuje a zvyšuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Poďme prestať zľahčovať, že nejako treba začať, a vraj sa nezdržiavajme debatou, či bolo skôr vajce alebo sliepka. Tu ide o živých a chorých ľudí. A poďme všetci utlmiť zavádzajúce garde o údajných reformátoroch proti údajným odporcom reforiem,“

povedal župan Lunter.

Andrea Baníková

Spoločne s odborným tímom kraja pre zdravotníctvo, podpredsedom BBSK pre zdravotníctvo Petrom Juhászom a primátormi dotknutých miest navštívil v uplynulých týždňoch štyri nemocnice v kraji, ktoré majú byť po novom zaradené do prvej, najnižšej kategórie. Ide o Nemocnicu s poliklinikou Brezno, Nemocnicu Žiar nad Hronom, Nemocnicu s poliklinikou Revúca a Všeobecnú nemocnicu s poliklinikou Veľký Krtíš.

„Strávili sme hodiny s personálom, získali sme veľké množstvo poznatkov a máme náskok pred expertmi ministerstva zdravotníctva, ktorí mapu nemocníc a ich programov kreslili, ale ktorí, citujem: „v najbližších dvoch mesiacoch navštívia každú tú nemocnicu, aby vraj „navnímali“ tú lokálnu situáciu,“

uviedol Ondrej Lunter s tým, že priamo v nemocniciach stretol odhodlaný personál, ktorý chce robiť svoju prácu.

Peter Juhász

Župan so svojim tímom sa presvedčil priamo na mieste, že ani nemocnice, ani samosprávy, nie sú proti reforme, ale sú proti procesu, ako doteraz prebieha a ako ju manažuje ministerstvo zdravotníctva – po odbornej i po komunikačnej stránke.

„Čo som ale videl a počul, to je odôvodnená neistota, nedostatok informácií, nedostatočná komunikácia, ktorá hraničí až s ignorantstvom,“

dodal predseda BBSK a uviedol aj konkrétne príklady:

• V prípade nemocnice v Brezne ministerstvo zdravotníctva porušilo vlastné kritériá o 45-minútovej dostupnosti pri jej zaradení do I. kategórie, ľudia hromadne podpisujú petíciu proti zaradeniu breznianskej nemocnice do najnižšej kategórie.
• Hoci bola vyhlásená takpovediac „súťaž o doplnkové programy“, ktorá má trvať do konca marca, stále nie sú jasné všetky presné pravidlá pre schválenie doplnkových programov.
• V prípade nemocnice vo Veľkom Krtíši má personál pocit, že ich štát vopred odpísal. V správnej rade nemocnice má ministerstvo troch členov, ktorých záujem o nemocnicu je údajne minimálny.
• Celý proces udeľovania súhlasu s doplnkovými programami považujú nemocnice za netransparentný.
• Prakticky v každej nemocnici jej vedenie uvádzalo, že takzvané spádové nemocnice nestíhajú už dnes. Takže napríklad vo Veľkom Krtíši kladú otázku: „Dnes robíme 1300 operácii ročne – kto to bude robiť namiesto nás?“

Ladislav Kukolík

Všetky nemocnice dôrazne volajú po tom, aby ministerstvo záväzne garantovalo podmienečné schválenie doplnkových programov do 31. marca a aby tento termín už neposúvalo. Kľúčový poznatok nie je nový a samosprávy s nemocnicami o ňom hovoria viac ako rok. Je to previazanosť ústavnej a ambulantnej starostlivosti.

Rozhovory predstaviteľov samospráv v nemocniciach znovu potvrdili, čo zatiaľ ministerstvo a jeho experti nechcú brať do úvahy, že rozbehli reformu nemocníc bez toho, aby zabezpečili revitalizáciu ambulantného sektora.

Podľa Luntera sa reforma robí od konca, v zlom a nebezpečnom poradí:

„A preto dnes znovu varujeme. Celá stavba zdravotnej starostlivosti je strašne vetchá. Ona už dnes stojí viac na dobrom slove ako na nejakom pevnom základe. Ak z nej ministerstvo zdravotníctva vytiahne necitlivo len jednu tehličku, tak sa celá stavba zrúti.“

Vyhlásenie bystrického župana na tlačovom brífingu v budove Úradu BBSK slovom podporili aj krajskí poslanci Andrea Baníková, Peter Juhász, Ladislav Kukolík a Tomáš Abel.

Tomáš Abel