Zverejnenie štúdie o nadúmrtnosti v období pandémie koronavírusu na Slovensku v rokoch 2020-2022 bolo podnetom pre Generálnu prokuratúru SR, aby preverila, či v súvislosti s manažmentom pandémie na Slovensku nedošlo k zlyhaniam, za ktoré by mal niekto niesť trestnú zodpovednosť.
Generálna prokuratúra koná na základe faktov zo štúdie nadúmrtnosti na COVID-19
V stanovisku Generálnej prokuratúry SR sa uvádza:
„Generálna prokuratúra prijala opatrenia na preverenie významných skutočností vyplývajúcich zo štúdie „Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022)“ z decembra 2022, ktorá bola predmetom reportáže odvysielanej v Správach RTVS dňa 6. januára 2023 a to z hľadiska, či v súvislosti s manažmentom pandémie covid-19 nedošlo k takému konaniu alebo opomenutiu konania, ktoré by zakladalo trestnú zodpovednosť.“
Generálny prokurátor Maroš Žilinka
Spoluautorom inkriminovanej štúdie je ekonóm Peter Pažitný. Pôsobí ako lektor metód ekonomického hodnotenia zdravotníckych programov na Fakulte managementu VŠE Praha. Pôsobí na Institutu managementu zdravotnických služeb FM VŠE. Zároveň je konzultantom v sektora zdravotníctva. Spolupracuje s WHO, Svetovou bankou a European Observatory na projekte HSPM (The Health Systems and Policy Monitor).
Podľa štúdie na vysokú nadúmrtnosť počas pandémie koronavírusu mali vplyv rozhodnutia politikov. Vyplýva to zo štúdie poradenskej spoločnosti. Ak by Slovensko zaviedlo opatrenia, ako napríklad Dánsko, podľa štúdie sa mohlo potenciálne zachrániť až 21 000 životov.
Peter Pažitný
Slovensko bolo počas prvej vlny premiantom. Tvrdý lockdown zavedený od takmer prvého dňa pandémie priniesol očakávané výsledky. Druhá a tretia vlna však dopadli katastrofálne, uvádzajú autori štúdie.
Slovensko dosiahlo 70-percentnú nadúmrtnosť oproti predpandemickému obdobiu. Horšie dopadli len dve krajiny – Poľsko a Bulharsko.
„Pozreli sme sa na to, že ak by Slovensko robilo tie opatrenia, ktoré robili tie najúspešnejšie krajiny, tak koľko potenciálnych životov sme mohli zachrániť,“
vysvetľuje Peter Pažitný.
Celoplošné testovanie
Počas sledovaného obdobia u nás zomrelo na covid 26 786 ľudí. Ak by SR robila to, čo Dánsko, mohlo sa zachrániť 21 308 ľudí. Porovnanie s Nemeckom hovorí o 18 476 potenciálne zachránených životoch, s Estónskom 12 391.
„Estónsko vynikalo tým, že veľmi rýchlo dokázalo všetky vedecké poznatky pretaviť do reálnych krokov. Má vysokú mieru elektronizácie verejnej správy, telemedicínu. Dánsko malo vynikajúci leadership krízy, vláda mala veľmi vysokú dôveru obyvateľstva,“
dodáva Pažitný.
Masové antigénové testovanie na Covid-19
Stratené životy už nikto nezachráni, no práve analýzou dát sa dá z pandémie poučiť a vyhnúť sa tak prípadným budúcim krízam. Sociológ Michal Vašečka pridáva aj ďalšie rady.
„Kľúčové je počúvať, čo je konsenzus expertov. Hlavne nie to, čo Jožko alebo Ferko napísali na facebooku. Prestaňte toto sledovať na sociálnych platformách, nič normálne a nič dobré tam nenájdete.“
Michal Vašečka
Kľúčové závery zo štúdie
Vysoká nadúmrtnosť na COVID-19 je výsledkom nezvládnutého manažmentu pandémie. Pod neúspech sa podpísali najmä zanedbaná príprava, chaotické politické rozhodovanie, neskoré zavedenie tvrdého lockdownu, ale aj politizácia témy očkovania.
Nadúmrtnosť bola vo všetkých krajinách EÚ, situácia na Slovensku však bola obzvlášť nepriaznivá. Ak by sme postupovali ako najlepšie krajiny, od Estónska, cez Portugalsko, Nemecko až po Dánsko, tak na Slovensku mohlo byť potenciálne zachránených tisíce ľudských životov.
Dáta zároveň ukázali, že kľúčovými faktormi zlepšujúcimi prognózu prežitia boli kontakt so všeobecným lekárom do 14 dní po potvrdení COVID-19, predpis vybraných liekov z ATC skupín, očkovanie a predošlé prekonanie infekcie koronavírusu, ale napríklad aj pohlavie.
Zľava Marek Krajčí a Igor Matovič
Naopak za rizikové faktory možno považovať prítomnosť inej závažnej diagnózy (napr. onkologickí pacienti), vyšší vek, návštevu pohotovosti indikujúcu vyhľadanie ZS pacientom už v kritickom stave a tiež náhodný predpis antibiotík, ktoré neboli v odporúčaniach. Rovnako s každou ďalšou vlnou koronavírusu sa prognóza prežitia zhoršovala.
Opoziční poslanci NR SR za Hlas Matúš Šutaj Eštok a Richard Raši vítajú krok Generálnej prokuratúry SR vedenej Marošom Žilinkom:
„Nemôžeme sa uspokojiť s tým, že pandémia bola na celom svete. Ako krajina sme mali najviac úmrtí na svete v prepočte na počet obyvateľov. Som presvedčený, že tisíckam obetí sa dalo predísť ak by Igor Matovič nepchal nos tam, kam nemal a nechal manažovanie pandémie na odborníkov,“
hovorí Matúš Šutaj Eštok.
Zľava Matúš Šutaj Eštok a Richard Raši
Podľa neho obe jeho celoplošné testovania, nákup neregistrovanej vakcíny Sputnik, nelogické a často protichodné opatrenia – to všetko sa odzrkadlilo na tom, že ľudia na Slovensku umierali rýchlejšie ako ľudia v rozvojových krajinách. Dospel čas zhodnotiť, aký efekt mali prijímané opatrenia a či nie je na mieste vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti.
„Už pred rokom a pol som upozorňoval, že Matovič s Hegerom majú na svedomí tisíce obetí pandémie. Teraz to prešetruje prokuratúra,“
dopĺňa Richard Raši.
Tejto téme sme sa z rôznych uhlov pohľadu venovali počas celého obdobia pandémie, preto budeme pozorne sledovať aj postup Generálnej prokuratúry SR.
Igor Matovič
Zdroj: TASR a (tom) , Foto: ilustračné
Bystricoviny TV
