Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky počas decembrovej schôdze podporili návrh novely zákona o dani z príjmov z dielne Ministerstva financií SR. Jeho súčasťou bolo zvýšenie daňového bonusu pre nezaopatrené deti, ktorých rodičia tak od 1. januára 2023 dostanú na každé jedno dieťa 200 eur.

Zvýšený daňový bonus na úkor podielových daní pre samosprávy

Je dobre, že parlament ešte pred Vianocami schválil štátny rozpočet na budúci rok, ale opatrenie o zvýšení daňového bonusu na úkor samospráv bude mať negatívny dopad na výnos dane z príjmov fyzických osôb. Ten je príjmom bežných rozpočtov miest a obcí, ako aj vyšších územných celkov vo forme tzv. podielových daní. Samosprávy prídu o stovky miliónov eur ročne.

Výpadky vo svojich rozpočtoch sú preto nútené nahradiť zvyšovaním daní a poplatkov od svojich obyvateľov. K nepopulárnym krokom muselo pristúpiť aj naše mesto. Novelou zákona o dani z príjmov fyzických osôb štát zoberie samosprávam 784 miliónov eur na zvýšený daňový bonus.

Poslanci NR SR

Dodatočne navrhované kompenzačné opatrenia vo výške 464 miliónov eur na najbližšie dva roky sú nedostatočné a dočasné, kým pokles príjmov miest a obcí bude zásadný a trvalý. Negatívne vplyvy na samosprávy sa automaticky premietnu do znižovania kvality verejných služieb, ktoré mestá a obce zabezpečujú pre obyvateľov.

„Vysoká inflácia spolu s rastúcimi cenami energií dostávajú mnohých ľudí do existenčného rizika. Žiaľ, aj mestá a obce sa ocitli v kríze. Nie však vlastnou vinou, ale legislatívnou nestabilitou a prijímaním rozhodnutí s preukázateľne negatívnymi následkami na samosprávu. Okrem toho, samotná inflácia spôsobuje predraženie rozbehnutých projektov, stavieb a rekonštrukcií, v mnohých prípadoch aj s potrebou navýšenia úverov. Vláda k nám však pristupuje, ako by sa kríza samospráv doteraz netýkala,“

povedal prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček.

Richard Rybníček

Mestá a obce nie sú proti pomoci rodinám. Práve naopak. Veď 47 percent ich výdavkov smeruje na podporu rodín a jej funkcií, vrátane vzdelávania a sociálneho zabezpečenia.

„Doteraz prijaté nové zákonné povinnosti a inflácia samosprávam ukrojili zdroje vo výške takmer jednej miliardy eur oproti roku 2021. Vítame ponuku vlády na zastropovanie cien energií aj pre samosprávy, ale ani táto pomoc nestačí. Od roku 2018 reálna hodnota príjmov miest a obcí klesá, aj keď nominálne rastie. Je nepredstaviteľné, aby rozhodnutie zobrať samosprávam ďalších viac ako pol miliardy eur, nemalo zásadne negatívne následky a vplyv na fungovanie miest, obcí a krajov, ale najmä na obyvateľov,“

skonštatoval Branislav Tréger, predseda Združenia miest a obcí Slovenska.

Branislav Tréger

Vynútené nepopulárne kroky obcí a miest na Slovensku

Keďže samosprávy na rozdiel od štátu môžu prijímať len vyrovnané rozpočty, mestá a obce sú nútené v tomto období pristupovať k nepopulárnym opatreniam, ktoré nepotešia miestnych obyvateľov.

Zastavia sa investičné projekty, ako aj opravy ciest a chodníkov, školských budov a iných budov samospráv. Zvýšia sa dane a poplatky. Šetriť sa bude na čistení a údržbe miest a obcí, zníži sa intenzita kosenia a zastaví sa výsadba nových stromov. Dôjde k zníženiu intenzity resp. času svietenia verejného osvetlenia.

Nebudú sa poskytovať dostatočné finančné prostriedky na opravu, údržbu a výstavbu nových detských ihrísk. Mestá obmedzia a v niektorých prípadoch dokonca zatvoria zimné štadióny a plavárne, na prevádzku ktorých im v rozpočtoch nezostanú financie. Zredukujú alebo sa úplne zrušia kultúrne a spoločenské podujatia. Redukcia sa dotkne aj spojov MHD.

Zastavené budú dotácie na šport, kultúru, sociálne služby, vrátane dotačných programov pre občianske združenia či cirkvi. Samosprávy sú nútené prepúšťať.

Hrozbou pre mestá a obce bude aj dlhová brzda

Daňový bonus vo výške 140 eur si budú môcť od nového roka uplatniť pracujúci rodičia detí do 18 rokov. Spolu s rodinnými prídavkami na dieťa vo výške 60 eur tak dostane rodič na jedno dieťa 200 eur mesačne.

Igor Matovič

Dnes už bývalý minister financií Igor Matovič vyhlásil, že týmto sa Slovensko stalo európskym unikátom a lídrom v podpore rodiny v prepočte na HDP i v prepočte na priemernú mzdu:

„Neexistuje krajina v Európskej únii, ktorá by dávala viac v priamej finančnej podpore na dieťa od 1. januára budúceho roka, ako Slovensko.“

Prezidentka Asociácie prednostov úradov miestnej samosprávy v SR Denisa Bartošová k tomu poznamenala:

„Rodiny síce zaplatia o niečo menej na dani z príjmu, zároveň ale zaplatia viac na iných poplatkoch. Navýšenie daňového bonusu na úkor financovania samospráv tak v konečnom dôsledku ekonomickú situáciu rodín nemusí zlepšiť, veľmi pravdepodobne však môže zhoršiť ich kvalitu života.“

Denisa Bartošová

Mestá a obce bude od budúceho roka navyše paralyzovať dlhová brzda štátu. Keďže štátny dlh dosiahne 57,8 percenta HDP v roku 2023, mestá a obce nebudú môcť podľa ústavného zákona zostaviť schodkový rozpočet. Na investície si tak nebudú môcť požičať či zapojiť rezervy z minulých rokov.

„V praxi to znamená, že za vysoký dlh štátu budú najviac potrestané samosprávy. Najprv prídu o zásadnú časť podielových daní a následne im nebude dovolené ani len použiť vlastné rezervy alebo si požičať. Takýto zákaz zastaví nielen vlastné investície, ale aj spolufinancovanie eurofondových projektov, ktoré sa v novom programovom období zvýšilo,“

informovala Eva Balážová, prezidentka Asociácie komunálnych ekonómov SR.

Eva Balážová

Dopad vyššieho daňového bonusu pocíti aj Banská Bystrica a jej obyvatelia

Samosprávy nechcú zvyšovať dane a poplatky za služby, vládou prijímanými rozhodnutiami sú však nútené podniknúť aj nepopulárne kroky, aby boli zachované základné a zmluvné povinnosti. Naše mesto nie je výnimkou.

„Každý krok v prospech obyvateľov a podnikateľov oceňujeme, ale žiadame otvorený partnerský dialóg, aktívnu komunikáciu, nie diktát. Nemôžeme súhlasiť s dočasnými finančnými pseudokompenzáciami pre samosprávy, nepredvídateľnými, prijímanými v čase prípravy rozpočtov samospráv, ktoré na rozdiel od štátneho rozpočtu musia byť vyrovnané a musia rešpektovať dopady na poslednú chvíľu schválenej legislatívy. Procesne, v krátkom čase, v súlade s tým pripravovať všeobecne záväzné nariadenia a predstaviť ich verejnosti,“

uviedol banskobystrický primátor Ján Nosko a dodal:

„Toto nie je partnerský dialóg. Tieto postupy možno považovať za porušenie Európskej charty miestnej samosprávy. V dobe, keď sa mestá a obce nevedia vysporiadať s dopadmi energetickej a inflačnej krízy a ďalšími legislatívnymi zmenami, takýmto spôsobom vláda naďalej zvyšuje schodky našich bežných rozpočtov na rok 2023. Tie, paradoxne, zákonodarca umožnil výnimkou v rámci zákona o rozpočtových pravidlách kryť úverovými zdrojmi, a teda predmetným návrhom zvyšuje náš dlh. Takéto opatrenia dostávajú samosprávy do štádia finančnej kómy, podriadenosti, absolutizmu a centralizmu.“

Ján Nosko

Výdavky samospráv prudko stúpajú

Vyrovnaný rozpočet mesta, ktorý v decembri tohto roka schválilo mestské zastupiteľstvo, zahŕňa opatrenia podmieňujúce zabezpečenie potrebného finančného krytia činností samosprávy. V rozpočte na roky 2023 – 2025 príde Banská Bystrica kvôli daňovému bonusu o takmer 4,5 milióna eur. Ide o značnú sumu, ktorá bude v rozpočte chýbať vzhľadom na tendenciu nárastu výdavkov.

„Reálne nie je možné udržať príjmovú časť mesta na rovnakej úrovni minulého roka. Pokiaľ výdavky prudko stúpajú, nie je možné to ekonomicky zvládnuť. Samospráva je pritom podľa zákona, na rozdiel od štátu, povinná predložiť vyrovnaný rozpočet. Nám sa podarilo zostaviť rozpočet ako vyrovnaný. Máme záujem, aby tieto dopady boli pre obyvateľov čo najmenšie. Ak ale chceme udržateľne ďalej prevádzkovať mesto, musia byť príjmy samosprávy navýšené,“

upozornila  Zuzana Detková, poverená vedením Ekonomického odboru MsÚ v Banskej Bystrici.

MsÚ Banská Bystrica

Návrh mestského rozpočtu na budúci rok sa zostavoval v časovom období, v ktorom pretrváva ekonomická kríza spôsobená pandémiou koronavírusu. Vojnový konflikt na Ukrajine spustil energetickú krízu, ktorá má rozsiahle dopady nielen na slovenskú ekonomiku. S rekordnou infláciou dochádza k zvýšeniu cien v celom spektre tovarov a služieb. Negatívne dopady zasiahli mesto už v tomto roku.

Výdavky vzrástli najmä kvôli cenám za energie či inflácii. Rovnako muselo mesto dofinancovať tohtoročný rozpočet na školské stravovanie, nakoľko finančné pásma určené štátom boli nepostačujúce, vzhľadom na nárast cien potravín.

Mesto zabezpečí vitálne služby pre svojich obyvateľov

Banská Bystrica počíta v roku 2023 s rozpočtom vo výške takmer 120 miliónov eur. Na prevádzkovú časť je vyčlenených 87 miliónov eur, na kapitálovú vyše 32 miliónov eur a zvyšok je určený na finančné operácie, ako sú rezervy, úvery, zábezpeky či úspory z predchádzajúcich rokov.

„Boli sme nútení určiť si jasné priority rozpočtu na rok 2023. Nastavili sme ho tak, aby boli zabezpečené vitálne funkcie mesta, čiže minimalizovanie toho, aby obyvatelia výpadky či nedostatky pocítili na poskytovaní služieb,“

potvrdila Detková.

Iná možnosť nie je

Mesto muselo pristúpiť k prijatiu nepopulárnych opatrení. Od januára 2023 zvyšuje dane z nehnuteľností, daň z ubytovania či poplatok za komunálny odpad. Súčasne sa upravuje aj výška mesačného príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy, nákladov školského klubu detí, na činnosti centra voľného času, ako aj za režijné náklady v školských jedálňach a výdavky na štúdium v základnej umeleckej škole.

Od 1. januára 2023 sa zároveň zvyšujú finančné pásma stanovené štátom na zabezpečenie stravovania.

„Komplikovaná situácia  s rozpočtom nie je výsledkom zlého hospodárenia mesta. Práve naopak. Najprv sme hľadali možnosti šetrenia a úspor vo vnútri samosprávy. Finančný balík, ktorý nám chýba, je ale tak veľký, že v súčasnej situácii sme nemali inú možnosť, ako upraviť dane či poplatky,“

zhodnotil aktuálny stav primátor Nosko.

Daňový bonus z dielne ministerstva financií nepomáha dôchodcom, a rovnako ani ľuďom v hmotnej núdzi. Mesto Banská Bystrica pri dani z nehnuteľností, pri stavbách na bývanie a z bytov poskytuje úľavu na dani z 50 na 60 percent nielen vlastníkom nehnuteľností starším ako 62 rokov, ale aj obyvateľom s preukazom ŤZP a ŤZPS, ako i vlastníkom nehnuteľností v hmotnej núdzi.