Potulky mestom je podujatie, ktoré banskobystrická samospráva organizuje už 15 rokov. Témy sa každý mesiac menia a sú venované významným udalostiam, osobnostiam, lokalitám či konkrétnym budovám.

Nedeľné Potulky mestom v decembri

Predposlednú decembrovú nedeľu sa Potulky mestom zamerajú na symboly Vianoc. O ich čare, zvyklostiach našich starých materí a otcov, ktoré boli v minulosti spojené s rôznymi magickými úkonmi, porozpráva etnologička Mgr. Mária Trstenská Trubínyová.

Mária Trstenská Trubínyová

Tradičná akcia sa uskutoční v nedeľu 18. decembra 2022 o 14:00 hod. v priestoroch Cikkerovej siene Radnice na Námestí SNP 1 v Banskej Bystrici.

Vítaní sú návštevníci všetkých vekových kategórií. Poplatok je 2 €, deti do 6 rokov majú vstup zdarma.

Symboly Vianoc

Vianoce si doposiaľ uchovali svoje neopísateľné tajomné čaro, umocnené mnohými pradávnymi zvykmi, prekrásnymi koledami či betlehemskými hrami.  Majú aj svoje typické symboly. O niektorých si môžeme povedať niečo viac.

Vianočný stromček

Vianoce bez vianočného stromčeka by vari ani neboli Vianocami. Legenda hovorí, že na nápad ozdobiť vianočný stromček prišiel v roku 573 írsky mních Kolumbán, ktorý chcel prilákať ľudí na svoje kázne.

Keďže si všimol, že ľudia majú v úcte jedľu, ozdobil ju horiacimi fakľami v tvare kríža. A vtedy sa zrodila tradícia. Prvýkrát sa ozdobené vianočné stromčeky objavili asi len pred 400 rokmi v Nemecku, kde pre nemeckých mešťanov a bohatú vrstvu predstavovali blahobyt. Chudobní ľudia ich nahradili vetvičkami, ktoré po domoch rozdávali vinšovníci.

Prvé vianočné stromčeky si ľudia zdobili tým, čo si vypestovali doma v záhrade, najčastejšie čerstvými či sušenými jabĺčkami, hruškami alebo orechami. Neskôr sa začali používať aj perníky, papierové ozdoby, rôzne figúrky zo slamy či rôznych tráv či kukuričného šúpolia. Najnovším trendom zdobenia vianočných stromčekov je ich výzdoba v jednej farbe, napríklad v žltej, červenej či modrej. Dôležité je, že sa pri vianočnom stromčeku zíde celá rodina.

Vianočné oblátky

Oblátky symbolizujú prístup kresťanov k svätému prijímaniu. Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, telo Ježiška prestavuje práve oblátka, ktorá sa je na Štedrý deň s medom a cesnakom. Dievčatám robili rodičia krížiky na čelo, aby boli krásne a deťom, aby poslúchali.

Cesnak bol považovaný za všeliek proti chorobám, ľudia ho však používali aj ako ochranu proti upírom či zlým duchom. V 19. storočí však mali výsadu piecť vianočné oblátky len učitelia či organisti. Dva či tri dni pred Vianocami ich školopovinné deti roznášali do rodín. Oblátky sa formovali horúcimi kliešťami a začali sa piecť hneď po Lucii. Odovzdávanie oplátok sprevádzali vinšom.

Dnes sa už oblátky pečú len v niektorých rodinách, kde krásne rozvoniavajú, ale dostať ich kúpiť bežne v obchode.

Celodenný pôst

Ľudia dodržiavali celý Štedrý deň pôst až po Štedrú večeru, ktorá začínala po zotmení. Cez deň sa jedlo málo, iba bezmäsité jedlá. Pôst sa dodržiaval až do chvíle, keď sa na nebi ukázala prvá hviezda, niekde až do polnoci.

Cukrovinky, perníčky, medovníčky mali už napečené tri dni dopredu. Pred Štedrou večerou sa všetci okúpali, obliekli si svoje najlepšie šaty a sadli k stolu, ktorý bol poviazaný železnou reťazou na znak toho, aby rodina dodržala spolu a bola pevná ako reťaz v každom životnom okamihu.

Počas Štedrého dňa mohol prísť do domu ako prvý len chlap, nikdy nie žena. Verilo sa, že chlap nosí do domu dobré správy.

Štedrá večera

Rodina sedí za sviatočne prestretým stolom, mama zaklope zvonku na dvere, v ruke drží košík ovocia s medom, cesnak, jabĺčka, orechy, hrozno či oplátky. Pristúpi k stolu, položí naň košík s ovocím a nasledujú modlitby a požehnanie na čelo znakom kríža s cesnakom namočeným do medu.

Potom sa hádžu orechy na všetky štyri svetové strany ako symbol, aby do domu prichádzali len samé dobré správy. Dobrá hospodárka nesmela zabudnúť ani na zvieratká, ktoré sa doma chovali, či to boli zajace, prasiatka, psík, všetci dostali zo všetkého jedla niečo.

Večera začína oblátkou s medom, orieškom a strúčikom cesnaku. Nasledujú modlitby a požehnanie na čelom znakom kríža s cesnakom namočeným do medu. Potom sa položí na slávnostne prestretý stôl vianočná polievka (rybacia, šošovicová, hubová alebo kapustová), po polievke sa je kapor či iná ryba.

Dôležitá je úprava stola, pod každý tanier gazdiná položí kapriu šupinku a mincu, aby sa v dome držali peniaze. Na Štedrý deň sa malo jesť mäso beznohé (ryba), na Kristovo narodenie dvojnohé (hydina) a na deň svätého Štefana štvornohé (napríklad mäso z prasiatka). Po Štedrej večeri nasledovala ďakovná modlitba a spievali sa kresťanské vianočné piesne.

Adventný veniec

Advent je slovo, ktoré nám v sebe nesie posolstvo tichého nádejného očakávania príchodu malého Ježiška. Kruhovým tvarom pripomína ľudskú súdržnosť a vzájomnú lásku. Adventný veniec je teda symbolom adventného obdobia, ktoré začína štyri týždne pred Vianocami. Tradícia adventných vencov začala v Nemecku roku 1838. Vtedy priniesol Johann Wichern koleso od voza opusteným sirotám v domove.

Pôvodne malo slúžiť ako svietnik pri spoločnom stole. Drevené koleso však deti ozdobili vetvičkami jedličky aj farebnými stuhami a Johann na ňom zapálil prvú sviečku. V tom čase sa na ňom denne zapaľovala nová sviečka, dnes sa na adventnom venci zapaľujú štyri sviečky, každý týždeň pred Vianocami jedna. Keď na adventnom venci dohoria všetky sviece, nastal čas Vianoc.

Vianočná ruža

Vianočná ruža pochádza zo Strednej Ameriky a v prírode kvitne po celý rok. Je známa aj pod menom Poinsettia. Tieto rastliny sú inak nazývané i „rastliny krátkych dní“, pretože kvitnú iba vtedy, ak nie sú vystavené svetlu viac ako 12 hodín.

V bytových podmienkach sa jej veľmi nedarí, ale ak sa odborne ošetruje, rozkvitne.  Vianočné ruže neznášajú vlhkosť, preto by sa nemali často zalievať. Kvet vydrží aj niekoľko mesiacov – nezriedka až do Veľkonočných sviatkov.

Vianočný Betlehem

Betlehem alebo jasličky predstavujú zobrazenie svätej rodiny Jozefa, Márie a Ježiška. Stavali sa v kostoloch a neskôr aj v domácnostiach, dokonca oveľa skôr ako vianočné stromčeky. Živý betlehem vytvoril sv. František z Assisi, keď v roku 1223 v jaskyni v Grecciu v Taliansku.

Vytvoril drevenú konštrukciu, požičal si domáce zvieratá – osla a vola, našiel dobrovoľníkov, ktorí predstavovali Máriu a Jozefa. Dieťaťom bola bábka. Tento zvyk sa rozšíril po celom kresťanskom svete. Neskôr si ľudia do betlehemov pridávali postavy svojich blízkych.

Pieseň Tichá noc

Vianočná pieseň Tichá noc, svätá noc je nerozlučne spätá s Vianocami a jej melódia i slová sa nesú našimi príbytkami. Táto svetoznáma pieseň vznikla v Rakúsku na Vianoce v roku 1818 a text bol preložený už do viac ako 200 jazykov sveta.

Miestny učiteľ a organista kostola sv. Mikuláša Franz Gruber sa tesne pred Vianocami rozhodol skontrolovať organ a zistil, že si z neho urobili kostolné myši slávnostnú predvianočnú večeru. Poprosil teda o pomoc milovníka hudby, kaplána Josepha Mohra, aby mu k jeho básni skomponoval vhodnú melódiu.

Keďže organ vypovedal službu, učiteľ sa rozhodol vziať si so sebou gitaru a po svätej omši vianočnú pieseň nacvičil s veriacimi. Ich vianočná pieseň sa stala nesmierne obľúbenou a začala sa rýchlo šíriť.

V roku 1840 prekročila hranice Drážďan, o ďalších 30 rokov dobyla Ameriku a presadila sa v ďalších krajinách sveta. Onedlho jej ľudia prisúdili dokonca titul „najkrajšej vianočnej piesne sveta.“ Dodnes je symbolom pokoja i lásky medzi ľuďmi a dotvára ozajstnú vianočnú náladu.