Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko zverejnili výsledky hodnotenia transparentnosti slovenských miest. Verejná kontrola je v roku 2022 najľahšia v Partizánskom, najviac prekážok kladie aktívnym občanom Nová Dubnica. Z krajských miest sa v rebríčku transparentnosti TIS za tento rok umiestnila Banská Bystrica na 6. mieste.

Transparentnosť miest 2022

V poradí šiesty rebríček transparentnosti miest, ktorý už od roku 2010 zverejňuje Transparency International Slovensko, priniesol dosiaľ najlepšie výsledky v histórií meraní. Zlepšiť aspoň nepatrne sa v priebehu volebného obdobia dokázalo 74 zo stovky najväčších mestských samospráv. Ich priemerné skóre presiahlo 63 %, čo je oproti roku 2018 nárast o 6 percentuálnych bodov. Mestá v otvorenosti stále zaostávajú za župami, ktoré v májovom meraní dosiahli v priemere skóre 69 %.

„Rebríček transparentnosti nemeria úroveň služieb, efektívnosť hospodárenia ani korupciu. Čím otvorenejšia je ale samospráva voči verejnej kontrole, tým ľahšie sa v nej dokážu obyvatelia na veciach verejných podieľať a upozorňovať aj na prípadné nedostatky a zlyhania. Kvalitu práce našich zástupcov v samosprávach dokážeme posúdiť len vtedy, ak sa kľúčové rozhodnutia nerobia skryté za dverami nedostupných kancelárií, ale pred očami verejnosti,“

uviedol riaditeľ Transparency International Slovensko Michal Piško.

Michal Piško

Kým pred štyrmi rokmi získali najvyšší rating transparentnosti A+ len dve mestá, aktuálne je ich už päť. Najväčšiu mieru transparentnosti obyvateľom v roku 2022 poskytuje Partizánske so skóre takmer 88%, nasleduje ostatný víťaz rebríčka Vranov nad Topľou s vyše 86 % a Stará Turá s takmer 84%. Najvyšší rating ešte získali Prievidza (83 %), Rožňava (81 %) a Banská Bystrica (79 %) ako najlepšie umiestnené krajské mesto.

Čelo rebríčka tak obsadili prevažne menšie samosprávy, Stará Turá s 8,5 tisíc obyvateľmi patrí vôbec k najmenším vo výbere. Toto mesto sa dostalo aj medzi trojicu skokanov rebríčka, keď si polepšilo o 72 pozícií a takmer 33 percentuálnych bodov. Z hľadiska umiestnenia zaznamenal najväčší vzostup Šamorín (z 96. na 17. pozíciu), skóre si najviac vylepšilo Humenné (z necelých 32 % na takmer 67 %).

Krajské mestá s výhodou väčších rozpočtov a viac zamestnancov sa umiestnili od 6. Banskej Bystrice až po Prešov v úvode štvrtej desiatky. Mesto Banská Bystrica oproti predchádzajúcemu hodnoteniu v roku 2018 poskočilo o dve miesta.

Ako mesto najmenej otvorené voči verejnej kontrole možno v súčasnosti označiť Novú Dubnicu so skóre 35 %. Medzi najslabšími obstála až v 8 z 11 posudzovaných oblastí.

Celkovo bodovali samosprávy najlepšie v kategóriách Územné plánovanie a stavebný úrad, Prístup k informáciám a Rozpočet a zmluvy, pri ktorých získali v priemere cez 75% možných bodov. Váha jednotlivých kategórií v rebríčku je však značne rozdielna.

Partizánske

V praxi to znamená napríklad to, že až 9 z 10 miest zverejňuje v istej forme na svojom webe oznámenia či rozhodnutia v stavebnom a územnom konaní, 8 z 10 zverejňuje vopred materiály na rokovania zastupiteľstiev a 9 z 10 samospráv sa snaží svoj rozpočet opísať obyvateľom zrozumiteľným jazykom.

Najslabšie výsledky dosiahli mestá v oblastiach Etika a konflikt záujmov, Dotácie a granty (po 41 %) a Predaj a prenájom majetku (38 %). Negatívnymi príkladmi z týchto oblastí sú nedôsledné zverejňovanie majetkových priznaní poslancov (vlaňajšie malo v septembri 2022 zverejnených len 37 % miest), absencia špecifických kritérií pre prideľovanie dotácií na kultúru či šport (až v 56 % miest) či  chýbajúce sekcie o výsledkoch súťaží na predaj a prenájom majetku (našli sme v tretine miest).

Potešiteľné je, že zlepšenie sme v priemere namerali až pri 75 zo 103 medziročne porovnateľných indikátorov. Tých bolo v aktuálnej edícii celkovo 109.

Vyzdvihnúť možno viacero ukazovateľov naprieč všetkými oblasťami verejnej kontroly. Počas pandémie opäť citeľne stúpol počet miest uverejňujúcich video alebo zvukové záznamy z rokovaní mestských poslancov. Aktuálne sme ich nenašli už len v prípade 11 zo 100 najväčších miest.

V roku 2018 ich ešte bolo 28. Vzrástol aj počet samospráv využívajúcich nástroje participatívneho rozpočtovania, keď obyvatelia sami rozhodujú o využití časti mestských peňazí na komunitné projekty. Aktuálne je v stovke miest takých už 39. Etický kódex volených predstaviteľov už má prijatých 57 % hodnotených samospráv, kým naposledy to bolo len 38 %.

Banská Bystrica

Rebríček identifikuje aj problematické oblasti. Cez výberové konania mestá stále prijímajú menej ako 60 % referentov a zhruba 85 % vedúcich zamestnancov.  Výšku odmien poslancov prehľadne a pravidelne nezverejňujú vyše dve tretiny samospráv. Rokovania komisií zastupiteľstiev sú automaticky otvorené aj pre verejnosť iba v polovici miest. Výraznejšie sa ešte neujalo ani ohlasovanie nekalých praktík zamestnancami radníc, od roku 2019 zaznamenali aspoň jeden podnet iba v 12 z nich.

Podobne ako pri župách sme do hodnotenia miest zahrnuli aj novú otázku na otvorené dáta. Aspoň minimum datasetov v štandardoch umožňujúcich vytváranie vizualizácií či aplikácií zverejňovalo 51 zo 100 miest. Ďalej sú v tomto ohľade veľké mestá, najmä Bratislava, Košice, Prešov a Trnava.

Pri zostavovaní rebríčku sme vychádzali z piatich rôznych zdrojov od webov miest, cez dotazník zaslaný úradom, radničné médiá, informácie z portálov ÚVO či EKS až po otázky bežných občanov. Negatívne dopadol predovšetkým náš test mestských organizácií. Vybrané zariadenia sociálnych služieb či kultúrne organizácie sme cez infožiadosť spolupracovníka požiadali o jednoduchú informáciu o nákladoch na upratovacie služby. Až 54 % z nich vôbec neodpovedalo, čím porušili zákon.

Meranie transparentnosti samospráv považujeme za účinný nástroj na ceste ku kvalitnejšej verejnej kontrole, ktorá zužuje priestor pre nekalé praktiky. V žiadnom prípade sa však horšie hodnotená župa nedá automaticky označiť za korupčnú, a naopak. Podrobné výsledky hodnotenia, vrátane analytických funkcií, nájdete na portáli http://samosprava.transparency.sk.

Transparentnosť žúp 2022