Pokračujeme v predstavovaní jednotlivých mestských častí Banskej Bystrice z pohľadu historika Vladimíra Sklenku. Pršianska terasa je jednou z najmladších mestských častí v našom meste, spolu s mestskými časťami Fončorda a Uhlisko.

Sídlisko Pršianska terasa

V roku 2015 som ako historik vypracoval odborné podklady pre vznik tejto mestskej časti na základe požiadavky mesta Banská Bystrica a aktivity mestského poslanca Igora  Kašpera.

Pršianska terasa predstavuje v súčasnosti najdynamickejšie sa rozvíjajúcu obytnú časť mesta v nádhernom prírodnom prostredí. Pôsobí tu aj aktívna Občianska rada.

Pršianska terasa

Sídlisko Pršianska terasa malo byť v rámci mesta Banská Bystrica posledným a najnovším, ktoré malo byť postavené v období socialistickej výstavby 80.- 90. rokoch 20. storočia. V Banskej Bystrici v tej dobe boli už dobudované sídliská Fornička, Fončorda, Sídlisko, Uhlisko, Rudlová – Sásová, Radvaň – Kráľová (Juh), Sever.

Sídlisko malo byť vybudované na náhornej plošine na pôvodnom historickom chotári obce Kráľová. Obec Kráľová bola v roku 1964 zlúčená s obcou Radvaň a v roku 1966 boli spoločne pričlenené k mestu Banská Bystrica. Pôvodná historická cesta, ktorá prechádzal cez túto lokalitu vychádzala cez Kráľovú a viedla do obce Horné Pršany.

Prístupová cesta na Pršiansku terasu

S výstavbou a rozvojom lokality súvisel aj plán vybudovania novej cesty, ktorá by viedla od Kremničky. Plánovaná cesta na Pršiansku terasu mala odkloniť mimo mesta aj vozenie ortuťovej rudy z Malachova do Španej Doliny. V Malachove – Ortútoch sa v roku 1985 obnovila po 130 ročnej pauze ťažba rumelky.

Ruda sa vozila do Španej Doliny, kde bol spracovateľský závod, v ktorom už vtedy spracovanie medenej rudy končilo. Po protestoch Malachovčanov sa vybudovala provizórna spojka, ktorá obchádzala Malachov popod Pršany – „nová“ cesta z Banskej Bystrice časť Kremnička do obce Horné Pršany, resp. na Pršiansku terasu – novú časť Banskej Bystrice.

Pohľad na Pršiansku terasu z Horných Pršian

Cesta sa začala stavať ako preložka starej, dopravne a bezpečnostne nevyhovujúcej cesty ešte za socializmu, jej väčšia časť sa dokončila, ale na zostávajúcich 900 m sa už vyše 20 rokov nenašli peniaze a mesto s krajom nedospeli k dohode kto dokončenie tejto cesty zaplatí. Po spoločenských zmenách v roku 1989 sa v roku 1990 ťažba definitívne ukončila ako nerentabilná a plánované socialistické sídlisko Pršianska terasa sa už tiež nepostavilo.

História sídliska nie je dlhodobá a môžeme ju datovať do začiatku 80. rokov 20. storočia. Začiatkom výstavby sídliska bol schválený územný plán pre rozvoj mesta Banská Bystrica, ktorý určil aj náhornú plošinu Pršianskej terasy pre výstavbu sídliska. Názory na formovanie urbanistickej štruktúry obytnej zóny na Pršianskej terase sa datujú teda už od roku 1980, kedy sa začal spracovávať ÚPN ZÓNY.

V 80. rokoch sa venovala vysoká pozornosť aj prípravnej a projektovej dokumentácii pre komplexnú bytovú výstavbu (KBV). Trend prípravy bol zastavený po spoločenských zmenách v roku 1990. V 90. rokoch 20. storočia bola viditeľná stagnácia prípravy a realizácie obytnej zóny.

Na začiatku 21. storočia bol zaznamenaný zvýšený trend prípravy a realizácie ÚPN pre túto lokalitu a začala potupná výstavba obytnej zóny Pršianska terasa. V roku 2005 bol schválený ÚPN Zóny Pršianska terasa Banská Bystrica, zmeny a doplnky, pre výstavbu obytnej zóny v tejto oblasti.

ÚPN Zóny Pršianska terasa Banská Bystrica, zmeny a doplnky

Pršianska terasa a historický vojenský sklad pušného prachu

Názov novej mestskej časti Banskej Bystrice – pôvodného sídliska Pršianska terasa vychádza z historických a geografických reálií. Názov označuje situovanie obytnej zóny na samostatnom oddelenom geografickom reliéfe nazývanom plošina, ktorá sa nachádza priamo pod samostatnou obcou Horné Pršany.

Obec Horné Pršany je situovaná priamo na vrchole kopca, na ktorý viedla a vedie historická cesta. V minulosti v období 19. storočia bol tento priestor využívaný nielen ako poľnohospodárska pôda a pasienky, ale bol tu vybudovaný aj sklad pušného prachu nazývaný Magazín. Areál Magazínu tu stojí do súčasnosti a je jedinou historickou stavbou v rámci novej mestskej časti Pršianska terasa.

Vladimír Sklenka